Kto na liečení nemusí platiť
- poistenci, ktorým sa poskytuje kúpeľná liečba kategórie A
- deťom do troch rokov a ich sprievodcom
- ľuďom v hmotnej núdzi, ktorí sa preukážu rozhodnutím úradu práce o dávke v hmotnej núdzi a príspevku v hmotnej núdzi, a to od štvrtého dňa poskytovania tej istej ústavnej starostlivosti
- nositeľom ocenenia najmenej striebornej Jánskeho plakety


S Talianskom, Nemeckom a Českom patríme medzi kúpeľné veľmoci. Napriek tomu sme na tom v ukazovateľoch zdravia úplne opačne. Svedčia o tom štatistiky. Slovensko je totiž medzi krajinami OECD s priemernou dĺžkou veku 52,4 roka u mužov a 52,1 u žien na najnižších miestach – v EÚ je na tom horšie už len Litva a Portugalsko. Priemer krajín OECD je pritom 62 rokov.

Pomoc štátu
Štát v posledných rokoch podporil kúpeľníctvo iba dvakrát. Prvý raz tak, že občanom začal uznávať 50 eur na zníženie základu dane z príjmu v roku, v ktorom absolvujú kúpeľnú starostlivosť. Suma vám rastie, ak boli s vami v kúpeľoch aj rodinní príslušníci.

Z druhej podpory majú osoh kúpele, a to znížením obdobia odpisovania na 20 rokov – oproti pôvodným štyridsiatim, ak preinvestujú viac než desať percent z hodnoty pôvodného majetku. To všetko je však len malá pomoc v porovnaní so zanedbávanou zdravotnou stránkou našich obyvateľov. A tá má množstvo podôb.

Nadspotreba liekov
Napríklad lieky. Skôr než ich tony tlačiť do chorých ľudí je pre štát nepomerne výhodnejšie zdravie chrániť preventívne. No skutočnosť je taká, že na lieky vynakladáme priveľa.
„Keby sa znížili výdavky na ne len o jedno percento, mohli by sa ešte lepšie využiť na dostupnosť a kvalitu liečebných pobytov,“ vysvetľuje Janka Zálešáková, predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov. Základným problémom je nastavenie systému, v ktorom stále vládne uprednostňovanie akútneho, urgentného zásahu v prípade ochorenia, teda liečebná starostlivosť podporená aj vysokými výdavkami na lieky,“ dodáva. „

Pritom omnoho účinnejšia je podľa nej stratégia zdravotnej prevencie na predch...