Reakcia finančných trhov na výsledok parlamentných volieb by v prvý obchodný deň nemala byť výrazná. Nedostali totiž jasnú odpoveď na ďalší ekonomický vývoj v krajine. Najrýchlejšie by sa víkendové udalosti mali prejaviť na kurze koruny. Podľa analytikov sa mierne oslabí alebo nezareaguje vôbec. "Reakcia bude závisieť od toho, ako si zahraničné banky vysvetlia situáciu," povedal díler Tatra banky Boris Somorovský. Trhy môžu negatívne vnímať najmä hrozbu koalície zloženú z čisto opozičných strán. Podľa Daniela Pavloviča z Ľudovej banky sa koruna môže hneď zrána oslabiť o desať či dvadsať halierov. Slovenskej mene by neprospela ani nervozita zo zdĺhavého zostavovania vlády.
Vláda Smeru znamená oslabenie
Výraznejší pohyb kurzu sa očakáva až v čase, keď bude jasné zloženie nového kabinetu. Pokiaľ sa víťaznej strane Smer-SD podarí zostaviť vládu, straty koruny môžu byť väčšie. "Vtedy sa zrejme hráči na trhu budú zbavovať slovenskej meny," povedal Pavlovič. Ak by nová vláda pozostávala iba zo súčasných opozičných strán, kurz koruny oproti euru by sa podľa Somorovského mohol vyšplhať až k úrovni 38 korún 50 halierov.
Prípadné oslabenie koruny by však podľa dílerov nemalo byť dlhodobé. Neskôr by mal prevážiť priaznivý vplyv bilancie zahraničného obchodu po tom, ako budú naplno fungovať všetky nové automobilky. Pri vplyvoch na korunu však netreba zabúdať ani na silu okolitých trhov. Tie totiž majú na našu menu často väčší vplyv ako domáce udalosti. Navyše v poslednom období investori nie sú stredoeurópskemu regiónu príliš naklonení.
Peniaze zrejme zdražejú
Zhoršenie situácie môže nastať na peňažnom trhu. Analytici očakávajú zvýšenie úrokových sadzieb, čo bude znamenať zdražovanie peňazí tak pre podniky, ako aj pre obyvateľstvo. "Ak by sa koruna výraznejšie oslabila, môže oslabiť kúpnu silu Slovákov v zahraničí. Čiže dovážané tovary zdražejú, čo môže ešte viac tlačiť na rast cien. Citlivou môže byť najmä ropa. Ak by to šlo s korunou dramaticky dole vodou, tak Národná banka Slovenska by zrejme dosť rýchlo reagovala ďalším zvýšením sadzieb," povedal analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Dá sa predpokladať, že víťazstvo Smeru-SD bude viesť k poľaveniu v rozpočtovej disciplíne. Povolenie uzdy vo fiškálnej politike by mohlo znamenať výraznejšie zadlžovanie krajiny. Viedlo by k zhoršeniu ratingu Slovenska, čím by si štát požičiaval peniaze na medzinárodných trhoch za horších podmienok.
Môže vzrásť tlak na centrálnu banku
Národná banka Slovenska bude podľa riaditeľa Money Market Brokers Dalibora Černičku čeliť väčšiemu politickému tlaku ako doteraz. Obáva sa tiež nátlaku na jej nezávislosť. Centrálna banka bude pravdepodobne musieť zvyšovať sadzby. Politické kruhy ju môžu kritizovať za to, že dodržiava tvrdšiu menovú politiku a môžu sa snažiť zdražovanie peňazí obmedzovať.
V hre je aj euro
Pre ekonomiku bude dôležitý aj fakt, ako sa nový kabinet postaví k otázke prijatia eura. To je naplánované na 1. január 2009. Oddialenie tohto termínu by mohlo krajinu pripraviť o výhodu oproti ostatným krajinám v regióne, ktorú by získalo skorším vstupom do eurozóny. Líder víťaznej strany Smer-sociálna demokracia Robert Fico síce v nedeľu potvrdil rok 2009 ako cieľový termín prijatia jednotnej európskej meny, zároveň však nevylúčil jeho zmenu. "Oddialenie zavedenia eura by bolo z hľadiska finančných trhov veľmi negatívnym signálom. Ak by sa SMK či KDH dostali do koalície, boli by dostatočným garantom prijatia eura," povedal analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Podľa Viliama Pätoprstého z UniBanky euro môže byť ohrozené dvoma spôsobmi - buď nesplnením fiškálneho ukazovateľa alebo ak by jedna z koaličných strán chcela termín posunúť. "Oba scenáre by mali negatívny dosah medzi investormi na finančných trhoch, ako aj na vnímanie krajiny. Pri trojkoalícii Smer - SNS - HZDS je to výrazne vyššia pravdepodobnosť, ale aj pri Smer - KDH - SMK je riziko," dodal.
Koľko mali požičané firmy a ľudia (v mld. Sk) | ||
súkromné podniky |
obyvateľstvo | |
k 30. 6. 2002 | 95 400 834 | 55 060 732 |
k 31. 12. 2002 | 102 281 950 | 61 319 246 |
k 30. 6. 2003 | 100 262 069 | 68 572 976 |
k 31. 12. 2003 | 109 046 839 | 85 113 657 |
k 30. 6. 2004 | 105 932 584 | 98 976 654 |
k 31. 12. 2004 | 103 604 755 | 116 749 771 |
k 30. 6. 2005 | 116 645 513 | 138 070 304 |
k 31. 12. 2005 |
127 067 542 |
164 993 257 |