- Lákalo ma robiť niečo iné ako čisto právnickú profesiu, čiže starostlivosť o určitú klientelu. Na poste šéfa kancelárie viac komunikujete s ľuďmi, viac sa staráte o iné ako o právne veci, napríklad financie či marketing.
Stali ste sa tu šéfom pobočky. Dá sa povedať, že ste postúpili?
- Dá sa to síce tak povedať, ale nie je to celkom tak vzhľadom na vlastnícku štruktúru našej spoločnosti. Vysvetlím to. Patrím totiž medzi deviatich partnerov - vlastníkov spoločnosti Peterka & Partners. Máme tri kancelárie, a to v Prahe, kde sídli aj naša centrála, v Bratislave a v Kyjeve. Jednotlivé kancelárie strategicky riadia partneri spoločne. Vedúci pobočky koordinuje výkonnú, organizačnú, manažérsku prácu v konkrétnej krajine.
Čiže manažérska poloha vám vyhovuje...
- Je iná. Asi mi vyhovuje. Je dynamickejšia, ponúka zaujímavejší spôsob práce a asi aj náročnejšiu, určite zodpovednejšiu a časovo náročnejšiu prácu. Možno preto, že je diverzifikovanejšia, komplexnejšia a nemá takú tú jednostrannú, rutinnú zložku, ktorú skôr alebo neskôr v klasickom práve človek nájde.
Je teda právnická robota príliš jednotvárna, suchá?
- To záleží na konkrétnom človeku, na jeho prístupe. Poznám kolegov, ktorí sa pri nej nikdy nudiť nebudú. Právo je ich hoby, venujú mu aj veľa voľného času. Zároveň však poznám ľudí, ktorí si večer namiesto čítania zákonov a komentárov radšej pôjdu zahrať hokej. To však neznamená, že by mali byť vo svojom zamestnaní oproti tej prvej skupine slabšími. Samozrejme, že kto viac číta, môže sa aj viac dozvedieť. V našom remesle potrebujete veľmi veľa čítať a stále sa učiť. Dobrým právnikom nemôže byť človek po piatich rokoch praxe. Je to dlhý beh.
No dobre, a čo potom taký absolvent právnickej fakulty? Ako sa dívate na neho?
- Po skončení fakulty človek v žiadnom prípade ešte nie je právnik, má prakticky iba diplom. Pre prax toho vie len veľmi málo. Naučil sa to, čo od neho chceli pedagógovia a má nejaký čiastočný právny rozhľad. Je len na začiatku, musí na sebe veľa pracovať.
Na základe čoho si vyberáte mladú krv?
- To, čo sa počas pohovorov od koncipientov snažíme zistiť, nie sú ani tak vedomosti. Snažíme sa vidieť reakcie uchádzača na otázky, sledujeme, ako uvažuje, či vie logicky myslieť. Mám radšej človeka, ktorý vie rozmýšľať, analyzovať, ako takého, ktorý síce veľa hovorí, ale len preto, aby hovoril. No existuje ešte aj takzvaný právnický inštinkt, čuch. Ten však má len veľmi málo právnikov alebo advokátov, s tým sa človek musí narodiť. Natrafiť na takto nadaného adepta je podobne, ako aj v inej brandži, veľká náhoda a šťastie pre tú-ktorú kanceláriu.
Čo si môžme vysvetliť pod právnickým čuchom?
- Pri poskytovaní služieb klientom sa my právnici väčšinou snažíme nájsť potenciálny alebo existujúci problém, alebo tento problém riešiť. Človek so spomínaným čuchom problém vie vycítiť, rýchlo odhalí základné body, na ktoré sa treba zamerať a klienta nezaťažuje detailmi.
Hovoríte, že právo je beh na dlhé trate. Kedy sa teda človek môže stať právnickou veličinou?
- Tak zhruba po dvadsiatich či tridsiatich rokoch, vtedy by už mohol mať na to dostatočné skúsenosti. Znie to síce ako klišé, ale trvá to tak dlho. Odborníkom s veľkým rozhľadom sa človek stáva nielen tým, že veľa študuje, ale najmä tým, že spracuje veľa právnych prípadov, a získa mnoho praktických skúseností.
Ste ešte vekom mladý človek. Ako sa vy osobne vyrovnávate s tým, čo ste práve povedali?
- Nie je to veľmi príjemne poznanie, čas neoklamete. Treba vedieť byť trpezlivý a prijať tento fakt. Čo môžete robiť je snažiť sa byť šikovný v oblastiach, kde je čas - vzhľadom na vašu prax - primerane určujúcou veličinou.
Vaša bratislavská kancelária zastrešuje pätnásť právnikov. Právne poradenstvo je aj preto u vás zrejme tímová práca?
- Určite. Konkrétny advokát nikdy nepracuje sám. Konkrétny projekt vždy vedie líder projektu či spoločník a s ním pracuje ďalší advokát či koncipient. Podľa potreby si môžu pribrať aj ďalších ľudí.
Takto veľká kancelária nie je asi typickým zjavom na slovenskom trhu...
- Na trhu právnych služieb sme niekde uprostred, čiže medzi na jednej strane dominujúcimi malými kanceláriami väčšinou s jedným advokátom a niekoľkými koncipientmi či väčšími slovenskými kanceláriami a na druhej strane veľkými anglosaskými kanceláriami. Naším cieľom je vybudovať silnú východoeurópsku kanceláriu so zastúpeniami v čo najväčšom počte krajín.
Nakoľko vašu prácu ovplyvňujú medzinárodné právne kolosy?
- Ich vplyvom sa prístup k právu a vôbec ku klientom v Českej republike i na Slovensku veľmi rýchlo mení. Totiž, veľké anglosaské kancelárie majú úplne iný spôsob chápania tejto profesie. Pre nich je omnoho viac biznisom, ako pre individuálnych právnikov. Je to jednoducho už firma zastrešujúca po celom svete napríklad aj štyritisíc právnikov. Má svojich manažérov, ktorí sa sústreďujú na dosiahnutie čo najlepších výsledkov. Pokiaľ chcete budovať kanceláriu nášho typu, musíte sa tomu snažiť prispôsobovať a voliť iné, pre klasického advokáta nie bežné metódy práce.
Aké?
- Napríklad musíte sa snažiť robiť veľmi dobrý citlivý marketing, musíte sa zdvihnúť od stola a ísť medzi ľudí, snažiť sa dostať do spoločnosti, do povedomia tých, ktorí rozhodujú o kontraktoch. Musí byť o vás počuť, musí vás byť vidieť.
Kto je Přemysl Marek
Přemysl Marek je partnerom advokátskej kancelárie Peterka & Partners a od januára tohto roku sa ujal riadenia jej slovenskej pobočky. Slovenskú pobočku zakladal a do Bratislavy sa vracia po troch rokoch. Vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej Univerzity v Prahe. Študoval aj na právnickej fakulte v Toulouse vo Francúzsku.Přemysl Marek je členom Českej a Slovenskej advokátskej komory. V rámci poradenstva slovenským i zahraničným klientom sa špecializuje predovšetkým na nehnuteľnosti, obchodné právo, fúzie a akvizície, ako aj pracovné právo. Hovorí francúzsky a anglicky.