Očierňovanie a ohováranie zamestnanca, sledovanie a neprimeraná kontrola, verbálne napádanie a výsmech, ostrakizovanie a zámerné zadržiavanie informácií, zadávanie nezmyselných a nesplniteľných pracovných úloh a mnoho ďalších. To je len niekoľko príkladov šikanovania, mobingu, na pracovisku.
Podľa Evy Letovancovej z Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave je na Slovensku tento fenomén rozšírený viac, ako spoločnosť uznáva. "Neistota v organizáciách, prepúšťanie, na druhej strane prílišný tlak na pracovníkov vytvárajú pre mobing živnú pôdu. Pri rozhovoroch s ľuďmi o situácii v práci sa často táto téma môže objaviť. Žiaľ, často sa to končí len mávnutím rukou - aj tak s tým nič nenarobím, u nás to nikto neberie vážne, každý si má svoje problémy vyriešiť sám," hovorí.
Najväčšie nebezpečenstvo mobingu je podľa nej v tom, že je zvyčajne bagatelizovaná aktuálna situácia - vnímaná je často ako vyrušovanie, nie problém, ktorý treba riešiť. Podceňované sú jeho dôsledky, a keď sa začne riešiť, je už často neskoro (obyčajne pre obeť). Mobingom stráca obeť, pracovisko a v konečnom dôsledku aj celá spoločnosť.
Nebezpečné následky
Ako dopĺňa poradkyňa Monika Herdová z bratislavského Inštitútu vzdelávania manažérov, vplyvom mobingu môžu vzniknúť psychické následky - depresia, poruchy koncentrácie, pozornosti, pochybnosti o sebe, stavy úzkosti až po psychiatrické syndrómy s myšlienkami na samovraždu - psychosomatické následky, poruchy činnosti srdca a krvného obehu, zvieravé pocity pri dýchaní, bolesti hlavy, šije a chrbta, kožné ochorenia, ochorenia tráviaceho ústrojenstva a podobne. Liečba sa začína najskôr uvedomením si nepríjemného stavu, tu platí pravidlo, že čím je väčšia sebaúcta, tým včasnejšie si človek uvedomí, že je šikanovaný.
"Komunikácia so zneucteným človekom je ako balzam na jeho doráňanú dušu. Ak ho vypočuje človek, ktorý bude k nemu úprimný a schopný prijať jeho skúsenosti bez kladenia podmienok, bude to tak, ako by mu sňali putá." Ak bude prijateľný preňho, tak potom bude prijímať aj seba. Začne veriť, že je na svete jeden človek, ktorý ho ctí. Jeho sebaúcta potom narastie," dopĺňa Herdová.
Šikana v škole
S prejavmi mobingu, respektíve diskriminácie na pracovisku, sa stretáva aj verejný ochranca práv pri vybavovaní podnetov. Doteraz ich však dostal len niekoľko. Ako pre HN uviedla riaditeľka Osobného úradu Kancelárie verejného ochrancu práv Alexandra Stachová, na verejného ochrancu práv sa takto napríklad obrátil kolektív zamestnancov jednej strednej školy. Vo svojom podnete uviedli, že riaditeľ školy nerieši ich sťažnosť na jedného z vedúcich zamestnancov, ktorý každý deň uplatňoval na pracovisku psychický teror výrokmi ponižujúcimi ženské pohlavie typu "žena nepatrí do spoločnosti", "žena nie je človek", "prečo sa žena hrabe medzi ľudí". Verejný ochranca práv podnet preskúmal a zistil, že pracovnoprávne vzťahy s príslušným vedúcim pracovníkom tejto školy boli riešené v rámci danej organizácie na jej operatívnych poradách. Vedúcemu pracovníkovi bolo uložené upozornenie a bol výslovne vyzvaný, aby osobné vzťahy so svojimi podriadenými riešil vhodným spôsobom. Na výzvu verejného ochrancu práv riaditeľ školy oznámil, že danému vedúcemu pracovníkovi bola daná výpoveď.
Vyčnieva z kolektívu, lebo je "iný"
Ďalší modelový príklad šikanovania zo strany šéfa pridáva Herdová: Peter patrí k typickým pracantom. Príde do kancelárie, sadne si k počítaču a pracuje. Pracuje s chuťou, nepremrhá čas telefonovaním a mailovaním s priateľmi, urobí podstatne viac práce. Peter je kreatívny človek, má veľa nápadov, dáva návrhy na možné riešenia, konštruktívne kritizuje a inovuje pracovné postupy. Dosahuje dobré pracovné výsledky. Šéf si ho však necení, pretože zbytočne "zdržuje", a tým podľa šéfa spomaľuje pracovné výkony. Veď mu predsa prácu zadal, teda nemá čo mudrovať, má prácu vykonať a hotovo! Šéf nevynechá jedinú možnosť, aby mu denne niečím neznepríjemnil život. Keď vyjde Peter z riaditeľovej kancelárie von, ozve sa za ním hlasný smiech. Zadáva mu denne veľa príkazov a neadekvátnej práce, aby nemal čas "mudrovať" nad inými vecami. Niekedy vtipne opisuje, ako sa oblieka a ako je upravený. Peter je totiž dlhovlasý muž s ležérnym štýlom obliekania a kravatu neobľubuje. Niekedy sa mu vyhráža v telefóne, aby zmenil štýl obliekania, lebo potom bude musieť opustiť pracovné miesto...
Len málo súdnych rozhodnutí
Súčasná legislatíva vytvára podľa hovorkyne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Oľgy Skorecovej podmienky na riešenie prípadov obťažovania, hoci má aj určité rezervy. Problémom v podstate nie je legislatíva, ale charakter šikanovania a úloha ľudského faktora v jeho predchádzaní, odhaľovaní a riešení. Ako tiež uviedla, na Národnom inšpektoráte práce nie je podaných veľa podnetov. Rovnako nie je v tejto oblasti na Slovensku veľa ani súdnych sporov.
Na Slovensku zatiaľ existuje len pár rozhodnutí vo veciach domáhania sa ochrany proti mobingu, čo je veľmi malý počet v pomere k ostatným pracovnoprávnym sporom. "Dôvody vidíme v prvom rade v neefektívnosti súdnych konaní v prípade odstraňovania mobingu na pracovisku, v dĺžke trvania súdnych konaní, neochote ľudí riešiť veci pred súdom, a najmä v následnej možnej viktimizácii zamestnanca na pracovisku, v strachu pred stratou zamestnania, ale i v nedostatku relevantných dôkazov," hovorí Daniela Gemerská, poverená výkonom funkcie výkonnej riaditeľky Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Pojem mobing a čo zamená.
Pojmom mobing sa vo všeobecnosti podľa Barbory Holubovej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny označuje široká škála prejavov zneužívania, ohrozovania a napádania pracovníkov a pracovníčok. Od jednoznačných fyzických útokov sem spadajú aj ťažšie identifikovateľné prejavy psychického nátlaku, vydierania a zastrašovania. Bohatá a páchateľmi často veľmi "vynaliezavá" škála takýchto prejavov sa okrem pojmu mobing označuje aj pojmami bullying, bossing, šikanovanie.
Ďalšími súvisiacimi pojmami sú psychické násilie, obťažovanie (harassment) a voči ženám osobitne aj sexuálne obťažovanie, ktoré si zaslúži osobitnú pozornosť. Aj keď každý z týchto pojmov má trochu odlišný význam, viac ako na jednotné označenie sa dnes kladie dôraz na podrobný opis ponižujúcich prejavov za účelom lepšieho detekovania, dokázateľnosti, ale aj prevencie.
MOBING
Zastrašovanie a znižovanie dôstojnosti skupinou osôb konané proti jednej osobe, ktoré môže mať za následok fyzické, duševné, morálne alebo sociálne ublíženie.
BULLYING
Zastrašovanie a znižovanie dôstojnosti jednotlivcom konané proti jednej osobe, ktoré môže mať za následok fyzické, duševné, morálne alebo sociálne ublíženie.
BOSSING
Zastrašovanie a znižovanie dôstojnosti pracovníka/-čky alebo pracovníkov/-čok zo strany nadriadeného/-nej, ktoré môže mať za následok fyzické, duševné, morálne alebo sociálne ublíženie.
ŠIKANOVANIE
Zastrašovanie a znižovanie dôstojnosti, ktoré môže mať za následok fyzické, duševné, morálne alebo sociálne ublíženie (slovenský výraz spoločný pre mobing a bullying).