Zatiaľ čo výsledok volieb kurzom koruny nepohol, včera sa to podarilo lídrovi víťaznej strany Smer-Sociálna demokracia Robertovi Ficovi. Spôsobila to správa, že rokovania o zostavení vlády začne s Ľudovou stranou-Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenskou národnou stranou. Pre devízový trh to bol negatívny signál, pretože práve zloženia nového kabinetu z opozičných strán sa investori najviac obávali. Kurz koruny a referenčného eura zareagoval oslabením o takmer 20 halierov. Kým deň začínala na úrovni 38,01, obchodovanie končila pri hodnote 38,26 korún za euro. Zahraniční hráči sa pravdepodobne zľakli možnosti, že by sa Vladimír Mečiar dostal do vlády.

Smer - za infláciu môže vláda
Pre slovenskú ekonomiku je najväčšou hrozbou zastavenie naštartovaných reforiem predošlej vlády a odloženie vstupu krajiny do eurozóny. To pripustil Fico hneď po voľbách, pripomenul to aj včera v prezidentskom paláci. Povedal síce, že rešpektuje stratégiu vstupu Slovenska do európskej menovej únie k 1. januáru 2009. No zopakol, že pokiaľ sa ukáže vstup ako nevýhodný, Smer bude hľadať iné riešenia. "Ak dnes niekto ohrozuje naplánovaný termín vstupu Slovenska do eurozóny, je to súčasný kabinet. Treba sa spýtať vlády, či dodržiavala maastrichtské kritériá, najmä pokiaľ ide o mieru inflácie," povedal predseda Smeru-SD po tom, ako prevzal z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča poverenie na zostavenie vlády. Ekonómovia a analytici s týmto tvrdením nesúhlasia. Rast cien totiž podľa nich viac závisí od iných faktorov ako od rozhodnutí vlády. "Priamy aj nepriamy dopad fiškálnej politiky na rast cien je dnes zanedbateľný. Dominantným zdrojom vysokej inflácie sú rastúce ceny energií, ktoré politika vlády nevie priamo ovplyvniť," vysvetľuje analytik Unibanky Viliam Pätoprstý. Hrozbou pre infláciu skôr môže byť poľavenie v rozpočtovej disciplíne, ku ktorému môže dôjsť, ak bude vláda viac ľavicová. Zvyšovaním výdavkov zo štátneho rozpočtu môže podporovať rast cien.

Na ceny pôsobia vonkajšie vplyvy
"Inflácia sa neodvíja iba od toho, čo povie vláda, na rast cien vplývajú aj vonkajšie vplyvy, ktoré krajina nedokáže ovplyvniť. Ide najmä o ceny ropy na svetových trhoch," hovorí Miroslav Šmál. Druhým dôvodom, prečo ceny rastú, sú ceny energií. "Mali sme tu veľa rokov úplne deformované ceny. Deregulácia cien energií prispieva k priblíženiu sa k úrovni bežnej inde vo svete," dodáva. Drahšia ropa a energie sa následne premietajú do cien ostatných tovarov a služieb. S infláciou sa síce dá bojovať zvyšovaním úrokových sadzieb, Národná banka Slovenska to však nemôže robiť donekonečna.
Rastúca inflácia netrápi iba Slovensko, je to celosvetový problém a ťažko ho spájať so slovenskou vládou. S neustále vyššími cenami bojujú aj Spojené štáty a väčšina krajín Európskej únie. Dokonca aj okolité štáty Česko, Maďarsko a Poľsko, ktorým sa doteraz darilo držať ceny na uzde, zaznamenali výrazný nárast inflácie.
Z hľadiska plnenia maastrichtských kritérií je na tom Slovensko lepšie, ako ostatné krajiny V4. "Maastrichtské kritériá nie sú iba o inflácii. Treba sa pozrieť na deficit verejných financií, verejný dlh, kurz koruny. Všetky tieto podmienky Slovensko s prehľadom spĺňa," upozorňuje Šmál.