Srdcom je herečka, ale v skutočnosti sa už dávno stala podnikateľkou. Keby sa chcel niekto jej voľbe čudovať, vyvedie ho z omylu presnou matematikou: "Ako vás môže uživiť 12 700 čistého? A to mám taký plat po štyridsiatich rokoch hereckej praxe."
Fakt, že dnes delí čas medzi umenie a biznis, si veľmi dobre zvážila. Nerobila by to, keby sa nepresvedčila, že jedno i druhé vie robiť. Hovoria o tom jej výsledky. Zita Furková.
Zo sveta divadla a filmu, odkiaľ ju poznáme z minulosti, vkročila do sféry dabingového podnikania opatrne a s pokorou. Umenie dabingu totiž pozná dlhé desaťročia - venuje sa mu, odkedy chodila na VŠMU. Vie, že dobrý herec nemusí byť dobrý aj na dabing a nie každý, kto má rád dabing, ho vie aj podnikateľsky zmanažovať.
Po roku 1989 sa i herci zapojili do spoločenských zmien a podnikanie sa otvorilo pre všetkých. Keď pôvodná tvorba v 90. rokoch takmer zanikla, boli nútení položiť si hamletovskú otázku. Tí, čo zostali verní povolaniu, zistili, že kultúra je zrazu na samom konci záujmu vládnych kabinetov i verejnosti a také je aj ohodnotenie hereckej práce. Umelci potrebovali nové finančné príjmy. Dabing sa ocitol v inom postavení - stal sa im skutočnou obživou.
Vlohy od sudičiek
Rozhodnutie Furkovej začať v roku 1992 podnikať teda vyplynulo z okolností akosi prirodzene. Tvrdí, že každý by mal vedieť, čo chce robiť, a to, čo chce, by mal aj vedieť robiť. To je základ. Ďalším predpokladom je podľa nej mať na takú prácu organizačné vlohy.
"Mňa na ne upozornil manžel. Všimol si, ako som organizovala veci okolo stavby nášho domu a aj neskôr, keď som zakladala divadlo Astorka Korzo 90. Odtiaľ bol len krôčik k samostatnému podnikaniu."
Umenie dabingu - tak ho ona sama nazýva - má svoje špecifiká. Predovšetkým pohotovosť, zapamätanie textu, zručnosť v narábaní s jazykom a taktiež nevyhnutnosť praxe. "Zlému filmu sa dá dabingom dosť pomôcť a dobrému zas zlým predabovaním uškodiť."
V minulosti však predlohy nebývali vždy kvalitné, keďže slovenský dabing trpel výsadným postavením Prahy, kam smerovali najlepšie zahraničné filmy. "Dabing v Bratislave bol skôr odchovaný na filmoch východného bloku. Tým však nechcem povedať, že medzi nimi nebola kvalita," zdôrazňuje herečka. "Doteraz je mi ľúto za niektorými ruskými filmami."
Štart na vratkej pôde
Aby mohla začať podnikať, prijala podmienky STV, ktorá vyžadovala od každého, kto chcel vyrábať dabing, vlastné štúdio a stroje. Štúdií sa v tom čase vynorilo nepreberné množstvo, ale bez vybavenia. Techniku si požičiavali medzi sebou.
"Myslím si, že požiadavka STV bola správna, lebo výsledok sa ukázal kvalitnejší. Bolo to zložité, lebo cena strojov do dabingového štúdia ide do vysokých súm."
Ak chcela požiadavku splniť, musela si na zakúpenie techniky vziať pôžičku z banky. Dali jej ju až na základe objednávky z STV. Dobre si spomína na úmornú prácu, komplikované zákony spojené s pôžičkou a veľké papierovanie.
Bumerang vo vzťahoch
Inou, oveľa problematickejšou kapitolou, je etika v podnikaní na Slovensku. Myslí si, že je strašná.
"Je mimoriadne dôležité, a nielen v podnikaní, byť korektný voči partnerovi. Pretože neférovosť je ťažký bumerang, ktorý sa vracia. Žiaľ, ešte veľa rokov potrvá, kým to dospeje k vyrovnaným vzťahom."
Aj ona musela urobiť zopár radikálnych krokov a s niektorými ľuďmi spoluprácu rozviazať. Ťažké začiatky napokon vydržala najmä vďaka podpore manžela - výtvarníka. Snahy vyrábať dabing bez vlastnej techniky sa však podľa nej objavujú doteraz, dokonca pod strechou verejnoprávnej STV.
V polovici 90. rokov stála pri zrode TV Markíza. V dabovaní mala vtedy už trojročnú skúsenosť so svojím štúdiom ATIZ. Keďže nestíhalo kryť kapacitu vysielania, založila aj štúdio Artefakt, s. r. o. V Miláne absolvovala dvojtýždennú súkromnú stáž v takzvanom Dome zvuku. Okrem iného zisťovala ratingy jednotlivých staníc a overovala najsledovanejšie komerčné zahraničné kanály. Jednoznačne šlo o kanály s telenovelami. Tak prišla na svet aj prvá telenovela v slovenčine Jednoducho, Mária. Pre STV ju nadabovalo štúdio ATIZ.
Pri spomienke na vtedajšie časy sa usmieva: "Trvalo dosť dlho, kým aj zodpovední v Markíze pochopili význam telenoviel a finančný zisk plynúci z ratingu."
Neobývaný ostrov
Ďalším predpokladom manažovania je podľa nej - vedieť si vytvoriť dobrý tím zodpovedných ľudí. Od produkcie, cez zvukára, režiséra až po asistentku réžie.
"Každý naozaj hlboký záujem a najmä to magické slovo - chcenie - vás skôr či neskôr privedú k výsledku. Ale na to, aby bol pozitívny, potrebujete aj kúsok šťastia."
Pripomína, že v mnohých oblastiach podnikania, najmä v reklame, keď sa vypíšu štátne tendre, bývajú neprehľadné, pre menšie firmy nepriechodné podmienky. Pritom malé firmy môžu byť kreatívnejšie než veľké. "Neprehľadnosť naznačuje, že ide skôr o podvod než férové súťaženie. V mútnych vodách sa darí hlavne silným lobistickým skupinám."
Ďalší veľký problém vidí v podmienkach pre začínajúce podnikanie. Bariérou sú komplikované zákony a neustále zmeny. Ale pripúšťa aj iné - koľko sa u nás vyrába nekvality a gýčov. "Žiaľ, v mnohých, najmä umeleckých oblastiach, chýbajú kritériá. Nemalo by sa podliehať len vkusu klienta, pre ktorého robíte. Má to byť vzájomné pôsobenie, aby nevznikalo toľko stupídností. Na udržanie latky treba stanoviť pravidlá a kritériá, ktoré by sledovali odborníci."
Asi najviac ju však ubíja chamtivosť ľudí a to, ako sa stráca cit pre mieru. Až tak, že koľkokrát má chuť odísť - na ľudoprázdny ostrov.