Veritelia si uplatňujú svoje práva v konkurze na schôdzi veriteľov. Schôdzu zvoláva správca vždy prostredníctvom oznamu v Obchodnom vestníku a nie osobitnými pozvánkami. Preto je podľa Róberta Száraza, advokátskeho koncipienta poradenskej skupiny v oblasti práva a financií HMG Advisory Group, dôležité ho sledovať, aby sa veriteľ oboznámil s jej termínom či programom a mohol úspešne uplatňovať svoje práva spojené s pohľadávkou.
„Dôvodov zvolania schôdze môže byť viac. Napríklad sa zisťujú stanoviská veriteľov prihlásených pohľadávok, volia sa i odvolávajú členovia veriteľského výboru a tiež sa práve tu zabezpečuje prípadná výmena správcu,“ vraví Száraz. Veritelia nezabezpečených pohľadávok a v niektorých zákonom vymedzených prípadoch aj veritelia pohľadávok, ktoré sú zabezpečené záložným právom, si volia veriteľský výbor, ktorý uplatňuje ich práva v konkurze.“
Pozor na dôležité termíny
Termín prvej schôdze veriteľov určuje priamo zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Zvolá ju správca do 55 dní od vyhlásenia konkurzu a má ju zvolať tak, aby sa konala nie skôr ako pätnásty deň a nie neskôr ako dvadsiaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok.
Ďalšie schôdze sa zvolávajú buď na podnet správcu, ktorý tak urobí podľa potreby, alebo na žiadosť súdu či veriteľského výboru. Môže ju iniciovať aj veriteľ prípadne viacerí veritelia. Podmienkou je, že ich hlasovacie práva predstavujú viac než desať percent všetkých hlasovacích práv. V žiadosti musí byť presne špecifikovaný predmet schôdze, inak sa na ňu neprihliada.
Sledujte Obchodný vestník
„Schôdza sa zvoláva len uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku, pričom lehota medzi jeho uverejnením a konaním schôdze nesmie byť kratšia ako pätnásť dní. Veritelia osobitné pozvánky nedostanú,“ upozorňuje ďalej Száraz. Pripomína tiež, že v zverejnenom oznámení nesmie chýbať miesto, čas a predmet rokovania schôdze. Ak ju zvolal správca, schôdzi aj predsedá. Ak ju zvolá súd, schôdzi veriteľov predsedá sudca alebo ním poverený vyšší súdny úradník.
Právo zúčastniť sa na chôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky, môže sa však dať aj zastúpiť. Zákon nevyžaduje, aby bol jeho podpis na plnomocenstve na zastúpenie na schôdzi veriteľov v konkurznom konaní úradne overený. Na požiadanie predsedu schôdze je povinný zúčastniť sa aj úpadca, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonný zástupca úpadcu.“
Hlasovanie a zápisnica zo schôdze
„Uznášaniaschopná je, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať. Vo všeobecnosti sa prijímajú uznesenia nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov,“ vraví Száraz, a ak ide o voľbu alebo odvolanie člena veriteľského výboru, uznesenie sa prijíma nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov, a v niektorých zákonom vymedzených prípadoch aj veritelia pohľadávok, ktoré sú zabezpečené záložným právom.
Na schôdzi veriteľov sa môže rokovať v zásade len o tom, čo je v oznámení o jej zvolaní. Môže sa celkom výnimočne rokovať aj o veciach mimo oznámenia, avšak len za prítomnosti a so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených hlasovať na schôdzi veriteľov.
O priebehu schôdze sa spisuje zápisnica. Obsahuje aj prípadné námietky proti uzneseniam prijatým na schôdzi veriteľov pre ich rozpor so zákonom. Odpis zápisnice sa najneskôr nasledujúci pracovný deň po schôdzi doručí na súd alebo správcovi. Odpis zápisnice je predseda schôdze povinný podpísať a správca je povinný zabezpečiť, aby veritelia prihlásených pohľadávok mohli do zápisnice nahliadnuť a za úhradu vecných nákladov im vydať aj podpísaný odpis zápisnice.
Kto a za akých podmienok uplatňuje svoje práva na schôdzi veriteľov
Kto má právo hlasovať (ak súd nerozhodne inak):
– Veriteľ – ak je jeho pohľadávka v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti (na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má jeden hlas);
– Podmienený veriteľ – len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v konkurze neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla.
Príklad z praxe: Ručiteľ ako podmienený veriteľ zistenej pohľadávky úpadcu môže hlasovať len vtedy, ak banka ako hlavný veriteľ úpadcu si svoje práva na schôdzi neuplatní, alebo neprihlási pohľadávku do konkurzu.
– Viacerí podmienení veritelia, ak sú povinní plniť záväzok za úpadcu tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku. Hlasovacie práva spojené s podmienenými pohľadávkami, ktoré do konkurzu prihlásili, môžu vykonávať, len ak si zvolia spoločného zástupcu a len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za úpadcu.
Ktorí veritelia nemajú právo hlasovať na schôdzi veriteľov:
– Ak ich pohľadávka je spojená so záväzkom podriadenosti podľa Obchodného zákonníka (§ 408).
– Ak sa v konkurze uspokojujú v poradí ako podriadený veriteľ; takýto veriteľ nemá ani právo byť volený do veriteľského výboru.
Ako sa môžu veritelia brániť
Každý, kto bol oprávnený hlasovať na schôdzi veriteľov, sa môže do piatich dní od jej skončenia domáhať, aby súd uznesenie prijaté na schôdzi veriteľov zrušil. Podmienkou je, že uplatnil na schôdzi do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak sa súd s jeho názorom stotožní, uznesenie zruší. Urobí tak do siedmich dní od doručenia návrhu, v opačnom prípade návrh zamietne. Účinky uznesenia schôdze veriteľov môže aj pozastaviť až do rozhodnutia vo veci a aj bez návrhu.