Dvadsiate storočie môžeme pokojne nazvať aj storočím atómovej energie. Evidentné pokroky vedy v tejto oblasti však išli ruka v ruke s tragédiami, ktoré sa stali, resp. ktoré sa mohli a môžu stať. V nočných hodinách dňa 26. apríla 1986 došlo na štvrtom bloku jadrovej elektrárne v Černobyli k výbuchu a následnému požiaru. Táto explózia zničila reaktor a zároveň spôsobila únik rádioaktívnych látok, ktorý bol v porovnaní s atómovými bombami v Hirošime a Nagasaki niekoľkonásobne rozsiahlejší.
Stačilo niekoľko sekúnd
Keď sa začiatkom 70. rokov v Kyjeve diskutovalo o vhodnom type elektrárne pre Černobyľ, bol vybraný reaktor typu RBMK - 1000 s odôvodnením, že je bezpečnejší a vyrába najlacnejšiu elektrickú energiu.
Stavba štvrtého bloku elektrárne bola dokončená v decembri 1983. 21. decembra toho roku vyšla správa, že deň predtým elektráreň začala s výrobou elektriny. Keďže elektráreň mala byť podľa plánu oficiálne spustená do konca roku 1981, jej riaditeľ V. P. Brjuchanov už 31. decembra 1983 podpísal dokument o úspešnom absolvovaní testov. Napriek tomu neboli všetky testy dokončené.
Jeden z neuskutočnených testov sa týkal aj núdzového fungovania turbíny, išlo o previerku ochranného systému reaktora. Skúška turbíny prebiehala v noci z 25. na 26. apríla 1986 a počas nej došlo ku katastrofe.
Test sa začal presne o jednej hodine dvadsiatej tretej minúte a štvrtej sekunde. Výkon reaktora okamžite prudko stúpa, už v 36. sekunde dosahuje stonásobok maximálneho projektového výkonu. Regulačné tyče, ktoré majú reaktor zastaviť, sa o štyri sekundy dávajú do pohybu. Dochádza však k ich zaseknutiu. Tlak v reaktore je už taký vysoký, že praskajú palivové články. Chladiaca voda sa mení na paru. Výbuch pary dvíha oceľové veko reaktora, z ktorého začína unikať rádioaktivita a dovnútra sa dostáva vzduch. Následne začína horieť grafit. Kov palivových rúrok reaguje s vodou. Vzniká tak sodík, ktorý spôsobuje druhú explóziu. O katastrofe sa svet dozvedá až 28. apríla 1986. Požiar reaktora sa podarilo uhasiť až 4. mája. Tak by sa dal telegraficky charakterizovať priebeh celej katastrofy z pozície súčasnosti. O jej príčinách existujú dosiaľ mnohé hypotézy.
"Nevieme, čo sa presne stalo"
V skutočnosti všetko tam a vtedy prebiehalo, pochopiteľne, úplne inak. Keď na miesto havárie približne po dvadsiatich minútach dorazil riaditeľ elektrárne, v zlej predtuche údajne povedal: "Tak za toto ma čaká kriminál!" Zároveň sa od vedúceho zmeny Rogožkina dozvedel len všeobecné informácie: "Niečo sa stalo, ale nevieme presne čo." O rozsahu havárie reaktora sa personál dozvedel až 26. apríla večer z leteckých snímok. Informácie o škodách pribúdali každú hodinu.
Napriek týmto informáciám nebol vydaný rozkaz na evakuáciu obyvateľstva. Nadriadení predstavitelia komunistickej strany odporúčali nerobiť žiadnu paniku.
Zároveň sa vtedy o mnohých veciach súvisiacich predovšetkým s rádioaktivitou vôbec nevedelo. O úrovni poznania situácie svedčí aj fakt, že keď začiatkom mája prišla do Černobyľa vládna delegácia expertov, predpokladala opätovné fungovanie reaktora č. 4 na jeseň tohto istého roku...
V súdnom procese boli riaditeľ elektrárne spolu s dvoma kolegami odsúdení na desať rokov, ďalší pracovníci dostali menšie tresty.
V prvých hodinách po výbuchu bolo rádioaktivitou najviac zasiahnuté mesto Pripjať, ležiace v blízkosti elektrárne. Zároveň boli neskôr postupne v menšej miere kontaminované ďalšie priľahlé oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska. Z tridsaťkilometrovej zakázanej zóny okolo elektrárne bolo postupne evakuovaných 130 000 ľudí.
Rádioaktívny mrak sa vplyvom požiaru dostal do výšky niekoľkých kilometrov a postupne kontaminoval na viacerých miestach Európu. Vrátane územia Československa.
Sporný je počet obetí, ktoré Černobyľ spôsobil. Údaje sa pohybuje od 9 000 až do 475 000 ľudí.