Na praktickom príklade si uvedieme správne vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2004 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zároveň si uvedieme aj niektoré základné ustanovenia tohto zákona, z ktorých by mal daňovník, ktorý je fyzickou osobou, vychádzať. Pri podávaní daňového priznania za rok 2004 sa použije zákon o dani z príjmov v znení zákonov č. 177/2004 Z. z., č. 191/2004 Z. z., č. 391/2004 Z. z., č. 538/2004 Z. z., č. 539/2004 Z. z. a č. 659/2004 Z. z., hoci tento posledný zákon je účinný od 1. januára 2005. Podľa § 52 ods. 39 a 40 tohto zákona sa niektoré ustanovenia zákona č. 659/2004 Z. z. použijú aj za zdaňovacie obdobie roka 2004. Zákon bol menený a doplnený aj zákonom č. 43/2004 Z. z., ale tento zákon je účinný od 1. januára 2005.
Po vyplnení daňového priznania, v ktorom sa vypočíta základ dane a daň v súlade so zákonom o dani z príjmov, sa toto odovzdá príslušnému správcovi dane podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Upozorňujeme, že tento príspevok nie je záväzným výkladom na vypracovanie daňového priznania, ale je len návodom, ktorý vychádza z vlastného názoru autora tohto príspevku.
-- Tlačivo
Daňovník dane z príjmov fyzickej osoby podáva daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2004 na tlačive, ktorého vzor určilo Ministerstvo financií SR opatrením z 3. augusta 2004, č. MF/003652/2004-72, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov. Toto opatrenie bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2004 a má účinnosť od 1. októbra 2004 a bolo oznámené v Zbierke zákonov č. 519/2004 Z. z. (toto opatrenie bolo doplnené opatrením MF SR zo 16. decembra 2004, č. MF/014176/2004, uverejnené vo FS č. 15/2004 a oznámené v Zbierke zákonov č. 746/2004 Z. z.; doplnenie sa dotýka len daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby).
-- Podanie
Daňové priznanie je možné podať podľa § 38 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. aj telefaxom či elektronickými prostriedkami, pričom daňové priznanie podané elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom (alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. podľa § 20 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, je povinný písomne oznámiť správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke daňového riaditeľstva. O takomto postupe správca dane s daňovým subjektom uzavrie písomnú dohodu, na ktorú sa primerane vzťahuje § 11 tohto zákona. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia).
-- Typy daňových priznaní
Fyzická osoba, ktorá dosiahla v roku 2004 príjmy len zo závislej činnosti, podáva daňové priznanie typ A -- daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby pre daňovníkov, ktorí majú príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov (MF SR č. 13 432/2004-72), ak nepožiadala o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň svojho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane.
Daňové priznanie typ B -- k dani z príjmov fyzickej osoby podľa zákona o dani z príjmov (MF SR č. 13 433/2004-72) podáva daňovník, ktorý dosiahol v roku 2004 jeden alebo viac druhov príjmov podľa § 5 až 8, ktoré sú predmetom dane, nie sú oslobodené od dane a základ dane bude tvoriť pri viacerých druhoch príjmov súčet čiastkových základov dane z týchto druhov príjmov.
Uvedené opatrenie MF SR, ktoré ustanovuje jednotlivé typy daňových priznaní neustanovuje poučenia k jednotlivým týmto daňovým priznaniam. Poučenia k daňovým priznania sú taktiež uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2004, pod č. MF 006496/2004-72. Daňovník pred vyplnením príslušného daňového priznania by sa mal vo vlastnom záujme oboznámiť s poučením k príslušnému daňovému priznaniu.
Podľa úvodu každého poučenia tieto nenahrádzajú metodické usmernenia či výklad jednotlivých ustanovení zákona alebo zákona č. 511/1992 Zb. či zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a preto je rozhodne potrebné oboznámiť sa hlavne so znením jednotlivých ustanovení týchto zákonov. Je to nevyhnutné k správnemu vyčísleniu základu dane a dane.
Charakteristika príkladu
Tento príklad rieši výpočet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov, a to príjmov zo živnosti, z autorského honoráru a z prenájmu nehnuteľnosti, ale tiež podľa § 8, konkrétne podiel na zisku, ktorý bol tvorený do konca roka 2003 vyplatený v marci 2004 z Českej republiky (uplatnenie metódy zápočtu) a príjem z predaja bytu.
Príklad rieši aj problematiku § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, pretože daňovník prijal v roku 2004 dotáciu v sume 150 000 Sk v súvislosti s podnikaním, ktorú však v roku 2004 nepoužil na obstaranie majetku (účelová dotácia), ďalej § 17 ods. 12 (zaplatené preddavky v jednoduchom účtovníctve, nakoľko daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva), pretože daňovník zaplatil v roku 2004 preddavok na tovar.
Pretože daňovník vykázal v roku 2001 zo živnosti daňovú stratu, ale aj v roku 2003, tento príklad rieši aj odpočet týchto daňových strát (vyplní sa v tejto súvislosti prehľad o vzniku daňovej straty a jej uplatnenie podľa § 52 ods. 8, resp. § 4 ods. 2 a § 30 zákona o dani z príjmov).
Daňovník je ženatý, vyživuje počas roka 2004 dve maloleté deti (spĺňa podmienky na uplatnenie daňového bonusu, a preto bude uplatňovať aj postup podľa § 33 zákona o dani z príjmov). Manželka daňovníka je nezamestnaná, dosiahla však v roku 2004 vlastné príjmy v sume 40 000 Sk, daňovník uplatní aj nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, t. j. na manželku.
-- Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov:
* Pán Kristián Zámocký podniká na základe živnostenského listu od roku 2001. Predmetom jeho podnikania je obchodná činnosť a sprostredkovanie. Účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Pán Zámocký vykázal zo živnosti v roku 2001 daňovú stratu v sume 250 000 Sk [podľa § 5 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov neodpočítal z tejto straty žiadnu sumu (časť)]. Túto daňovú stratu začal odpočítavať podľa § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Zb. jednou pätinou v roku 2002, a to v sume 50 000 Sk (v roku 2002 vykázal základ dane, a preto odpočítal prvú pomernú časť z úhrnu týchto strát v plnej výške 50 000 Sk).
***
* V roku 2003 vykázal pán Zámocký znova daňovú stratu v sume 200 000 Sk. Keďže v roku 2003 neodpočítal žiadnu sumu z tejto straty a v roku 2004 vykáže pán Zámocký základ dane, uplatní pri odpočte tejto straty postup podľa prvej vety § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Pri odpočte daňovej straty z roku 2001 bude postupovať podľa § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Zb. (v roku 2002 odpočítal pomernú časť straty v sume 50 000 Sk, v roku 2003 aj keď mal nárok na odpočítanie v poradí druhú pomernú časť, o túto pomernú časť nebude znižovať základ dane, pretože vykázal v roku 2003 tiež daňovú stratu a nevykázal žiaden základ dane, resp. úhrn čiastkových základov dane z príjmov podľa § 7 až 10 zákona č. 366/1999 Z. z.). V roku 2004 odpočíta daňovú stratu z roku 2001 podľa druhej vety § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov, a to za podmienok ustanovených v § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. (bude odpočítavať v poradí tretiu pomernú časť).
***
* V roku 2004 dosiahol pán Zámocký zo živnosti príjmy v sume 1 550 400 Sk (vrátane dotácie zo štátneho rozpočtu v sume 150 000 Sk) a k týmto príjmom vynaložil daňové výdavky v sume 996 500 Sk. Pán Zámocký zaradí tento príjem do príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov ako príjem zo živnosti. Pán Kristián Zámocký zaplatil v decembri 2004 preddavok za tovar v sume 200 000 Sk, pričom tovar mu bude dodaný vo februári 2005. Aký postup uplatní, resp. či zaplatený preddavok v sume 200 000 Sk bude daňovým výdavkom roka 2004, si uvedieme v časti Ako sa zistí základ dane u fyzickej osoby? -- k § 17 ods. 12 písm. b) zákona o dani z príjmov. Pán Zámocký dostal v novembri 2004 účelovú dotáciu zo štátneho rozpočtu v súvislosti s vykonávaním živnosti v sume 150 000 Sk na obstaranie majetku využívaného na podnikanie. Túto dotáciu však v roku 2004 ešte nepoužil na obstaranie majetku, a preto táto suma neovplyvní základ dane roka 2004 [bližšie v časti Ako sa zistí základ dane u fyzickej osoby? -- k § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov].
***
* V roku 2004 pán Zámocký dosiahol tiež autorské honoráre v sume 180 000 Sk ako autor príspevkov do rôznych časopisov. Daňové výdavky k tomuto príjmu preukázateľne vynaložil v sume 57 000 Sk. Tieto príjmy pán Zámocký zaradí medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Príspevky podľa § 43 ods. 3 písm. h) a § 43 ods. 5 zákona o dani z príjmov zdanil platiteľ príspevkov 19-percentnou zrážkovou daňou v sume 25 650 Sk (príjem 180 000 Sk znížený o 25 % podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov a následne vypočítaná 19-percentná daň v sume 25 650 Sk).
***
* Pán Kristián Zámocký si zriadil v banke v súvislosti s podnikaním bežný účet, kde mu banka v roku 2004 pripísala úroky v sume 2 600 Sk, pričom tento úrok banka zdanila zrážkovou daňou 19 % v sume 494 Sk. Pán Zámocký úrok v sume 2 600 Sk (brutto) pripočíta podľa § 6 ods. 5 prím. b) zákona o dani z príjmov k príjmom podľa § 6 ods. 1 písm. b), pretože tento účet využíva len v súvislosti so živnosťou. Podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov sa daň z týchto úrokov považuje za preddavok, t. j. uplatní sa aj postup ustanovený v § 43 ods. 8, § 17 ods. 4, § 4 ods. 6, ale hlavne § 6 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov.
***
V roku 2004 pán Zámocký dosiahol tiež príjem v sume 90 000 Sk z prenájmu bytu, ktorý prenajal na 9 mesiacov. Tento príjem zaradí do príjmov podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov aj keď išlo o príležitostný prenájom, pretože na daňové účely sa nerozlišuje, či ide o príležitostný prenájom nehnuteľnosti alebo nie. Tento byt pán Zámocký nemal zahrnutý v obchodnom majetku, ani ho neevidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Daňové výdavky preukázateľne vynaložil v sume 34 000 Sk.
Celkové príjmy podľa § 6 sú v sume 1 823 000 Sk {zo živnosti [§ 6 ods. 1 písm. b)] v sume 1 553 000 Sk po pripočítaní úrokov [2 600 Sk úroky + 1 550 400 Sk zo živnosti (vrátane dotácie 150 000 Sk)] + podľa § 6 ods. 2 písm. a) v sume 180 000 Sk. + z prenájmu (§ 6 ods. 3) v sume 90 000 Sk}. Daňové výdavky k týmto príjmom sú v sume 1 087 500 Sk (996 500 + 57 000 + 34 000 Sk).
-- Ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov:
* Pán Kristián Zámocký v novembri 2004 predal byt za 900 000 Sk, ktorý obstaral kúpou (nadobudol do vlastníctva) vo februári 2003 za 700 000 Sk a vykonal v ňom rekonštrukciu za 100 000 Sk, pričom v tomto byte nemal trvalý pobyt a ako je už uvedené, nemal ho zahrnutý v obchodnom majetku a ani ho neevidoval podľa § 6 ods. 11 písm. b) zákona o dani z príjmov, aj keď ho v roku 2004 prenajímal. Tento príjem nie je podľa § 52 ods. 7 zákona o dani z príjmov oslobodený od dane vo väzbe na § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., a preto pán Zámocký zaradí príjem z predaja tohto bytu medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
***
* Pán Zámocký v marci 2004 dostal vyplatené podiely na zisku (dividendy), ktorý bol tvorený do konca roka 2003, z Českej republiky v sume 150 000 Sk, prepočítané na slovenskú menu podľa § 31 zákona o dani z príjmov [na prepočet sa použije priemer kurzu (vyhlásený Národnou bankou Slovenska) za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, pretože pán Zámocký neúčtuje o týchto príjmoch]. Ide o ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 (tento príjem sa uvedie v daňovom priznaní typ B na r. 10 VIII. oddielu tabuľky č. 3, v stĺpci 1, bližšie v časti Ktoré príjmy sú predmetom dane u fyzickej osoby?). Dividendy sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorou sa riadia zmluvné strany Česká republika a SR, ktorá je uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z., zdaňujú v ČR podľa Čl. 10 ods. 2 písm. b) 15 % a podľa Čl. 22 (vylúčenie dvojitého zdanenia) sa uplatní pri týchto príjmoch metóda zápočtu dane.
***
* Pán Zámocký je ženatý, manželka nepracuje, v roku 2004 však dosiahla vlastné príjmy v sume 40 000 Sk, a preto si bude v tejto súvislosti uplatňovať postup podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, t. j. uplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v sume 40 832 Sk (80 832 Sk, čo je suma 19,2-násobku životného minima -- 40 000 Sk, jej vlastný príjem dosiahnutý v roku 2004).
***
* Pán Zámocký si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, čo je suma podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, rovnajúca sa 19,2-násobku životného minima, platného k 1. januáru roka 2004, t. j. sumu 80 832 Sk (v roku 2005 je to už suma 87 936 Sk; túto sumu použije pán Zámocký v súvislosti s platením preddavkov na daň na rok 2005).
Vyživuje dve maloleté deti, spĺňa ustanovené podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa § 33 zákona o dani z príjmov, a tak si uplatní v daňovom priznaní daňový bonus v súlade s týmto ustanovením v sume 9 600 Sk (na jedno dieťa je daňový bonus v sume 4 800 Sk za rok).
***
* V roku 2004 neplatil pán Zámocký podľa § 52 ods. 29 zákona o dani z príjmov, resp. podľa § 34 zákona o dani z príjmov preddavky na daň, pretože v roku 2003 vykázal daňovú stratu (posledná známa daňová povinnosť bola nulová).
V tejto časti príspevku si okrem iného uvedieme aj niektoré ustanovenia zákona, z ktorých bude pán Zámocký vychádzať pri zistení základu dane, resp. čiastkových základov dane a následne aj dane, t. j. pri správnom vypĺňaní daňového priznania. Ktoré sú to?
Kto je daňovníkom dane z príjmov fyzickej osoby?
-- Daňovníkom tejto dane je podľa § 2 písm. a) zákona o dani z príjmov fyzická osoba. Na účely tejto dane rozlišujeme daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu zdržiava aspoň 183 dní v kalendárnom roku a jej daňová povinnosť predstavuje zdanenie, resp. predmet dane je vymedzený celosvetovými príjmami zdanenými na území SR.
Obmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie príjmov daňovníkov, ktorí nemajú na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť, a to len z príjmov, ktoré majú zdroj na území SR, pričom u týchto daňovníkov môžu medzinárodné zmluvy rozsah zdaniteľných príjmov modifikovať. Ustanovenie § 16 zákona vymedzuje príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2004 príjem v zahraničí, postupuje za toto zdaňovacie obdobie podľa § 45 zákona o dani z príjmov. Ide o zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov. Podľa cit. ustanovenia postupuje daňovník pri vylúčení dvojitého zdanenia alebo pri zápočte dane v súlade so zmluvou.
Prepočet príjmov dosiahnutých v zahraničí a zaplatenej dane na slovenskú menu sa vykoná podľa § 31 zákona o dani z príjmov. Ak je daňovník účtovnou jednotkou, použije sa pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu kurz slovenskej koruny k cudzej mene vyhlásený Národnou bankou Slovenska (NBS) spôsobom uvedeným v zákone o účtovníctve.
Kto má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby?
-- Pri podávaní daňového priznania sa postupuje podľa § 32 zákona, podľa ktorého povinnosť podať daňové priznanie vzniká daňovníkovi, ktorého zdaniteľné príjmy za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Za zdaňovacie obdobie roka 2004 je polovica zo sumy 19,2-násobku životného minima suma 40 416 Sk (za rok 2005 to je suma 43 968 Sk). Podľa § 2 písm. h) zákona je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane, a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona alebo podľa medzinárodnej zmluvy.
Daňovník, ktorý vykáže daňovú stratu z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti či z prenájmu, je povinný vždy podať daňové priznanie, aj keby jeho zdaniteľné príjmy za príslušné zdaňovacie obdobie neboli vyššie ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Podľa § 32 ods. 2 daňové priznanie má povinnosť podať v ustanovených prípadoch aj ten daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal len príjmy zo závislej činnosti, presahujúce 50 % sumy životného minima, a to ak:
* daňovníkovi plynú príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí a tento zamestnávateľ nemá v SR stálu prevádzkareň,
* daňovníkovi plynú príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, ak tento zákon neustanovuje inak,
* daňovníkovi nie je možné z príjmov zo závislej činnosti zraziť preddavok na daň; tieto prípady sú ustanovené v § 35 ods. 3 písm. a) (napr. mzda spočíva len v nepeňažnom plnení),
* daňovník nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil na jeho vykonanie požadované doklady.
Daňová povinnosť daňovníka, ktorý má príjmy len zo závislej činnosti a ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, je v zásade vysporiadaná. Ak však po vykonaní ročného zúčtovania daňovník zistí, že mal príjmy od viacerých zamestnávateľov a nepredložil od týchto iných zamestnávateľov potrebné doklady zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, je povinný podať daňové priznanie. Takýto postup uplatní aj daňovník, ktorý zistí, že dosiahol okrem príjmov zo závislej činnosti, pri ktorých mu zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, aj iné druhy príjmov, pričom tieto príjmy neboli oslobodené od dane. Daň sa v týchto prípadoch vypočíta v daňovom priznaní zo všetkých dosiahnutých príjmov, t. j. súčasne aj zo závislej činnosti.
***
Do výšky príjmov, do ktorej nie je povinný podať daňovník daňové priznanie (ide o sumu zodpovedajúcu polovici nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka), sa nezarátavajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona, ak vybratím tejto dane je splnená daňová povinnosť (sú to príjmy z prenájmu nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré plynú fondu prevádzky, údržby a opráv, pretože pri týchto príjmoch sa zrážková daň považuje za vysporiadanú), alebo príjmy zdaňované podľa § 43, o ktorých nie je povinný daňovník účtovať, pri ktorých neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, t. j. nerozhodne sa podať z týchto príjmov daňové priznanie a zrazený preddavok na daň si odpočítať od dane v daňovom priznaní.
***
Daňové priznanie nie je povinný podať ani daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti, pričom nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2, alebo má len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, t. j. nepodá z týchto príjmov daňové priznanie a nezníži si daň o preddavok na daň vybratú zrážkou z týchto príjmov.
***
Zákonom č. 659/2004 Z. z. sa § 32 ods. 4 doplnil aj o ďalšie výnimky, kedy daňovník s príjmami zo závislej činnosti nie je povinný podať daňové priznanie, a to keď daňovník poberá v zdaňovacom období príjmy zo závislej činnosti ako zamestnanec Európskych spoločenstiev alebo ich orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu EÚ [§ 32 ods. 4 písm. d) zákona č. 659/2004 Z. z.] alebo keď má len príjmy zo závislej činnosti, ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a pritom je daňovníkom, ktorý na našom území nemá trvalý pobyt [§ 32 ods. 4 písm. c) zákona č. 659/2004 Z. z.].
V týchto prípadoch nie je daňovník povinný podať daňové priznanie na území Slovenskej republiky.
* Podľa § 52 ods. 40 zákona č. 659/2004 Z. z. sa zmeny, týkajúce sa § 32 ods. 2 písm. b) a § 32 ods. 4 písm. c), použijú už na zdaňovacie obdobia roka 2004, a preto sa nebudú už aj za rok 2004 podávať v týchto uvedených prípadoch daňové priznania. Aj napriek tomu, že daňovníkovi nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie, daňové priznanie môže podať tak, ako to vyplýva z § 32 ods. 5 zákona o dani z príjmov.
Kto je miestne príslušným správcom dane u fyzickej osoby?
-- Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, podáva daňové priznanie miestne príslušnému správcovi dane (§ 49). Pojem miestna príslušnosť správcu dane vyplýva z § 3 zákona č. 511/1992 Zb. a táto sa u fyzickej osoby riadi jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje. Fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, pričom sa tu obvykle zdržuje, má miestne príslušného správcu dane práve tam, kde sa obvykle zdržuje prevažnú dobu, t. j. tam, kde sa zdržuje najviac dní v roku. Ak nemožno takýmto spôsobom určiť miestnu príslušnosť (nemá trvalý pobyt a ani sa tu obvykle nezdržuje), potom miestne príslušným správcom dane je Daňový úrad Bratislava I (zákon č. 511/1992 Z. z. síce neuvádza priamo DÚ Bratislava I, ale túto skutočnosť uverejnilo MF SR v oznámení vo FS č. 15/2004 pod č. MF/15520/204-71).
Aké sú lehoty na podanie daňového priznania?
-- Daňové priznanie za rok 2004 sa podáva podľa § 49 zákona o dani z príjmov do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. Daňové priznanie za rok 2004 sa tak podáva najneskôr do 31. marca 2005, ak správca dane z vlastného podnetu alebo na žiadosť daňovníka nepredĺžil túto lehotu najviac o tri mesiace, t. j. do 30. júna 2005. Ak súčasťou zdaniteľných príjmov sú aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o šesť mesiacov, a to do konca septembra 2005. Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňovník daň, ktorú si vypočíta v daňovom priznaní, aj v lehote na podanie daňového priznania zaplatí.
Aké je opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie?
-- Daňovník, ktorý do lehoty na podanie daňového priznania zistí, že uviedol v podanom daňovom priznaní chybu, tak podľa § 39 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. podá opravné daňové priznanie. Opravné daňové priznanie sa podáva však vždy do lehoty na podanie daňového priznania, pričom na prvej strane daňového priznania sa vyznačí, že ide o opravné daňové priznanie. Správca dane vychádza pri vyrubovacom konaní iba z opravného daňového priznania, na prv podané daňové priznanie už sa neprihliada.
***
Ak daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako tá, ktorá je uvedená v podanom daňovom priznaní (alebo správcom dane vyrubená), je povinný podľa § 39 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. podať dodatočné daňové priznanie, a to do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, pričom v tejto lehote je daň aj povinný zaplatiť (daň je v tejto lehote splatná). Daňovník uvedie na prvej strane daňového priznania, že ide o dodatočné daňové priznanie, v ktorom vyznačí rozdiely oproti pôvodnému podanému daňovému priznaniu.
***
V daňovom priznaní typ A vypĺňa VII. oddiel a XI. oddiel v daňovom priznaní typ B. Dodatočné daňové priznanie sa môže podať podľa § 39 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. aj vtedy, ak sa zistí, že daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola vypočítaná v daňovom priznaní (alebo správcom dane vyrubená), pričom znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.
Ktoré prílohy sú súčasťou daňového priznania?
-- Súčasťou daňového priznania sú podľa § 38 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. aj prílohy označené v príslušnom vzore tlačiva alebo ustanovené zákonom o účtovníctve. Sú to účtovné výkazy podľa zákona o účtovníctve, ak daňovník je účtovnou jednotkou (neuplatňuje výdavky percentom z príjmov), potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov na území SR, alebo v zahraničí, kópia písomnej zmluvy o združení a pod.
Pri uplatňovaní daňového bonusu potrebné doklady preukazujúce nárok na daňový bonus, a to potvrdenie školy, že dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného územného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa (deti), alebo potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdenie príslušného územného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa (deti).
Ktoré príjmy sú predmetom dane u fyzickej osoby?
-- Z § 3 zákona o dani z príjmov vyplýva, ktoré príjmy sú predmetom dane z príjmov u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5, príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6, príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 a ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Podľa § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov pri všetkých týchto príjmoch ide o príjmy peňažné, ale aj nepeňažné, dosiahnuté aj zámenou.
***
V § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú taxatívne vymedzené príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane, pričom okrem týchto príjmov predmetom dane nie sú ani príjmy vymedzené podľa § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov (ide o príjmy zo závislej činnosti). Predmetom dane nie sú okrem iného ani príjmy získané darovaním nehnuteľnosti alebo hnuteľných vecí alebo majetkového práva, s výnimkou darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5, t. j. s príjmami zo závislej činnosti alebo v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu). Napr. ak by pán Zámocký v súvislosti s vykonávaním živnosti dostal darom počítač, hodnotu tohto daru, resp. cenu tohto počítača, zdaní ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
***
Od 1. januára 2004 sú podľa § 3 ods. 2 písm. c) vylúčené z predmetu dane podiely na zisku vyplácané po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom (podiely na zisku, o ktorého rozdelení rozhoduje najvyšší orgán obchodnej spoločnosti alebo družstva) alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, taktiež vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení tichému spoločníkovi, pričom výnimku tvoria podiely na zisku spoločníka v. o. s. a komplementára komanditnej spoločnosti.
Výnimka sa vzťahuje aj na podiely spoločníkov v. o. s. a komplementárov kom. spol. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacie podiely pri zániku účasti spoločníka vo v. o. s. alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti. Tieto príjmy sa zdaňujú ako príjmy z podnikania a ak ide o spoločníka v. o. s. alebo komplementára komanditnej spoločnosti, ktorý je fyzickou osobou, ide o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov.
***
Podľa § 52 ods. 24 zákona sú však vylúčené z predmetu dane tie podiely na zisku, ktoré budú vyplácané zo zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po 1. januári 2004 a vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku, na ktorých vyplatenie vznikol nárok taktiež až po 1. januári 2004. Všetky vyplácané podiely na zisku, vykázanom za predchádzajúce zdaňovacie obdobia (do 31. decembra 2003), po 1. januári 2004 sa zdaňujú 19-percentnou sadzbou dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Fyzická osoba takýto príjem zaradí medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov (nejde o príjmy z príležitostných činností) a daňovník si sám vypočíta daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania (neuplatňuje sa zrážková daň, ako to bolo do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z.).
***
Ustanovenie § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov sa menilo a dopĺňalo zákonom č. 177/2004 Z. z. Zmena sa týka aj zdaňovania podielov na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003, ak sa takéto podiely na zisku vyplácajú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou (zo zahraničia na naše územie a takým daňovníkom je aj pán Zámocký, ktorý dostal v marci 2004 vyplatené podiely na zisku v sume 150 000 Sk z ČR).
Pri týchto podieloch na zisku sa od 1. mája 2004 (od 1. mája 2004 je účinný zákon č. 177/2004 Z. z.) skúma, či ich príjemca má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu aspoň 25-percentný priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, a tento subjekt má sídlo v inom členskom štáte EÚ.
V týchto prípadoch sa od 1. mája 2004 takýto príjem nezdaňuje, nie je predmetom dane a ak nie je takáto podmienka splnená, zahrnie sa tento príjem do základu dane. Ide o ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov a daň sa vysporiada prostredníctvom daňového priznania, ak však zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neustanovuje inak.
Ktoré príjmy sú u fyzickej osoby oslobodené od dane?
-- Z ustanovenia § 9 zákona o dani z príjmov vyplýva taxatívny výpočet všetkých príjmov oslobodených od dane u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Od dane z príjmov sú oslobodené okrem príjmov podľa § 9 zákona o dani z príjmov aj niektoré príjmy zo závislej činnosti taxatívne vymedzené v § 5 ods. 7, ale aj niektoré ďalšie príjmy, o ktorých to ustanovuje § 52 zákona o dani z príjmov (napr. podľa § 52 ods. 20 je oslobodený od dane príjem z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou zákona o dani z príjmov, ak sú splnené podmienky ustanovené zákonom č. 366/1999 Z. z.).
***
Keďže pán Zámocký dosiahol v roku 2004 príjem z predaja bytu, skúma, či práve jeho príjem z predaja bytu nie je oslobodený od dane. Pri predaji bytu nadobudnutého do 31. decembra 2003 sa však postupuje podľa § 52 ods. 7 zákona o dani z príjmov vo väzbe na § 4 zákona č. 366/1999 Z. z. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. sú oslobodené od dane príjmy z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak sa spĺňajú tam ustanovené podmienky, t. j. predávajúci súbežne splní podmienku dvojročného vlastníctva a trvalého pobytu v takejto nehnuteľnosti najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred ich predajom, pričom do lehoty vlastníctva sa započíta aj doba, ktorá uplynie medzi podaním návrhu na vklad a samotným zápisom do katastra nehnuteľností.
***
Pán Zámocký predal v novembri 2004 byt za 900 000 Sk, ktorý nadobudol vo februári 2003 za 700 000 Sk, pričom v tomto byte nemal trvalý pobyt. Z tohto dôvodu nesplnil ustanovenú podmienku trvalého pobytu a ani dobu vlastníctva dva roky podľa cit. ustanovenia, t. j. podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., a preto nie je tento príjem u neho oslobodený od dane. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. sa skúma len časový test päť rokov vlastníctva. Keďže pán Zámocký nevlastnil byt ani päť rokov, tak nemá príjem z predaja tohto bytu oslobodený od dane ani podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z.
***
Pri príjmoch podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 366/1999 Z. z., dosiahnutých z predaja majetku, sa tiež skúma, či ide o majetok, o ktorom daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo či daňovník takýto majetok evidoval podľa § 9 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z. Je to majetok zahrnutý v obchodnom majetku (definícia obchodného majetku vyplýva z § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov) a ak ide o takýto majetok, potom príjem z predaja tohto majetku nie je oslobodený od dane, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti. Pán Zámocký nemal, ako je už uvedené, zahrnutý byt v obchodnom majetku, aj keď tento byt časť roka prenajímal. Príjmy z prenájmu zdaní ako príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.
Ako sa zistí základ dane u fyzickej osoby?
-- Podľa § 4 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa základ dane zisťuje ako súčet čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 5 až 8, pričom podľa § 2 písm. j) je základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky podľa § 19. Rešpektuje sa vecná a časová súvislosť zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Základom dane u fyzickej osoby je kladná suma (minimálne nula), ak nejde o príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti či z prenájmu podľa § 6. Pri zistení základu dane sa rešpektuje spôsob zistenia čiastkových základov dane (č. z. d.) z príjmov podľa jednotlivých ustanovení zákona, t. j. podľa § 5 až 8, z ktorých vyplýva špecificky výpočet č. z. d. pri týchto jednotlivých druhoch príjmov.
Zrážková daň
Podľa § 4 ods. 6 sa do základu dane zahŕňa príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybratú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Daňovník sa tak môže dobrovoľne rozhodnúť, či takéto príjmy bude priznávať v daňovom priznaní aj napriek tomu, že bola pri nich uplatňovaná zrážková daň. Ak sa tak rozhodne a po odpočítaní nezdaniteľnej časti základu dane (nezdaniteľných častí základu dane) mu vyjde preplatok, tento si môže na žiadosť za ustanovených podmienok podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb. žiadať vrátiť. Uplatňuje sa rovnaký spôsob zdaňovania, ako pri iných druhoch príjmov, ktoré má daňovník povinnosť vyrovnať prostredníctvom daňového priznania. Takúto možnosť však nemá daňovník s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ak je povinný tieto príjmy účtovať.
* Pán Zámocký dostal autorské honoráre v sume 180 000 Sk za príspevky pre rôzne časopisy, z ktorých však platiteľ honorárov pri ich výplate zrazil daň za podmienok ustanovených v § 43 ods. 3 písm. h) a § 43 ods. 5 zákona o dani z príjmov vo výške 19 %, t. j. v sume 25 650 Sk (z príjmu 180 000 Sk zníženého o 25 % podľa § 6 ods. 10 sa až následne vykonala zrážka 19 %). Na základe § 4 ods. 6, resp. § 43 ods. 7, sa pán Zámocký rozhodol autorské honoráre v sume 180 000 Sk priznať v daňovom priznaní, pretože jeho preukázateľne vynaložené daňové výdavky k tomuto príjmu sú vyššie ako 25 %, čím mu vznikne nižšia daň na úhradu.
Pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6) sa na zistenie základu dane použijú ustanovenia § 17 až 29. Príjmom z podnikania či z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a ods. 2) je podľa § 6 ods. 5 aj príjem, ktorý plynie daňovníkovi:
a) z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka [príjmom z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka je napr. príjem z predaja takéhoto majetku, ale aj príjem z prenájmu takéhoto majetku; tieto príjmy daňovník zaradí medzi príjmy z činností, pri ktorých majetok využíval; ak daňovník preradí majetok z obchodného majetku na osobné účely, nejde o takéto príjmy (tieto sa nezdaňujú)],
b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti [úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, sa zdaňujú podľa § 43 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov zrážkovou daňou, ktorá sa považuje za preddavok a celý úrok sa zdaní ako súčasť základu dane podľa § 6; ak suma preddavku presahuje vypočítanú výšku dane, potom rozdiel odvedenej sumy preddavku a dane sa považuje za preplatok a ak daňovník uplatní postup podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb., správca mu tento za ustanovených podmienok vráti],
c) z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17 ods. 11) na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka [príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka patrí podľa § 6 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo ods. 2. Z § 5 Obchodného zákonníka vyplýva, čo sa považuje za podnik, resp. časť podniku; čo daňovník zahŕňa do základu dane pri predaji podniku, vyplýva z § 17 ods. 11 zákona o dani z príjmov; daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva, musí upraviť základ dane podľa § 17 ods. 11; do základu dane daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, sa zahrnie aj rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky a zníženej o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch alebo v hotovosti prevyšuje hodnotu predávaného podniku alebo jeho časti, zahŕňanú do daňových výdavkov; daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, zahrnie do daňových výdavkov aj hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom.
Príjem z predaja podniku alebo jeho časti sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku. Zákon neustanovuje, resp. nezamedzuje uznanie straty z predaja podniku. Ak však ide o predávaný podnik, pričom je cena stanovená podľa jednotlivých aktív, postupuje sa v súlade s prípadnými obmedzeniami platnými pre predaj aktív podľa príslušných ustanovení zákona (napr. obmedzenia pre predaj pohľadávok)],
d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom [príjmom podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 je podľa § 6 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov aj výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom, pričom podľa § 6 ods. 6 sa výška odpusteného dlhu alebo jeho časti zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený. Znamená to, že aj daňovníci neúčtujúci v sústave podvojného účtovníctva, zahrnú sumu odpusteného dlhu do základu dane, pričom sa neskúma len súvislosť s príjmami z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale aj súvislosť s uplatňovanými daňovými výdavkami, napr. suma odpustenej pôžičky, ktorá bola poskytnutá v súvislosti s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou].
* Ak daňovník neuplatní preukázateľné vynaložené daňové výdavky, môže podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 25 % z príjmov. Na základe tohto ustanovenia si výdavky percentom z príjmov nemôže uplatniť platiteľ dane z pridanej hodnoty ani po 1. januári 2005 podľa zákona č. 659/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov. Platiteľ DPH, aj keď už nemá povinnosť od 1. januára 2005 účtovať v sústave podvojného účtovníctva (zmena vykonaná v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve zákonom č. 561/2004 Z. z.).
Na daňové účely bude po 1. januári 2005 platiteľ DPH zisťovať základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 až 3 z jednoduchého účtovníctva alebo z podvojného účtovníctva. Zmena sa týka len toho platiteľa DPH, ktorý bol po časť zdaňovacieho obdobia platiteľom DPH, napr. živnostník, ktorý je platiteľom DPH už od roku 2003 a je aj k 1. januáru 2005 platiteľom DPH a k 31. decembru 2005 už nie je. Môže ísť aj napr. o živnostníka, ktorý nie je k 1. januáru 2005 (podniká od roku 2003) platiteľom DPH, ale k 31. decembru 2005 už je. Títo daňovníci si môžu uplatniť v roku 2005 (v ktorom bol len po časť tohto zdaňovacieho obdobia platiteľom DPH) výdavky percentom z príjmov. Prechodné ustanovenia však takúto možnosť neustanovujú na zdaňovacie obdobie roka 2004, a preto v takýchto prípadoch daňovník bude uplatňovať postup podľa zákona o dani z príjmov platného do 31. decembra 2004 (ale aj v súlade so zákonom o účtovníctve).
Remeselná živnosť
Daňovník, ktorý vykonáva len remeselnú živnosť podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (živnostenský zákon), môže si uplatniť výdavky percentom z príjmov až vo výške 60 % z príjmov. Príloha č. 1 k živnostenskému zákonu taxatívne uvádza od 1. júla 2004 spolu 34 remeselných živností (zákonom č. 347/2004 Z. z. sa vykonala v prílohe č. 1 k živnostenskému zákonu zmena, resp. sa aj doplnili niektoré živnosti, ako napr. plynoinštalatérstvo). Sú to napr. živnosti -- zámočníctvo, opravy karosérií, mäsiarstvo a údenárstvo, výroba mliečnych výrobkov či stolárstvo, murárstvo, tesárstvo, kamenárstvo, ale aj holičstvo a kaderníctvo.
Remeselnou živnosťou nie je napr. opravár obuvi či živnostník, ktorý by vykonával napr. zváračské práce, ale ani činnosť maliara. Za rok 2004 sa 60 % výdavky neuplatnia ani vtedy, ak do 30. júna 2004 daňovník mal svoju živnosť uvedenú v prílohe č. 1 k živnostenskému zákonu, ale od 1. júla 2004 už nie je uvedená v tejto prílohe. 60 % výdavky nie je možné uplatniť ani vtedy, ak do 30. júna 2004 v prílohe č. 1 k živnostenskému zákonu nebola uvedená živnosť ako remeselná živnosť, ale od 1. júla 2004 je už uvedená v tejto prílohe.
Ani v jednom prípade daňovník nemá v roku 2004 príjmy len z vykonávania remeselných živností. V týchto prípadoch daňovník uplatní len 25 % výdavky, alebo bude zisťovať základ dane z účtovníctva.
Iné príjmy
Ak daňovník v roku 2004 bude dosahovať príjmy z remeselných živností, ale popri iných druhoch príjmov z podnikania či inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, môže si uplatniť len 25 % výdavky z úhrnu týchto príjmov. Iné druhy príjmov, ako napr. zo závislej činnosti či ostatné príjmy, môže daňovník s príjmami z remeselných živností dosahovať bez obmedzenia, a bude tak podľa § 6 ods. 10 spĺňať podmienku na uplatnenie 60 % výdavkov.
Daňovník, ktorý sa rozhodne pri príjmoch z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti či z prenájmu uplatniť podľa § 6 ods. 10 výdavky percentom z príjmov, môže si navyše uplatniť k týmto výdavkom aj v preukázanej výške zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu [v § 5 ods. 7 písm. e) zákona je zavedená legislatívna skratka poistné a príspevky], pričom v percentuálnych výdavkoch sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka.
Odpočítavanie výdavkov
S účinnosťou od 1. januára 2004 si môže podľa § 6 ods. 10 uplatniť percentuálne výdavky aj účastník združenia, ktoré nemá právnu subjektivitu a spoločník pozemkového spoločenstva, ktoré nemá právnu subjektivitu, ktorí si delia spoločné príjmy a výdavky podľa § 10 ods. 2. Sú to len tí daňovníci, ktorí dosahujú príjmy z podnikania či z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Daňovník počas uplatňovania výdavkov percentom z príjmu je povinný podľa tohto ustanovenia viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
* Podľa § 6 ods. 10 v roku 2004 daňovník môže uplatniť len jeden z dvoch možných spôsobov odpočítavania výdavkov pri všetkých dosahovaných príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti či z príjmov z prenájmu. Je na rozhodnutí daňovníka, ktorý zo spôsobov si zvolí.
* Takto postupuje aj pán Zámocký, pretože pri príjmoch zo živnosti uplatňuje daňové výdavky, t. j. nemôže v roku 2004 pri príjmoch z prenájmu bytu uplatniť výdavky percentom z príjmu. S účinnosťou od 1. januára 2005 sa podľa zákona č. 659/2004 Z. z. pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu mení systém výpočtu základu dane. Výdavky percentom z príjmov sa zisťujú nie z úhrnu všetkých príjmov uvedených v § 6 ods. 1 až 3, ale len z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2. Ak daňovník bude mať aj popri týchto príjmoch príjem z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), môže si uplatniť kombinované výdavky.
Spoločné ustanovenie pre fyzické a právnické osoby
Ustanovenie § 17 zákona o dani z príjmov vymedzuje zistenie základu dane pre fyzické osoby a právnické osoby (spoločné ustanovenie). Ak ide o fyzickú osobu, vzťahuje sa toto ustanovenie len na príjmy dosiahnuté z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a na príjmy z prenájmu. Základ dane je definovaný v § 2 písm. j) ako rozdiel medzi príjmami (výnosmi), ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov (výnosov) oslobodených od dane a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v zdaňovacom období, ak zákon neustanovuje inak.
***
Pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 1 sa vychádza z účtovníctva a hospodárskeho výsledku, ktorý je vyčíslený na základe príslušných smerníc k účtovej osnove, ktorý je ďalej upravovaný podľa jednotlivých ustanovení zákona o dani z príjmov podľa § 17 ods. 2. Výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve sa tak upraví o sumy, ktoré nemožno zahrnúť do daňových výdavkov a sumy, ktoré sú alebo nie sú súčasťou hospodárskeho výsledku, pričom podľa zákona upravujú základ dane.
***
Podľa § 17 ods. 3 písm. h) sa do základu dane nezahrnie dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku alebo v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté. Toto ustanovenie umožňuje rovnako ako daňovníkom účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva zahrnúť prijatú dotáciu do príjmov postupne, pri vzniku výdavku (napr. pri realizácii odpisu z majetku nadobudnutého dotáciou).
***
Ak ide o dotáciu poskytnutú priamo k zaúčtovanému nákladu (prevádzková dotácia), je zahrnovaná do základu dane v období jej prijatia. Pre daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva je uvedený systém zaistený samotným systémom časového rozlíšenia, ktorý vyplýva z účtovníctva, kedy aj pri investičnej dotácii je v období vykonávania odpisu zároveň účtovaná pomerná časť dotácie do výnosov (systém účtovania zaisťuje rovnaký efekt, ako v prípade, keby prijatá investičná dotácia nebola zahrnovaná do príjmov, avšak zároveň by nebol uznaný ani odpis v daňových výdavkoch).
* Pán Zámocký dostal zo štátneho rozpočtu v roku 2004 dotáciu v sume 150 000 Sk, ktorú v roku 2004 nepoužil na obstaranie majetku. Znamená to, že podľa § 17 ods. 3 písm. h) táto suma nebude v roku 2004 u neho ovplyvňovať základ dane, bude súčasťou príjmov, ale v daňovom priznaní túto dotáciu uvedie ako položku znižujúcu základ dane podľa § 17 zákona (vyplní r. 42 daňového priznania typ B).
***
Podľa § 17 ods. 12 písm. b) súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý neúčtuje v sústave podvojného účtovníctva, nie sú poskytnuté alebo prijaté preddavky, kým nie je splnená dodávka tovaru, služby alebo iného plnenia, na ktorých úhradu boli tieto preddavky prijaté alebo poskytnuté. Týmto ustanovením sa zamedzuje daňovým únikom, najmä ak ide o poskytnutie alebo prijatie preddavku medzi subjektmi, ktoré uplatňujú rozdielny spôsob účtovania. Toto ustanovenie sa použije vždy, ak ide o úhradu preddavku uskutočnenú na budúcu dodávku tovaru, služby alebo iného plnenia (napr. materiálu, polotovarov, výrobkov).
Pri tomto ustanovení je možné vychádzať z uzatvorených zmlúv a z právnej úpravy pre jednotlivé typy zmlúv (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník). Za preddavok podľa tohto ustanovenia sa nemá považovať platba vopred za právo využitia služby alebo iného plnenia, poskytovaná na určitý čas, ako napr. časové cestovné lístky, poistné alebo predplatné na publikácie, časopisy či noviny (platba sa v týchto prípadoch dodatočne nezúčtováva). Do výdavkov sa zaúčtuje podľa opatrenia MF SR pre jednoduché účtovníctvo, a to v deň uskutočnenia účtovného prípadu a v tento deň aj do daňových výdavkov v súlade so zákonom.
* Ak vychádzame z § 17 ods. 12 písm. b), potom pánovi Zámockému zaplatený preddavok v roku 2004 za dodávku tovaru v sume 200 000 Sk neovplyvní základ dane roka 2004, ale až roka 2005, keď bude vo februári 2005 tovar dodaný (aj keby sa suma preddavku zhodovala s fakturovanou sumou za dodávku tovaru).
* Pri ostatných príjmoch podľa § 8 zákona o dani z príjmov je podľa § 8 ods. 2 základom dane príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak výdavky spojené s jednotlivým druhom ostatných príjmov prevyšujú príjem, na rozdiel sa neprihliada. Z § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov vyplýva, ktoré výdavky je možné uplatniť pri príjmoch z prevodu vlastníctva nehnuteľností alebo z predaja hnuteľných vecí, alebo z prevodu opcií či cenných papierov. Napr. pri príjmoch z predaja bytu je možné uplatniť kúpnu cenu, ktorú daňovník zaplatil za byt, ale tiež zaplatenú daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti (ak by túto daň daňovník do podania daňového priznania nezaplatil, podá po zaplatení tejto dane dodatočné daňové priznania a vypočíta si následne správnu daňovú povinnosť pri dani z príjmov z predaja tohto bytu, pričom je potrebné uviesť, že už v roku 2005 je daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti zrušená).
Ako výdavok uplatní aj finančné prostriedky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu tohto bytu vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom tohto bytu. Pán Zámocký nadobudol byt za 700 000 Sk a 100 000 Sk vynaložil na rekonštrukciu bytu, čo vie preukázať. Suma 800 000 Sk bude podľa § 8 ods. 5 písm. a) výdavkom, ktorý zníži príjem z predaja tohto bytu, t. j. sumu 900 000 Sk.
Všeobecne vyplýva zo zákona o dani z príjmov, že ak daňovník predá obchodný majetok počas podnikania či vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu, príjem z predaja takéhoto majetku zaradí medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu podľa § 6 tak, ako je už uvedené pri zisťovaní základu dane pri takýchto príjmoch podľa § 6. V ostatných prípadoch, t. j. po jeho preradení na osobné účely, sa príjem zaraďuje medzi ostatné príjmy podľa § 8, ako je už uvedené (príjem nie je oslobodený od dane, resp. až po piatich rokoch od jeho vyradenia z obchodného majetku).
Ako sa odpočíta daňová strata u fyzickej osoby?
-- Pán Zámocký vykázal daňovú stratu v roku 2001 a v roku 2003. Aby správne odpočítal tieto straty, je potrebné vychádzať z § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Daňová strata sa odpočítava od základu dane podľa § 4 ods. 2, resp. § 30 zákona o dani z príjmov, ale podľa § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti zákona o dani z príjmov, pokračuje v jej odpočte podľa zákona č. 366/1999 Z. z.
***
Podľa podmienky ustanovenej v § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. sa každá odpočítavaná pomerná časť daňovej straty preinvestuje na obstaranie hmotného investičného majetku (dlhodobý hmotný majetok) do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet takejto pomernej časti straty.
Pán Zámocký odpočítavanú pomernú časť daňovej straty z roku 2001 v sume 50 000 Sk v roku 2004 musí podľa § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. preinvestovať do 31. decembra 2007. Takýto postup uplatní aj na roky 2005 a 2006, keď bude odpočítavať pomernú časť základu dane v poradí štvrtú a piatu, pričom pomernú časť odpočítavanú v roku 2005 preinvestuje do 31. decembra 2008 a v roku 2006 do 31. decembra 2009.
Zároveň však musí splniť aj ďalšiu ustanovenú podmienku v § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z., konkrétne, že v treťom až piatom roku odpočtu daňovej straty vykázanej v roku 2001 sa zníženie základu dane o pomernú časť tejto straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150 000 Sk.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že zo základu dane v sume 150 000 Sk (základ dane v minimálnej výške), sa bude vypočítavať daň. Pán Zámocký musí v rokoch 2004 až 2006 vykázať podľa § 34 ods. 2 tohto zákona minimálny základ dane v sume 190 000 Sk, aby mohol odpočítať celú výšku pomernej časti straty v sume 50 000 Sk. Ak by pán Zámocký vykázal v treťom až piatom roku základ dane napr. v sume 170 000 Sk, odpočíta z pomernej časti straty, t. j. zo sumy 50 000 Sk, len sumu 20 000 Sk a následne zo sumy 150 000 Sk si vypočíta daň. Ak by pán Zámocký vykázal v treťom až piatom roku odpočtu straty z roku 2001 základ dane v sume 150 000 Sk a menej, potom podľa § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká.
***
Podľa prvej vety § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa § 30 použije aj na straty, ktoré boli vykázané pred nadobudnutím účinnosti zákona, t. j. pred 1. januárom 2004. Pán Zámocký vykázal daňovú stratu v roku 2003 (je to strata vykázaná pred 1. januárom 2004), a pretože po prvýkrát vykáže základ dane v roku 2004, odpočíta túto daňovú stratu už za ustanovených podmienok podľa § 30 zákona o dani z príjmov.
Podľa § 30 možno od základu dane odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Pán Zámocký bude odpočítavať daňovú stratu z roku 2003 do 31. decembra 2008, pričom sa rozhodne, či ak mu to umožní úhrn č. z. d. z príjmov podľa § 6 až 8 (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z kapitálového majetku a ostatné príjmy), odpočíta stratu hneď v celej výške, alebo postupne. Podľa § 30 u daňovníka už nie je povinnosť odpočítavanú daňovú stratu preinvestovať, takže ani pán Zámocký odpočítavanú daňovú stratu z roku 2003 nemusí preinvestovať.
Čo je to daňový bonus?
-- Daňový bonus je suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (domácnosť definuje § 115 Občianskeho zákonníka). Podľa § 9 ods. 2 písm. o), ak takáto suma je vyplatená daňovníkovi podľa § 33 zákona o dani z príjmov, táto je oslobodená od dane. Daňový bonus predstavuje sumu 4 800 Sk, ktorú si môže uplatniť daňovník na každé vyživované dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti, ak spĺňa ustanovené podmienky. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu, napr. ak dieťa študuje a počas školského roka nebýva spoločne s rodičmi (býva v mieste sídla školy, prípadne študuje v zahraničí), alebo je umiestnené v ústave.
Na uplatnenie daňového bonusu má nárok daňovník, ktorý v zdaňovacom období:
* mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo
* mal zdaniteľné príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov.
Uplatnenie daňového bonusu
Daňovníkovi, ktorý si uplatní daňový bonus, sa o sumu daňového bonusu znižuje daň (u daňovníka s príjmami zo závislej činnosti sa uplatňuje daňový bonus už v priebehu zdaňovacieho obdobia tak, že sa mu znižuje mesačný preddavok na daň o sumu zodpovedajúcu 1/12 daňového bonusu). Daňový bonus na každé vyživované dieťa si daňovník uplatňuje najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak výška dane uvedená v daňovom priznaní je nižšia ako suma daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou vypočítanej dane. Správca dane pri vyplatení uvedenej sumy postupuje ako pri vrátení daňového preplatku, t. j. postupuje sa podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb.
***
U daňovníka, ktorý má príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, musí tento príjem dosiahnuť aspoň šesťnásobok minimálnej mzdy ustanovenej podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 90/1996 Z. z. (ide o sumu minimálnej mzdy ustanovenej pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou) a daňovník musí z týchto príjmov vykázať aj základ dane. Ak vychádzame z uvedeného, potom daňovník, ktorý vykáže v zdaňovacom období daňovú stratu, nemá nárok na uplatnenie daňového bonusu. Daňovník s príjmami podľa § 6 musí dosiahnuť aspoň polovicu súčtu mesačných súm minimálnej mzdy, aby si mohol uplatniť pri podaní daňového priznania daňový bonus na vyživované dieťa.
***
Daňový bonus si uplatní daňovník na vyživované dieťa, ktorým je vlastné dieťa alebo osvojené dieťa, ďalej dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ak toto dieťa je podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa považované za nezaopatrené dieťa. Daňový bonus možno uplatniť len na dieťa, na ktoré je možné poberať prídavok podľa zákona o prídavku na dieťa.
Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže daňový bonus uplatniť len jeden z nich, pritom pomernú časť daňového bonusu môže uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov (spresnené zákonom č. 177/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2004). Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, je v tomto ustanovení určené poradie na jeho uplatnenie tak, že daňový bonus sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
***
Ak daňovník nespĺňa podmienku vyživovania dieťaťa počas celého kalendárneho roka, uplatní si daňový bonus vo výške 1/12 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky (aj táto zmena vyplynula zo zákona č. 177/2004 Z. z.) vyživovania, pričom táto podmienka nemusí byť splnená, ak ide o kalendárny mesiac, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie alebo v ktorom bolo dieťa osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Daňový bonus si môže uplatniť [rovnako ako nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 1 písm. b)] len daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou s trvalým pobytom na území SR.
Zmeny od 1. januára 2005
V tejto časti je možné ešte uviesť, že od 1. januára 2005 sa zákonom č. 659/2004 Z. z. rozširujú nezdaniteľné časti základu dane v § 11 ods. 1 písm. c) a d). Ide o preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie.
***
Účelovým sporením sa podľa § 2 písm. u) zákona č. 659/2004 Z. z. rozumie vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo platenie poistného na životné poistenie alebo investovanie finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania, ktorá je podľa osobitných predpisov oprávnená takúto službu poskytovať na zabezpečenie príjmu, ktorý bude plynúť tomuto daňovníkovi po dovŕšení 55 rokov veku života. Tieto nezdaniteľné časti základu dane sa môžu uplatniť teda po prvýkrát za rok 2005, najviac v úhrne 12 000 Sk ročne, ale musia byť zároveň splnené všetky ustanovené podmienky v § 11 ods. 5 a 6 schváleného zákona.
***
Pri doplnkovom dôchodkovom sporení sa musia splniť podmienky ustanovené v zákone č. 650/2004 Z. z. Jednou z podmienok je dojednaná doba platenia účelového sporenia najmenej 10 rokov. Ak si daňovník znižoval základ dane o tieto nové nezdaniteľné časti základu dane v niektorých predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach a poruší hoci len jednu z ustanovených podmienok, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok (§ 11 ods. 6). Zákon nezakazuje rozdelenie sumy, o ktorú musí daňovník zvýšiť základ dane, napr. aj na tri roky.
***
Podľa § 52 ods. 35 zákona o dani z príjmov si môže daňovník v roku 2004 na účely zistenia základu dane z príjmov zo závislej činnosti, ale aj z príjmov z podnikania či inej samostatnej zárobkovej činnosti, odpočítať príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie podľa zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z § 52 ods. 35 vyplýva, že tieto príspevky sa uplatnia najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z., t. j. postupuje sa aj v roku 2004 podľa § 6 ods. 12 a podľa § 24 ods. 3 písm. p) zákona č. 366/1999 Z. z., ako to bolo do 31. decembra 2003. Výška príspevku je 10 % z týchto príjmov, najviac však 24 000 Sk za rok.
***
U daňovníkov s príjmami podľa § 6, t. j. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, sa o týchto zaplatených príspevkoch účtuje ako o daňovom výdavku tak, ako to vyplýva z § 24 ods. 3 písm. p) zákona č. 366/1999 Z. z. Zákonom č. 659/2004 Z. z. sa doplnil § 52 ods. 35 a toto doplnenie dáva tak možnosť aj v roku 2005 odpočítať zaplatený príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ale už vo výške a spôsobom ustanoveným týmto zákonom (zákonom č. 659/2004 Z. z.), t. j. vo výške 12 000 Sk a už ako nezdaniteľnú časť základu dane.
Vyplnenie daňového priznania typ B
* Strana 1
Riadok 01 -- vyplní sa rodné číslo.
Druh priznania -- vyznačí sa, že ide o daňové priznanie (nie opravné ani dodatočné). Rovnako sa doplní, že daňové priznanie sa podáva za rok 2004.
Následne sa vyplní I. oddiel -- údaje o daňovníkovi, na r. 03 až r. 12.
* Strana 2
Riadok 25 sa vyplní podľa predtlače.
Riadky 26 až 28 sa ponechajú prázdne.
Riadky 29 a 30 v III. oddiele sa ponechajú prázdne (nepoberal dôchodok)
Riadok 31 v III. oddiele sa vyplní podľa predtlače, pretože daňovník uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.
Riadok 32 v IV. oddiele -- údaje na uplatnenie daňového bonusu podľa § 33 zákona sa vyplní podľa predtlače -- mená a priezviská dvoch vyživovaných detí, ich rodné čísla a počet mesiacov, počas ktorých ich daňovník vyživoval (uvedie sa tu číslica 12, pretože obe deti vyživoval počas celého roka). Súčasne sa predloží spolu s daňovým priznaním aj potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov na tieto deti z územného úradu.
* Strana 3
Riadky 33 až 36 sa v V. oddiele nevypĺňajú, pretože daňovník nedosiahol v roku 2004 príjmy zo závislej činnosti.
Pán Zámocký dosiahol príjmy zo živnosti, autorské honoráre, ale aj príjem z prenájmu bytu, preto sa vypĺňa aj VI. oddiel -- výpočet č. z. d. z príjmov podľa § 6. Vyplní sa tabuľka č. 1 -- prehľad príjmov a výdavkov podľa § 6; na r. 2 v stĺp. 1 uvedie sa príjem -- 1 553 000 Sk a na r. 5 suma 180 000 Sk. V stĺp. 2 sa uvedie na r. 2 výdavok (zo živnosti) v sume 996 500 Sk a na r. 5 sumu 57 000 Sk (z honorárov). Na r. 8 spolu príjmy a výdavky podľa § 6 ods. 1 a 2 v stĺp. 1 uvedie sumu 1 733 000 Sk (príjem) a v stĺp. 2 sumu 1 053 500 (výdavok). Na r. 9 sa uvedie v stĺp. 1 príjem z prenájmu v sume 90 000 Sk a v stĺp. 2 daňové výdavky v sume 34 000 Sk. Úhrn príjmov podľa § 6 na r. 10 v stĺp. 1 je 1 823 000 Sk a úhrn výdavkov na r. 2 je 1 087 500 Sk.
* Strana 4
Riadky 37 a 38 -- na tieto riadky sa prenesú sumy z tabuľky č. 1 z r. 10 stĺp. 1 a 2, t. j. sumy 1 823 000 a 1 087 500.
Riadok 39 -- vypočíta sa tu základ dane v sume 735 500 (kladný rozdiel r. 37 a r. 38).
Riadok 42 -- uvedie sa tu sumu 150 000 Sk, pretože dotácia, ktorú nepoužil daňovník v roku 2004 na úhradu výdavkov, je podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona položkou znižujúcou základ dane.
Riadok 43 -- na tento riadok sa uvedie základ dane (r. 39 -- r. 42), čo je č. z. d. z príjmov podľa § 6 -- suma 585 500.
VII. oddiel nevypĺňa (vrátane riadkov 45 až 47).
* Strana 5
Vypĺňa sa VIII. oddiel, pretože daňovník dosiahol ostatné príjmy (príjmy z predaja bytu a podiel na zisku). Vyplní sa tabuľka č. 3 -- prehľad príjmov podľa § 8, a to r. 2, stĺp. 1, kde sa uvedie suma 900 000 Sk a v stĺp. 2 sa uvedie 800 000 Sk. Sumu 150 000 Sk (vyplatený podiel na zisku z ČR) sa uvedie na r. 10 v stĺp. 1 a v stĺp. 2 sa uvedie nula. Na r. 11 tejto tabuľky sa uvedú spolu ostatné príjmy -- 1 050 000 Sk v stĺp. 1 a v stĺp. 2 spolu výdavky suma 800 000 Sk.
Riadky 48 a 49 -- prenesú sa sumy z tabuľky č. 3, a to na riadok 48 suma 1 050 000 a na r. 49 sumu 800 000.
Riadok 50 -- č. z. d. z príjmov podľa § 8 -- 250 000 Sk.
* Strana 6
Pán Zámocký vykázal v roku 2001, ale aj v roku 2003, zo živnosti daňovú stratu, a preto sa vypĺňa aj IX. oddiel -- základ dane a odpočet daňovej straty podľa § 30 zákona o dani z príjmov. Keďže v roku 2004 daňovníkovi vzniká nárok na odpočet pomernej časti straty z roku 2001, vyplní sa r. 51, kde vľavo sa uvedie rok 2001, vpravo suma straty 250 000 Sk a na r. 52 sa uvedie vpravo strata v sume 250 000 Sk a vpravo z tejto straty 1/5, t. j. suma 50 000 Sk. Pán Zámocký vykázal daňovú stratu aj v roku 2003, tak sa vyplní aj r. 53, kde sa uvedie vľavo rok 2003 a vpravo suma 200 000 Sk. Ostatné riadky v tejto tabuľke sa nevypĺňajú.
Riadky 59 až 69 -- na týchto riadkoch sa vypočíta základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2004.
Riadok 59 -- sa nevypĺňa.
Riadok 60 -- sa prenesie z riadku 43 suma 585 500 (č. z. d. z príjmov podľa § 6).
Riadok 62 -- sa prenesie z riadku 50 suma 250 000 Sk (č. z. d. z ostatných príjmov podľa § 8).
Riadok 63 -- uvedie sa úhrn č. z. d. z príjmov podľa § 6 až 8 v sume 835 500 Sk.
Riadok 65 -- znížený úhrn č. z .d., uvedie sa rovnaká suma ako na riadku 63, t. j. suma 835 500.
Riadok 66 -- uvedie sa nárok na uplatnenie straty z predchádzajúcich zdaňovacích období v sume 250 000 Sk (úhrn pomernej časti straty z roku 2001 a celej daňovej straty z roku 2003).
Riadok 67 -- uvedie sa rozdiel r. 65 a 66 v sume 585 500.
Riadok 68 -- pretože znížený úhrn č. z. d. z č. 67 sa nezvyšuje o sumu nepreinvestovanej straty z predchádzajúcich zdaňovacích období podľa zákona č. 366/1999 Z. z., uvedie sa tu rovnaká suma ako na r. 67, t. j. suma 585 500.
Riadok 69 -- celkový základ dane -- suma 585 500 (r. 59 + r. 68).
* Strana 7
Riadok 70 -- prenesie sa suma z riadku 69, t. j. suma 585 500 Sk.
Riadok 71 -- uvedie sa sumu 80 832 Sk, čo je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.
Riadok 72 -- uvedie sa sumu 40 832 Sk, pretože manželka daňovníka dosiahla v roku 2004 vlastný príjem v sume 40 000 Sk, uvedie sa len rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na manželku a jej vlastným príjmom.
Riadok 73 -- uvedie sa suma spolu z r. 71 a 72, t. j. sumu 121 664 Sk.
Riadok 74 -- uvedie sa rozdiel súm z r. 70 a 73, čo je základ dane v sume 463 836 Sk, je to znížený základ dane o nezdaniteľné časti základu dane.
Riadok 75 -- vypočíta sa daň -- 88 128 Sk.
Pán Zámocký dosiahol aj príjmy zo zahraničia, pri ktorých sa uplatní metóda zápočtu, a preto sa vypĺňajú podľa predtlače aj r. 79 až 83.
Riadok 84 -- vypočíta sa daň po vyňatí a zápočte, čo je suma 65 628 Sk a táto suma sa uvedie aj na riadok 85.
Riadok 86 -- uvedie sa nárok na daňový bonus na dve vyživované deti, t. j. suma 9 600 Sk.
Riadok 87 -- daň znížená o daňový bonus -- 56 028 Sk.
Riadok 92 -- uvedie sa suma 26 144 Sk, čo je úhrn preddavkov vybraných bankou z úrokov pripísaných bankou na bežnom účte a platiteľom honorárov (494 Sk + 25 650 Sk).
* Strana 8
Riadok 96 -- daň na úhradu -- 29 884 Sk (pán Zámocký neplatil v roku 2004 preddavky na daň, a preto sa nevypĺňa r. 95).
Riadok 98 -- daň, z ktorej sa bude vychádzať pri platení preddavkov na daň na rok 2005 -- 27 185 Sk.
Ako sa vypočítajú preddavky na daň na rok 2005, ktoré má platiť pán Zámocký?
-- Preddavky na daň sa platia podľa § 34 zákona o dani z príjmov. Do 31. marca 2005 neplatí pán Zámocký preddavok na daň, pretože za zdaňovacie obdobie roka 2003 vykázal daňovú stratu a v roku 2004 mu nevyšla podľa § 34 povinnosť platiť preddavky na daň počas preddavkového obdobia, t. j. od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005. V roku 2005 v preddavkovom období bude platiť preddavky na daň, a to štvrťročne.
Preddavky na daň sa zaokrúhľujú podľa § 47 zákona na celé koruny nadol. Od 1. apríla 2005, t. j. od vzniku preddavkového obdobia, bude platiť preddavky na daň z poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej podľa § 34 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Čo sa pokladá za preddavkové obdobie, vyplýva z § 34 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Preddavky na daň platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 20 000 Sk.
Od 1. apríla 2005 sa prepočíta posledná známa daňová povinnosť tak, že sa základ dane uvedený v poslednom daňovom priznaní (dodatočnom daňovom priznaní) alebo základ dane, z ktorého bola daň vyrubená platobným výmerom (dodatočným platobným výmerom), zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona, platné v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky, a z takto vypočítaného základu dane s použitím sadzby dane podľa § 15, sa vypočíta daň. Takto vypočítaná daň sa zníži aj o zápočet dane zaplatenej v zahraničí, o daňový bonus a o daň vybranú zrážkou podľa § 43 zákona. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky na daň, splatné do tejto zmeny, nemenia.
Takže pán Zámocký bude platiť od 1. apríla 2005 do 31. marca 2006 preddavky na daň nasledujúco:
Základ dane z daňového priznania za rok 2004 z r. 70 -- 585 500 Sk sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manželku, t. j. o 135 872 Sk (v roku 2005 je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v sume 87 936 Sk a rovnako aj na manželku). Zo sumy 449 628 Sk si vypočíta pán Zámocký daň sadzbou podľa § 15, čo je suma 85 429 Sk (daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol podľa § 47 zákona o dani z príjmov).
Túto daň zníži o daňový bonus a o daň vybranú podľa § 43 zákona o dani z príjmov a o daň uznanú na zápočet. Po tejto úprave je daň 27 185 Sk a túto sumu aj pán Zámocký uvedie na r. 98 daňového priznania. Z takejto sumy sa platí štvrťročný preddavok (do 500 000 Sk), t. j. suma 6 796 Sk (zaokrúhlené na celé koruny nadol). Celkovo zaplatí v roku 2005 (na toto bežné zdaňovacie obdobie) preddavky v sume 20 388 Sk a sumu 6 796 Sk zaplatí aj v I. štvrťroku 2006 (koniec preddavkového obdobia).
* Strana 8
Riadky 105 a 106 -- daňovník sa rozhodol využiť ustanovenie § 50 zákona o dani z príjmov (podiel zaplatenej dane z príjmov na osobitné účely). Vzhľadom na uvedené pán Zámocký vyplní aj XII. oddiel tohto priznania, t. j. vyplní vyhlásenie podľa § 50; na riadku 105 uvedie sumu 1 120 Sk, čo sú 2 % zo zaplatenej dane z r. 87, teda zo sumy 56 028 Sk (daň znížená o daňový bonus). Na riadku 106 uvedie podľa predtlače údaje o prijímateľovi (prijímateľa určil občianske združenie, ktoré má v predmete činnosti podporu športu detí a mládeže). Podiel zaplatenej dane sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol podľa § 47 zákona.
* Strana 9
Vzhľadom na to, že dosiahol aj príjmy zo zahraničia, vyplní aj XIII. oddiel, kde vyznačí, že dosiahol príjmy podľa § 8 z ČR a ich výšku.
Riadok 107 -- uvedie počet príloh, ktoré sú súčasťou tohto daňového priznania (spolu 4). Priloží účtovné výkazy a potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov na dve deti (ako je uvedené na s. 2 pod r. 32 v IV. oddiele) a podá priznanie príslušnému správcovi dane. Vyplnil aj Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2005, ktoré si dá potvrdiť príslušnému správcovi dane (toto nevypĺňa povinne). Pán Zámocký je povinný vypočítanú daň na úhradu v sume 27 185 Sk aj do 31. marca 2005, t. j. v lehote na podanie daňového priznania, zaplatiť. Daň môže zaplatiť z účtu alebo zloženkou.
Daňové priznanie fyzických osôb za rok 2004 bude v dňoch 8. 2. Bratislava, 9. 2. Trenčín, 10. 2. Nitra, predmetom odborných seminárov, na ktorých bude prednášať autorka príspevku Svetlana Faiglová. Semináre organizuje Ekonomická kancelária Nitra. Informácie 037/741 8942, www.eknitra.sk