Odpovedá Róbert Minachin, advokát zo spoločnosti Deloitte Legal.

1. Zákon o zamestnanosti
To však nie je jediná novinka na pracovnom trhu. Od mája platí aj novela zákona o službách zamestnanosti zaoberajúca sa zamestnávaním pracovníkov takzvaných tretích krajín. Čo vlastne vyrieši?
Zrušila sa ňou možnosť získavania pracovných povolení pre zamestnancov agentúr, ktoré si založili sídlo v nečlenskej krajine EÚ a vysielali z nej pracovníkov na Slovensko. Podľa nových
pravidiel budú môcť zamestnanci z tretích krajín pracovať u slovenského zamestnávateľa na pracovnú zmluvu alebo na základe takzvaného vnútropodnikového presunu zamestnanca.

Práve vnútropodnikový presun by mal predstavovať určitú formu náhrady inštitútu vyslania. Prináša však zásadné obmedzenia, ktoré majú zmenšiť problémy vznikajúce pri vysielaní
zamestnancov. Do praxe sa napríklad zavádza povinnosť preukázať, že slovenská spoločnosť a zahraničná spoločnosť, ktorá presúva zamestnanca, patria do jednej skupiny podnikov.
Okrem tejto povinnosti bude tiež potrebné dokázať, že cudzinec je zamestnancom zahraničnej spoločnosti aspoň šesť mesiacov pred dátumom podania žiadosti o takýto presun.

Odpovedá Jitka Součková, Grafton

2. Vysielanie pracovníkov
Európskym parlamentom schválené konečné znenie legislatívy týkajúcej sa vysielania pracovníkov do iných členských štátov EÚ má za cieľ zvýšiť ochranu vysielaných pracovníkov a zaistiť spravodlivejšiu hospodársku súťaž pre podniky na vnútornom trhu Únie. Čo to znamená pre zamestnávateľov?
Nová smernica prináša úskalia, ktorým budú zamestnávatelia čeliť. Každá firma, ktorá v súčasnosti vysiela zamestnancov do iných krajín EÚ, si bude musieť najať dobrú právnickú kanceláriu, aby ju ochránila pred neznámymi rizikami v cieľových štátoch. Keď k tomu prirátame zvýšené náklady na odmenu zamestnancom, je jasné, že pre mnoho firiem, najmä tých menších, nebude niečo také ekonomicky realizovateľné.

Pri požiadavke na komplexnú implementáciu vyvstáva okrem iných otázka, ako sa bude riešiť nárokovateľné dovolenkové penzum, ak zamestnanec strávi časť roka v krajine s odlišnou úpravou príslušnej legislatívy. Pri zavádzaní do praxe zostávajú na diskusiu viaceré ďalšie lokálne špecifiká: v miestnej praxi napríklad gastrolístky. Čo s nimi bude zamestnanec zo zahraničia robiť, keď z domovskej krajiny nepozná takýto benefit a zrejme z neho bude akurát zmätený? Je teda otázkou, či úprava nemala zostať iba pri zjednocovaní miezd.

Kto bude profitovať ...