Vlhké vreckovky a krehký láskosvet

Dve autorky. Dva prístupy. Dva celkom iné príbehy. Dva rozdielne pohľady na umenie. Dve skupiny čitateľov: kritickí, ktorí čítajú aj medzi riadkami, a naivní, ktorí s postavami prežívajú ich životné osudy. Dve -- svojho druhu -- najčítanejšie autorky, hoci každá s inou "krvnou" skupinou. Jedna má za sebou dve knihy, druhá pätnásť románov. Jedna oslovila desaťtisíc čitateľov a patrí k najprekladanejším (zatiaľ bola preložená do šiestich jazykov, pripravuje sa do ďalších dvoch), druhá pol milióna. Jednu literárna kritika prijala, druhú odmietla. Jednu preslávila kniha o cintoríne, druhú "večne živá" láska. Jednu charakterizuje skratka, druhú ornament. Jedna mlčí o láske, pre druhú je témou. A kto je najlepší?
Nesprávna otázka. Neporovnateľné nemožno porovnávať. Každá z autoriek píše inak, o inom a pre iného čitateľa. Obom nemožno uprieť remeselnú zručnosť, hoci jedna úspešne experimentuje a druhá postupuje podľa overenej "šablóny". Jedna je underground, druhá je pop. Daniela Kapitáňová alias Samko Tále a Táňa Keleová-Vasilková.
Nebudeme teda merať a vážiť. Všetci máme radi to svoje. Niekto olivy s kôstkou, iný cukrovú vatu. Niekto Marshallovu romantickú klasiku Pretty Woman, iný škandalózne Bertolucciho Posledné tango v Paríži. Ľudia sú rozdielni a každý má vlastné lásky. Preto je taký rozšírený pop a prežíva klasika. Nemôžu predsa všetci počúvať rovnakú hudbu, pozerať rovnaké filmy a čítať rovnaké knihy a... "písať modrým perom, iná farba nebude, rovnaké a, rovnaké b," ako spieva Bez ladu a skladu.