Veliteľ povstaleckej armády, generál Rudolf Viest, sa narodil v roku 1890 v Revúcej. Jeho vojenská kariéra sa začala už v auguste 1914 krátko po začiatku prvej svetovej vojny. Ako vojak rakúsko-uhorskej armády bol zajatý, neskôr sa podieľal na formovaní československého vojska v Rusku. Po vytvorení Československej republiky zastával dôležité funkcie v generálnom štábe. Mobilizácia v septembri 1938 zastihla vtedy už divízneho generála Viesta v Košiciach, odkiaľ sa presunul na juh Čiech.
"Dezertér"
Ešte pred zasadnutím Slovenského snemu 14. marca 1939 vypracoval s ďalšími československými legionármi memorandum, v ktorom protestoval proti spôsobu vyhlásenia samostatného štátu. Napriek tomu sa stal príslušníkom slovenskej armády. Ako člen skupiny protifašisticky orientovaných dôstojníkov emigroval v auguste 1939 cez Maďarsko do Francúzska.
Hoci ho Vojenský súd v Bratislave odsúdil na trest smrti za dezerciu, podieľal sa osobne na formovaní československých vojenských jednotiek v Francúzsku. Po prehratom boji proti hitlerovským vojskám odišiel v júni 1940 do Anglicka, kde sa stal ministrom exilovej vlády. 6. októbra 1944 odletel z Moskvy do Banskej Bystrice, kde sa stal po Jánovi Golianovi veliteľom 1. československej armády a tiež predsedom Rady na obranu Slovenska. Situácia v Povstaní sa však nevyvíjala priaznivo -- boj sa presunul do hôr, kde už nemal dlhé trvanie.
Poprava? Jedna verzia
Dňa 3. novembra 1944 boli Viest s Golianom zajatí. Vypočúvali ich v Banskej Bystrici a v Bratislave a nakoniec na Hlavnom úrade ríšskej bezpečnosti v Berlíne. Pravdepodobne tu, v rozpore s medzinárodnými konvenciami, padlo rozhodnutie oboch generálov popraviť.
Napriek množstvu iných hypotéz je pre historikov najhodnovernejšia tá, že popravu oboch dôstojníkov vykonali v koncentračnom tábore Flossenburg na jar 1945.
StoryEditor