Odchod firmy z burzy je významným zásahom do práv akcionárov. Spoločnosti, ktoré odchádzajú z parketu Burzy cenných papierov v Bratislave (BCPB), musia preto vypísať povinnú ponuku na prevzatie (PPP) pre akcionárov. Od januára tohto roku sa cena do povinnej ponuky dá určiť aj súdnoznaleckým posudkom. K dvom doterajším možnostiam určenia ceny tak pribudla tretia. Cenu do PPP schvaľuje Úrad pre finančný trh (ÚFT). Akcionári nie sú účastníkmi tohto konania. Podľa niektorých akcionárov by sa však na schvaľovaní mali zúčastniť. To, že to tak na Slovensku nie je, je podľa nich porušením ich ústavných práv.
Cena určovaná znalcom
"Od začiatku roka ÚFT schválil šestnásť povinných ponúk na prevzatie. V desiatich prípadoch bola cenou do povinnej ponuky cena určená súdnym znalcom," uviedol hovorca ÚFT Marek Kačmár. Na určenie ceny možno použiť aj znalecký posudok vypracovaný pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku. Takto bola cena do povinnej ponuky určená znalcom aj v prípade PPP na akcie Nafty Gbely. Zaujímavou skutočnosťou v tomto prípade je, že cena určená znalcom bola taká istá ako bol priemerný kurz akcií Nafty dosiahnutý na burze za posledných šesť mesiacov, čo je ďalšie kritérium, podľa ktorého sa môže určiť cena do PPP. V prípade Nafty bol priemerný kurz obchodov za posledných šesť mesiacov 1 653 Sk a v tejto výške bola aj cena určená súdnym znalcom v znaleckom posudku. Ako nám potvrdil Kačmár, ten bol k dispozícii ešte pred rozhodnutím o odchode Nafty z burzy a ÚFT ho akceptoval.
Povinná ponuka na akcie Nafty bola vypísaná od 2. júna do 1. júla 2005. Cena akcií Nafty na anonymnom trhu BCPB sa v tom čase pohybovala od 1 654 Sk do 1 798 Sk, teda aj v tom čase bola minimálna cena o korunu vyššia ako cena v povinnej ponuke na akcie Nafty. V rámci povinnej ponuky sa nepreviedla ani jedna akcia, drobní akcionári radšej predávali svoje akcie na parkete burzy.
Akcionári tvrdia: legislatíva je zlá
Cena akcií v PPP bola podľa akcionára Nafty Romana Minárika podhodnotená. Ceny akcií spoločností ťažiacich a spracúvajúcich ropu vo svete rastú. V prípade Nafty tvoria príjmy z ťažby a predaja ropy asi tretinu celkových príjmov a mali by sa odraziť aj na zisku spoločnosti a následne na vyššej cene jej akcií na trhu. To mal -- v prípade Nafty -- podľa Minárika zohľadniť aj znalec.
Keďže akcionári nemajú účasť na konaní, ktoré rozhoduje o cene do PPP a nemali k dispozícii ani posudok znalca, snažia sa v prípade Nafty uplatniť svoju nespokojnosť inými spôsobmi. Zatiaľ bola z ich strany podaná:
-- žaloba na neplatnosť konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o stiahnutí akcií Nafty z burzy,
-- podnet na Ústavný súd za porušenie práva na súdnu ochranu akcionárov,
-- žaloba na ÚFT, že úrad neumožnil drobným akcionárom byť účastníkmi konania na určenie ceny do PPP,
-- podnet na prokuratúru.

Ako sa určuje cena do povinnej ponuky
Ponúkaná cena akcií pri povinnej ponuke nemôže byť nižšia ako bol priemerný kurz dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných šesť mesiacov pred získaním podielu na hlasovacích právach, súčasne nemôže byť nižšia ako 50 % hodnoty čistého obchodného imania pripadajúceho na jednu akciu podľa poslednej účtovnej závierky overenej audítorom v čase zverejnenia ponuky a zároveň nemôže byť nižšia ako cena stanovená znaleckým posudkom vypracovaným podľa osobitného predpisu. Výber znalca na stanovenie ceny zabezpečí úrad zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu na žiadosť osoby, ktorej vznikla povinnosť vyhlásiť ponuku alebo ktorá plánuje vyhlásiť ponuku. Na určenie ceny možno použiť aj znalecký posudok vypracovaný pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku, ak bol vypracovaný pred menej ako šiestimi mesiacmi od vzniku povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku a ak úrad jeho použitie nezamietol. Úrad pre finančný trh z troch možností stanovenia ceny určí tú, ktorá je najvyššia.
Posudok znalca nie je verejne dostupný
S podnetom na zmenu legislatívy a vypracovaním prvého návrhu na stanovenie ceny v PPP znaleckým posudkom prišla OSMA -- Ochranné spoločenstvo minoritných akcionárov. Znalecký posudok v súčasnom znení zákona nie je verejne dostupný a k dispozícii ho má len emitent, znalec a ÚFT, čo je podľa zástupcov tohto združenia nedostatkom zákona. Takýto stav zvyšuje nedôveru akcionárov v možnú manipuláciu s cenou.