Filmy o láske k filmu sú rôzne, nakrúcajú ich zväčša ľudia, ktorých veľmi nezaujíma názor tých druhých, nakrúcajú ich ako výraz jedného z najosobnejších vzťahov, aké vôbec môže človek mať. Bezvýhradne milovať film, vášnivo, nesebecky, milovať ten pocit v kine, keď sa to už-už začne, milovať chodenie do kina a hlavne milovať všetky tie zážitky, nech už boli akékoľvek, ktoré filmy človeku sprostredkovali, je krásne, fascinujúce a pri pohľade zvonka možno i trocha nepochopiteľné. Ale vďaka takejto láske, ak sa spojí s talentom a odhodlaním, vznikajú filmy, na ktoré sa nezabúda. Nie pre konkrétny obsah ani pre remeslo, ale pre čosi, čo je nevypovedateľnou esenciu filmu, pre pocit, že sa deje čosi výnimočné.
Svet zajtrajška v kinách krajín svojho vzniku nezožal ani zďaleka taký úspech, aký by si zaslúžil. Skôr naopak, bez zveličenia môžeme napísať, že Svet zajtrajška u mainstreamového diváka prepadol. Možno je dnešná generácia divákov príliš cynická, alebo sa im už nechce len tak láskavo sa baviť a hlavne kochať sa obrazom. Je to jedno, lebo Svet zajtrajška má miesto v dejinách kinematografie isté. Jednak preto, že celý bol nakrútený pred modrým pozadím a dorábaný v útrobách počítača, jednak preto, že je jednou z najpresvedčivejších a formálne najdokonalejších pôct veľkým filmovým hitom minulosti, ba čo viac, je poctou ich poetike. Metropolis, King Kong, Flash Gordon, Tarzan, Ben Hur, Vojna svetov a mnohé ďalšie divácke klenoty strieborného plátna nachádzajú vo Svete zajtrajška svojho obrovského ctiteľa, svoju velikánsku oslavu.
Píšu sa tridsiate roky minulého storočia, ale také, aké si ich na stránkach svojich románov predstavovali nielen J. Verne, H. G. Wells, ale aj iní raní spisovatelia science fiction, tí, čo svojou tvorbou predznamenali nástup zlatého veku tohto žánru. V meste Gotham, v ktorom raz bude jeho nočný pokoj strážiť samotný Batman, sa deje čosi nekalé. Strácajú sa poprední vedci svojej doby, na metropolu útočia légie obrovských oceľových robotov, v náletoch sa z oblohy znášajú čudesné lietajúce stroje. Nikto nepochybuje, že ľudstvu hrozí záhuba. Len dvaja ľudia dokážu zachrániť svet, neohrozený Sky Captain (Jude Law), prototyp všetkých superhrdinov, a ambiciózna a, samozrejme, krásna reportérka Polly (Gwyneth Paltrowová), prototyp všetkých všetečných emancipovaných žien. Ide do tuhého, misia sa stáva osobnou, keď Sky Capitainovi unesú geniálneho vedeckého poskoka Dexa (Giovanni Ribisi).
Aj neohrození hrdinovia potrebujú pomoc, preto do hry vstupuje Franky, jednooká kapitánka leteckej flotily, ktorej domovom je obrovské lietajúce letisko. Teraz už temný Dr. Totenkopf (mŕtvy, technologicky oživený Lawrence Olivier) nemá šancu. Svet zajtrajška je zachránený, samozrejme, na poslednú chvíľu, ale predsa a spolu s finálnym romantickým zblížením hlavných hrdinov sa končí aj krásne dobrodružstvo, ktorým sa jeho tvorca, scenárista a režisér Kerry Conran podelil s divákmi o svoju obrovskú lásku k filmu. Svet zajtrajška asi naozaj nie je pre každého, jeho príbeh je taký banálny, až to kole oči, ale je taký, lebo taký má byť. Predvídateľný, dobrodružný, romantický, plný staromilskej akcie berúcej dych a atraktívnych retro futuristických vynálezov a prostredí. Vyzerá ako rozpohybované staručké kolorované fotky a ak milujete film, nemôžete si ho nezamilovať, lebo je filmárskym zhmotnením tejto lásky.