Prehistória našich letísk spadá do pionierskeho obdobia letectva pred 1. svetovou vojnou. Aby sa mohli u nás konať prvé letecké dni, museli sa najprv na okrajoch miest upraviť trávnaté plochy. Napríklad v roku 1913 sa takéto akcie konali v Košiciach, Prešove, Lučenci či Ružomberku. Rozsiahle terénne úpravy vykonali v júli 1914 aj v Piešťanoch -- pri príležitosti najvýznamnejšieho leteckého dňa tých čias za účasti pilotov z celého Uhorska. Bol to "zárodok" vývoja piešťanského vojenského letiska. Takto začali s rozmachom letectva za prvej svetovej vojny účelovo vznikať zarovnané a zatrávnené terény aj v ďalších mestách. V tom období vzniklo i najvýznamnejšie letisko Slovenska prvej polovice 20. storočia -- vo Vajnoroch pri Bratislave. Do histórie vošlo tragicky 4. mája 1919, keď tam pri pristávaní zahynul M. R. Štefánik.
Pravidelná linka Kbely -- Vajnory
Vláda ČSR prikladala rozvoju letísk osobitý význam. Preto už v roku 1923 vznikla jedna z prvých leteckých dopravných spoločností v Európe, Československé aerolínie, ktorá v Česku existuje dodnes. Základom budovania pravidelných liniek však boli predsa len kvalitné letiská. V Prahe túto úlohu prevzalo letisko v Kbeloch, v Bratislave vo Vajnoroch. V októbri 1923 uviedli medzi nimi do prevádzky prvú pravidelnú vnútroštátnu linku. Prestavbu vajnorského letiska podľa technických potrieb doby urobili v polovici 20. rokov. Postavili moderný železobetónový hangár s plochou 1 125 m2. Brána dosahovala osem metrov. Na stavbu spotrebovali 27 vagónov cementu a osem vagónov železa. Pristávacia plocha letiska mala trávnatý povrch s rozmermi 1 200 x 1 000 metrov. Náročnú stavbu realizovala pražská firma M. Duchoslav za 850-tisíc korún. Postupne sa otvorili letiská aj v Košiciach v roku 1924 a v Piešťanoch o rok neskôr. Od konca 20. rokov prenikala do leteckej dopravy nová navigačná technika, v roku 1929 vybudovali sieť pozemných strednofrekvenčných zameriavačov.
Pravidelne aj do zahraničia
Ďalší prelom v budovaní letísk nastal v 30. rokoch s rozvojom pravidelných liniek do zahraničia. V roku 1930 spojili Bratislavu so Záhrebom, potom s Budapešťou, Moskvou, so Sušakom, s Rímom a s Benátkami. Pre zahraničné lety bolo letisko v prevádzke od 1. júna do 5. septembra, pre domáce do 30. novembra. Na linke Bratislava -- Záhreb sa napríklad v roku 1933 urobilo 158 letov, do Košíc 377 a do Prahy cez Brno 942. Letiská do polovice 20. storočia slúžili najmä na prevoz pošty. V roku 1930 vyslali z Bratislavy 4 394 leteckých zásielok. Doprava osôb mala vedľajší význam a bola hlboko stratová.
Po rozpade ČSR a vzniku vojnovej Slovenskej republiky prevzala letiská Slovenská letecká úč. spoločnosť. Bola v rukách štátu a bánk. V tom čase sa otvorilo aj tretie najvýznamnejšie letisko -- v Poprade. Vojenské poľné letisko tam vybudovali už v roku 1938. Civilistom slúžilo od roku 1943, rovnako aj vojenské letisko Tri duby na Sliači a provizórne letisko v Prešove na pravidelnej linke Bratislava -- Sliač -- Poprad -- Prešov.
Monopol štátu
Po roku 1945 sa obnovili Československé aerolínie na celom pôvodnom území. Zavládol monopol štátu. Počet civilných letísk s pravidelnou dopravou vzrástol na sedem. Najvýznamnejším zostalo bratislavské, ktoré si našlo novú lokalitu v Ivanke pri Dunaji. Tam sa v roku 1951 začala prevádzka úplne nového moderného letiska. Malo dve betónové vzletové a pristávacie dráhy (2 900 a 2 150 metrov). V roku 1970 postavili modernú budovu s oddelenou domácou a medzinárodnou zónou. V roku 1976 letisko prepravilo asi pol milióna osôb, čo bol kulminačný bod jeho vývoja za socializmu.
Druhé najväčšie letisko v Košiciach-Barci spustilo prevádzku v roku 1951. Od roku 1955 malo priame spojenie s Prahou. Letisko Poprad-Tatry vďačilo za rozmach Majstrovstvám sveta v lyžovaní 1970, keď dostalo betónovú dráhu a modernú budovu. Po Bratislave a Košiciach aj ono získalo medzinárodný štatút a stalo sa najvyššie položeným v Európe s nadmorskou výškou 718 metrov.
Zo štyroch menších letísk v Piešťanoch, Sliači, Lučenci a Žiline nadobudla po otvorení v roku 1974 význam ešte lokalita -- Žilina-Dolný Hričov. Do roku 1981 mala pravidelné spojenie s Prahou.
Motívom vstup do únie
Po roku 1989 dlho nebol ujasnený strategický rozvoj letísk ani budúcnosť ich vlastníctva. Prelom nastal až s prípravou vstupu do únie. Pozitívom však bola ich čiastočná modernizácia v 90. rokoch. Bratislavské v roku 1994 rozšírili o nový príletový terminál B. V roku 1998 mu pribudla nová riadiaca veža. V júni 2006 postavili moderný príletový terminál C. Dráhový systém tvoria dve na seba kolmé vzletovo-pristávacie dráhy a pojazdové dráhy s dĺžkou 6 500 metrov. Na vybavovacej ploche s rozlohou 125-tisíc m2 je 27 stojísk. V súčasnosti tam pristávajú lietadlá z 33 miest 23 štátov. O stagnácii v 90. rokoch svedčí fakt, že ročnú kapacitu pol milióna cestujúcich sa od roku 1989 podarilo dosiahnuť až v auguste 2004. Odvtedy počet cestujúcich prudko stúpa a za obdobie január až august 2006 dosiahol 1,088 milióna. Rozmach na bratislavské letisko iba čaká, veď spádová oblasť má odhadom 13 miliónov ľudí.
Druhý dych
V 90. rokoch rekonštruovali vzletové a pristávacie dráhy, svetelný systém a starší terminál aj v Košiciach. V rokoch 2001 -- 2004 tam vybudovali terminál nový. Vďaka nemu začiatkom novembra 2006 prekročili hranicu 300-tisíc pasažierov ročne. Letisko Poprad-Tatry v 90. rokoch na určitý čas prerušilo prevádzku. Potom sa však aj tam začala modernizácia a počet cestujúcich teraz stúpa. Žilinské letisko v Dolnom Hričove v 90. rokoch neúspešne obnovilo pravidelné lety do Prahy, ale podarilo sa to až od júla 2005. Má zmodernizovaný terminál a získalo strategického partnera.
Letiská v Bratislave a v Košiciach vstúpili do privatizačného procesu, ale do súkromných rúk prešlo iba košické.