Ak ide živnostník na služobnú cestu, má rovnaký nárok na cestovné náhrady ako zamestnanec. Nie jen to však účtovne také jednoduché, pretože ho pritom limituje viac zákonov.
Pokiaľ ide o cestovné náhrady, zostáva situácia z pohľadu zákona o dani z príjmov aj v roku 2017 rovnaká ako rok predtým.
Dva limitujúce zákony
„Podnikateľ či samostatne zárobkovo činná osoba si môže do daňových výdavkov zahrnúť náklady, ktoré súvisia s prácou na inom mieste, ako bežne podniká. Uplatňuje si ich najviac v sumách, ktoré sú určené pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. Ide o výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v danom mieste. Do daňových výdavkov si nemôže zahrnúť vreckové,“ vysvetľuje Ivana Skokanová, hovorkyňa Finančného riaditeľstva.
Treba však upozorniť, že cestovné náklady nestačí len vyčísliť a započítať do nákladov. Daňové kontroly najčastejšie poukazujú na nedostatočné preukazovanie výdavkov pri cestovných náhradách a na nedodržiavanie legislatívy.
Podnikatelia si neraz chcú neoprávnene uplatniť výdavky na cestovanie z miesta trvalého bydliska do miesta, v ktorom činnosť pravidelne vykonávajú. Dávajú si do nákladov väčšiu spotrebu pohonných látok, ako nakúpili, nevedia preukázať účel pracovných ciest a preplácajú si vyššie stravné, než stanovuje zákon.
Možnosť využiť paušál
Ak teda nechce mať živnostník problémy pri daňovej kontrole, musí cestovné náhrady počítať správne a dobre ich zdokladovať. No je tu aj možnosť, ako s nimi nemusí nestrácať čas. „Zákon o dani z príjmov v prípade živnostníkov totiž umožňuje, aby si v určitých prípadoch viedli zjednodušené účtovníctvo a uplatňovali si paušálnu výšku výdavkov. Je však na posúdení každého živnostníka, aký pre seba najvýhodnejší postup účtovania si zvolí,“ pripomína Ladislava Pozdechová, vedúca účtovného oddelenia Business Lease Slovakia....
Zostáva vám 85% na dočítanie.