Viacerí ekonómovia poukazovali na slabší dopyt po rope a nižšie ceny ocele a nehnuteľností, ktoré mali od druhého štvrťroku prispieť k slabšiemu hospodárskemu rastu krajiny. Včera zverejnené údaje však ukázali, že silný rast je naďalej výrazne podporovaný exportným boomom, ktorý je v poslednom období citlivou politickou otázkou medzi Čínou a USA, konečnou stanicou väčšiny čínskeho exportu. Národný štatistický úrad zverejnil údaje tesne po tom, ako ratingová agentúra Standard & Poor's vyjadrila dôveru v ekonomické reformy krajiny zvýšením ratingu dlhodobých aj krátkodobých záväzkov.
Rast čínskej ekonomiky sa v treťom štvrťroku spomalí na očakávaných 8,6 percenta a v poslednom štvrťroku dokonca na 8,2 percenta. Spomalenie rastu je v súlade so snahou vlády zmeniť štruktúru ekonomiky a neznamená, že by Čína v najbližších rokoch vstúpila do obdobia nízkeho ekonomického rastu, uviedla agentúra Reuters. Rast za celý tento rok by tak mal dosiahnuť 8,8 percenta oproti 9,5 v predchádzajúcich dvoch rokoch.
Výzvy čínskej ekonomiky
"Celková ekonomická situácia je dobrá," uviedol vo včerajšom vyhlásení štatistický úrad. Vzápätí však uvádza otázky, ktorými chce ozdraviť makroekonomickú situáciu v siedmej najväčšej ekonomike sveta. "Je veľmi obťažné zvýšiť príjem farmárov, celková úroveň investícií je príliš vysoká a ich štruktúra iracionálna. Ekonomická efektívnosť niektorých odvetví nie taká dobrá ako v minulom roku a dodávky uhlia, elektrickej energie, ropy a transportné kapacity sú nedostačujúce," uvádza sa vo vyhlásení.
Vláda pred dvomi rokmi začala kampaň, ktorou chce potlačiť investície do sektorov, ktoré podľa nej rastú príliš rýchlo a, naopak, podporiť domácu spotrebu. Podľa analytikov bol silný rast aj naďalej podporovaný prevažne investíciami do dlhodobých aktív. "Štruktúra investícií sa v niektorých oblastiach zlepšila, stále však prúdia nadmerné investície napríklad do uhlia alebo elektrickej energie," uviedol pre agentúru AFP Huang Yiping ekonóm Citigroup.
Inflácia ostala na prijateľnej, v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o niečo nižšej, úrovni. V súčasnosti nepredstavuje rast cien pre ekonomiku riziko, nadmerné investovanie však môže mať určité deflačné účinky, keďže prebytočné kapacity tlačia ceny nadol.
| Hospodársky rast vybraných krajín (1. Kvartál) | |
| Čína | 9,4 |
| Argentína | 8,0 |
| Venezuela | 7,9 |
| India | 7,0 |
| Peru | 6,4 |
| Indonézia | 6,4 |
| Hong Kong | 6,0 |
| Malajzia | 5,7 |
| Čile | 5,7 |
| Rusko | 5,2 |
| Slovensko | 5,1 |
| Turecko | 4,8 |
| Egypt | 4,7 |
| Filipíny | 4,6 |
| Zdroj: Reuters, štatistické úrady | |
| Vybrané makroekonomické ukazovatele Číny (k 1. Polroku, medziročná zmena v percentách) | |
| Rast HDP | 9,5 |
| HDP/ob. |
1 200 USD |
| Priemyselná výroba | 16,8 |
| Index spotrebiteľských cien | 1,7 |
| Investície do dlhodobých aktív | 28,8 |
| Zdroj: Reuters | |