Každá porucha, prípadne nehoda v niektorej z amerických rafinérií, hýbe svetovým trhom s ropou, ktorej cena sa rapídne priblížila k ďalšej psychologickej hranici 70 dolárov za barel.
Popri nestabilite na Strednom východe a robustnom dopyte zo strany Číny a Indie spôsobujú strach z nedostatku benzínu v USA a Európe aj časté nehody na rafinériách v USA. Rafinérie, do ktorých nesmerovala významnejšia investícia za ostatné štvrťstoročie, pracujú na plný plyn, aby pokryli rastúci dopyt. Podľa údajov ministerstva pre energiu (v USA) využívali pred desiatimi rokmi 70 percent svojich kapacít, dnes je to 95 percent.
Spoločnosť British Petroleum (BP) ohlásila minulý týždeň ďalšiu nehodu na rafinérii v Texase, za ostatných 6 mesiacov už tretiu. Najtragickejšia z nich bola v marci, keď zabila 15 robotníkov. Výbuch z 28. júla zasa znamenal okamžitý nárast cien ropy do predtým nevídaných výšok. Nezaostávajú ani ostatní producenti, podľa agentúry AFP za ostatné tri týždne oznámilo neplánované zastavenie produkcie 10 rafinérií.
Zatiaľ najdrahšia bola americká ropa WTI v piatok, keď sa dostala cez 67 dolárov za barel, od začiatku tohto týždňa došlo k miernej korekcii, včera sa dostala pod 66 d/b. Rekordy lámu aj ceny benzínu, a to nielen na Slovensku. V USA prekročila priemerná cena jedného galónu (3,78 litra) dva doláre.
Americké rafinérie sú pod tlakom, keďže ropný priemysel od 70. rokov stagnoval. Ceny ropy neboli ani zďaleka na takých (pre rafinérie) výhodných úrovniach, marže v odvetví boli veľmi nízke, čoho výsledkom je, že v USA nebola od roku 1976 postavená žiadna nová rafinéria. V 80. rokoch klesol ich počet z 324 na 209, v roku 2003 ich bolo už iba 149. Zanikli najmä menšie prevádzky, sčasti kvôli neefektívnosti, ale aj kvôli rastúcim environmentálnym nárokom. Veľká skupina z nich uzavrela prevádzku, aj keď boli ešte rentabilné, ale z dlhodobej perspektívy nemali šancu prežiť. "Kvôli vysokým finančným nárokom, prísnym environmentálnym podmienkam a právnemu stavu je nepravdepodobné, že by vznikli nové rafinérie," uvádza sa v správe americkej vlády.
Hoci sa veľa rafinérií uzavrelo a nepribudla žiadna nová, tie existujúce čiastočne rozšírili svoje kapacity. Kým v roku 1989 mali kapacitu 15,7 milióna barelov za deň (b/d), v septembri 2004 vyprodukovali 16,9 milióna b/d. "Spoločnosti sa nesústredili na investovanie do kapacít, pretože nerátali s takými vysokými cenami ropy," potvrdil pre HN Marek Horváth, analytik spoločnosti Fimex Capital. Horváth pripustil, že k nižším investíciám mohli prispieť aj špekulácie, že zásoby ropy svetu pomaly dochádzajú, preto spotreba už dlho nebude narastať. To však nerátali s nástupom nových gigantov na trhu ako je Čína a India. "Takéto súvislosti však nemôžem priamo potvrdiť," spresnil Horváth.