Človek, ktorý sa púšťa do podnikania často podľa generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu Violy Kromerovej ani netuší, do čoho vlastne ide. "Mladých môže na takúto cestu nepriamo nalákať aj ich okolie. Vidia ľudí, ktorým sa darí a i oni by sa chceli mať tak dobre. Neraz ide o veľmi krátkozraký pohľad," vysvetľuje.
Dôležité je preto uvedomiť si, že nie každý má na tento spôsob života predpoklady a skúsenosti. Rozbehnúť firmu vôbec nie je jednoduché. Napríklad získať štartovací kapitál, či vedieť vyjsť v ústrety požiadavkám rôznych kontrolných orgánov, udržať sa na trhu. So samotným podnikaním sa spája -- ako pokračuje Kromerová -- široká škála povinností a starostí. "Je to veľká zodpovednosť sám za seba. Človek musí byť v strehu 24 hodín denne," upozorňuje. Treba okrem iného viesť účtovníctvo, sledovať zmeny v zákonoch, nezabudnúť na termíny platieb či rôznych hlásení. Malý podnikateľ si musí sám robiť marketing, zháňať zákazky, dodržiavať rôzne špecifické predpisy.
Rozhoduje kvalita
Začať je jednoduchšie -- pokračuje predseda Slovenskej živnostenskej komory Vojtech Gottschall -- ak má človek dobrý projekt, zaujímavý podnikateľský zámer. No ak je podnikanie len východiskom z núdze, môže sa z neho stať veľmi vážny problém. "Keď si niekto myslí, že zbohatne, ale pritom ani nevie, čo chce robiť, radšej nech s podnikaním ani nezačína," upozorňuje Gottschall. Malé podnikanie je dnes podľa neho veľká obeta. Oveľa výhodnejšie ako samostatne podnikať je zamestnať sa v dobrej firme. Pred desiatimi až dvanástimi rokmi mohol príjem malého živnostníka vyvolávať v očiach úradníkov či štátnych zamestnancov závisť. Dnes už podľa Gottschalla polovica až tri štvrtiny samostatne zárobkovo činných osôb má príjem nižší ako napríklad úradníci.
Náročné zamestnávanie
Podmienky na podnikanie sa výrazne sťažujú a komplikujú ak živnostník začne zamestnávať ľudí. Musí nielen platiť vysoké odvody, ale aj splniť všetky s tým spojené povinnosti. V prípade, že nejde o lukratívnu činnosť, to môže ohroziť samotnú existenciu podniku. "Sám neviem, či by som sa dnes na túto dráhu znovu pustil," uvažuje Gottschall.
Veľa ľudí je už podľa Kromerovej z ťažkostí unavených. Aj keby s podnikaním chceli prestať, nevedia sa často dostať z tohto kola von. Napríklad aj preto, že potrebujú splatiť úvery či vyriešiť záväzky a pohľadávky. Navyše, nemôžu si byť istí, že si vo svojom regióne nájdu nejaké uplatnenie.
Podľa predsedu Slovenskej živnostenskej komory budú na Slovensku rásť počty ukončených živností aj z iného dôvodu. Ľudia, ktorí so súkromníčením začínali niekedy v roku 1990 sa už nezriedka dožívajú penzijného veku. To môže byť pre nich motívom s podnikaním skončiť, alebo odovzdať žezlo niekomu z rodinných príslušníkov.
Voľný prístup robí problémy
Kromerová i Gottschall sa zhodujú, že pokiaľ žiadateľ spĺňa základné náležitosti nie je z formálneho hľadiska problém získať živnostenské oprávnenie. Kromerová vidí nedostatky v spolupráci jednotlivých rezortov či inštitúcií, kritizuje rezervy vo využívaní elektronickej komunikácie. "Prečo si človek musí vystáť rad na výpis z registra trestov, keď túto agendu i vydávanie živnostenských oprávnení má na starosti jedno ministerstvo," pýta sa.
Jednoduchý prístup k živnostiam má podľa predstaviteľov podnikateľov aj negatívny dosah na trh. Napríklad v princípe takmer každý môže získať taxikársku koncesiu. Aj preto sa v hlavnom meste Slovenska koncentruje až 2 500 taxikárov. Podľa výpočtov bratislavského taxikárskeho cechu ich toto teritórium vie primerane uživiť zhruba osemsto. "Nikoho netrápi, že sa koncesie vydávajú ako na bežiacom páse. Každý, kto nemá robotu ide taxikárčiť a je to v zmysle zákona. Viacerí jazdia bez akejkoľvek rozumnej kalkulácie, podliezajú s cenami. Pri benzíne takmer za 40 korún ponúkajú kilometer za menej ako 11 korún. Zároveň sú aj takí, ktorí za odvezenie na rovnako dlhej trase pýtajú aj dvadsaťkrát viac," hovorí člen predstavenstva cechu Vladimír Mička.
Nikomu, kto splnil požiadavky nemožno na Slovensku brániť, aby si otvoril živnosť. No podľa predstaviteľov podnikateľov by mali predsa len existovať nejaké regulačné opatrenia. Bránili by ľuďom rútiť sa do nešťastia. "Ak je na trhu veľa rovnakých podnikateľov, mnohí len živoria, dlho neprežijú. A pritom taxikári sú v porovnaní s inými činnosťami na tom často lepšie," hovorí Kromerová.
Ďalším nedostatkom na trhu je pokles kvality vykonávaných živností. Preto je podľa Kromerovej a Gottschalla najvyšší čas hľadať riešenia na zlepšenie vzdelávania a prípravy potenciálnych podnikateľov na učilištiach i iných školách. Jeho úroveň v posledných rokoch citeľne klesla.