Na Slovensku hodnotia najlepšie svoju finančnú situáciu zamestnanci v odbore IT a v zdravotníctve. Naopak, so svojím príjmom najhoršie vychádzajú zamestnanci zo sektora dopravy a služieb.
Na európskej úrovni sa vnímanie vlastnej finančnej situácie v jednotlivých odvetviach veľmi líši. Najlepšie svoju finančnú situáciu hodnotia respondenti pracujúci v odbore IT a finančných služieb, z ktorých svoju finančnú situáciu hodnotilo ako dobrú alebo veľmi dobrú 46 percent, respektíve 42 percent oslovených. V odbore služieb a dopravy a logistiky to bolo iba 30 percent. So svojimi peniazmi sú spomedzi Európanov pracujúcich v IT sektore najspokojnejší tí v Španielsku (61 percent spokojných respondentov).
Z celkového európskeho pohľadu až štvrtine obyvateľov v siedmich skúmaných štátoch nezostávajú na konci mesiaca žiadne prostriedky. Ich mesačný príjem neraz len ťažko dostačuje na pokrytie životných nákladov. Ďalších 40 percent Európanov s peniazmi vyjde, no neplánované výdavky sú pre nich veľký problém. Iba 29 percentám ľudí zostávajú po uhradení každodenných výdavkov peniaze, ktoré môžu sporiť.
Toto sú závery reprezentatívneho prieskumu spoločnosti KRUK, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov. Prieskum porovnával odpovede od zamestnancov pracujúcich v službách, obchode, stavebníctve, doprave a logistike, vo financiách, v IT, zdravotníctve, vo vzdelávaní a v uniformovaných zložkách.
Úspory do troch mesačných platov
Pätina Európanov má úspory vo výške jedného mesačného príjmu. Ďalších 29 percent má úspory vo výške dvoch až troch mesačných platov, teda celkovo polovica Európanov má v najlepšom prípade úspory vo výške troch mesačných zárobkov.
Nemci sa tu umiestňujú pod európskym priemerom: aj napriek tomu, že sa sami označujú za sporivý národ, 46 percent respondentov má úspory iba do výšky troch mesačných príjmov. „Najmä vo východnej Európe majú ľudia často k dispozícii omnoho menej rezervných prostriedkov: 63 percent zamestnancov v obchode na Slovensku a 64 percent v Rumunsku má úspory nepresahujúce príjem za tri mesiace, podobne ako zamestnanci v sektore služieb v Česku, kde je to 65 percent,“ hovorí Markéta Kolářová, tlačová hovorkyňa spoločnosti KRUK.
Deväť krokov, ako sa dostať z dlhov
1. Buďte aktívny. Dlhy sa samy od seba nevyriešia, nereagovaním a odkladaním sa ešte znásobia.
2. Začnite dlhy splácať, nie zvyšovať. Situácia sa len odsunie a za pár mesiacov sa objavia znovu a možno horšie.
3. Urobte si zoznam dlhov. Spojte sa so všetkými veriteľmi a zistite si aktuálny stav, komu dlhujete, koľko a aké sú podmienky splácania. Nezabudnite na priateľov a známych, od ktorých ste si požičali.
4. Udeľte dlhom priority podľa dôležitosti. Prednosť dajte dlhom, ktoré majú vysoké pokuty za oneskorené splátky, a dlhom, ktoré súvisia so základnými životnými potrebami.
5. Dohodnite si splátkové kalendáre u veriteľov. Ukážte svoj pozitívny prístup k riešeniu dlhov a skúste sa dohovoriť na podmienkach splácania. Pravidelným splácaním sa môžete vyhnúť súdu.
6. Udržujte pravidelný kontakt s veriteľmi. Tým, že sa s nimi spojíte skôr, než dôjde k oneskoreniu platby, získate čas na riešenie situácie.
7. Dôležitú podporu a pomoc hľadajte aj u svojich najbližších. Dôležitá je ich psychická podpora, navyše spoločne nájdete viac riešení.
8. Pripravte si domáci rozpočet. Starostlivo sledujte svoje príjmy a výdavky a plánujte si ich dopredu. Obmedzte výdavky na minimum.
9. Hľadajte možnosti pre zvýšenie príjmov. Pokúste sa k svojej bežnej práci nájsť počas doby riešenia dlhov ešte dodatočnú brigádu alebo výpomoc.