Pred rokom 1981, keď prvýkrát štartovala Columbia, prvý z flotily amerických raketoplánov (space shuttle), takmer nikto nepochyboval o tom, že tento nesporný zázrak techniky zásadne zmení kozmickú dopravu. Revolučnou zmenou mala byť koncepcia viacnásobne použiteľného dopravného prostriedku -- samotný raketoplán i dvojica pomocných štartovacích motorov sa mali použiť na ďalšie lety.
Nixonovo dieťa
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa rozhodovalo o ďalšom smerovaní americkej kozmonautiky -- ľudia sa nabažili záberov z prechádzok astronautov po Mesiaci a zdalo, že nič lepšie sa už nedá vymyslieť. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) to síce skúsil s letom ľudí na Mars, ale náklady okolo 400 miliárd vtedajších dolárov odsunuli myšlienku do ríše snov. Ďalším želiezkom v ohni mala byť vesmírna stanica, pričom dopravu astronautov by mal na starosti nový viacnásobne použiteľný systém -- raketoplán. Milosť (a hlavne peniaze) však dostal len raketoplán.
"Výdavky na vesmír si v systéme národných priorít musia nájsť svoje primerané miesto", tvrdil vtedajší prezident Richard M. Nixon. A súčasne dodal presvedčenie, že "raketoplán odoberie z bedier kozmonautiky astronomické sumy za vynášanie nákladov. To sú hlavné prínosy kozmického raketoplánu, ktorý je správnym ďalším krokom pre americký kozmický výskum."
Nixonova reč mala zásadný význam pre celý projekt, premenovaný na Vesmírny dopravný systém (Space Transport System -- STS). V optimistickom šume sa šírili nádeje na podstatné zníženie výdavkov na kozmickú prevádzku. "Space shuttle pošle doterajšie nosné rakety do histórie," vyhlásil vtedajší výkonný riaditeľ NASA pre pilotované lety George Mueller a mnohí mu tlieskali. Kto sa odvážil nahlas zapochybovať, riskoval, že stratí odbornú reputáciu a obvinenia ho z technického spiatočníctva.
Čo zvýšilo náklady
Američania skompletizovali flotilu piatich raketoplánov. Ku Columbii sa v roku 1982 pridal Challenger, o rok najskôr Discovery a v roku 1986 Atlantis. V roku 1991 ich doplnil Endeavour ako náhrada za stratený Challenger. Ten v roku 1986 explodoval počas štartu, pričom zahynulo všetkých sedem členov posádky.
Pôvodné optimistické prepočty vychádzali z vysokej frekvencie letov. Štvorica raketoplánov mala v prvých dvanástich rokoch vyštartovať najmenej 725-krát. Jeden štart by vyšiel na 10 miliónov dolárov a raketoplány by lietali prakticky raz do týždňa. V takom prípade by sa ich životnosť vyčerpala za prijateľných 28 až 35 rokov.
Časom sa ukázalo, že takáto vysoká frekvencia je technicky nemožná -- štarty by sa museli opakovať so železnou pravideľnosťou, všetko by muselo bezchybne fungovať, nebolo by času na prípadné odstávky na údržbu, opravy a modernizáciu. Počet letov preto zredukoval na 480. Lenže v takomto prípade by sa plánovaná životnosť raketoplánov dosiahla až po 50 či 60 rokoch -- v tom čase by už boli technicky aj morálne beznádejne zastarané.
Ďalšia studená sprcha prišla v podobe sprísnených bezpečnostných požiadaviek -- technické riešenie raketoplánov nedovoľovalo, aby počas svojej životnosti štartovali viac ako 100-krát. S ekonomikou programu to výrazne otriaslo. Ďalšie zvyšovanie nákladov spôsobili ťažkosti vo vývoji a definitívnu ranu im uštedrilo rozhodnutie, aby sa všetky vývojové náklady (okolo 7,5 miliardy dolárov v cenýách z roku 1972) uhradili už počas prvých dvanástich rokov prevádzky raketoplánov.
NASA sa musela podriadiť
Lety raketoplánov sú určená výskumné i komerčné ciele. Vypustenie legendárneho Hubblovho vesmírneho teleskopu či návštevy astronautov na ruskej stanici Mir platili americkí daňoví poplatníci. Nosná kapacita je však k dispozícii aj mnohým súkromným ústavom a firmy -- najmä na skúšky nových technológií a vynášanie telekomunikačných či meteorologických družíc. Raketoplány sa ponúkajú aj zahraničným vesmírnym agentúram. Európska ESA však na štarty svojich družíc využíva radšej vlastné rakety Arian alebo spolupracuje s Rusmi. Lety s raketoplánom sú totiž viac ako drahý špás.
Prvé štarty raketoplánov vyšli na 72 miliónov dolárov. Američania ich dokonca museli dotovať asi 16 miliónmi dolárov, aby ich dopravný prostriedok mohol konkurovať vtedy novej európskej kozmickej rakete Arian. Napríklad tragický štart raketoplánu Challenger v roku 1986 vyšiel na 110 miliónov dolárov.
Po katastrofe Challengera už rástli náklady nekontrolovane. Medziministerská rada pre otázky kozmonautiky stanovila pri obnovení letov cenu na nepredstaviteľných 245 miliónov dolárov (v cenách roku 1988). NASA sa odvolala na Úrad pre riadenie a rozpočet s upozornením, že taký nárast cien odradí väčšinu záujemcov. Bezvýsledne, ceny sa sústavne šplhajú nahor.
V roku 2000 uverejnila NASA cenník služieb pri letoch raketoplánov. Len za dopravu nákladu pri stopercentnom využití nosnej kapacity zaplatí záujemca od 454 do 567,5 milióna dolárov.
Sústavný rast nákladov sa podpísal pod nepriaznivú frekvenciu letov raketoplánov -- za 22 rokov služby sa do kozmu dostali len 113-krát. Vidina efektívneho kozmického dopravného prostriedku sa rozplynula. Raketoplány ustupovali pred konkurenciou klasických nosných rakiet, hoci podľa pôvodných očakávaní ich mali "poslať do histórie".
V roku 1990 uskutočnili Američania, Rusi, Európania a ďalšie krajiny spolu 62 štartov do vesmíru, pričom raketoplány sa podieľali len na 8,1 percenta letov. Dokonca aj samotní Američania využili klasické rakety pri štyroch pätinách svojich letov.
V štatistike roku 2000 dopadli raketoplány o čosi lepšie -- dosiahli 9,2-percentný podiel z celkových 54 letov do kozmu. Ani v jednom roku však nepresiahli hranicu 10 percent.
Rozhodla katastrofa Columbie
Napriek všetkému sa ešte v roku 2000 uvažovalo, že space shuttle zostane osou americkej kozmonautiky. Nikomu totiž ani nenapadlo, že by USA investovali desiatky miliárd dolárov do vývoja novej dopravnej techniky, ktorá by nahradila neefektívny systém. Space shuttle mali lietať do roku 2030. Rátalo s nimi najmä pri dlhodobom využívaní Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), aby sa zúročili prostriedky investované do jej vývoja a výstavby.
Havária Columbie vo februári 2003 všetko zmenila. Smrť siedmich astronautov ukázala, že možnosť záchrany posádky sa v konštrukcii raketoplánov trestuhodne zanedbala. Nasledovala takmer trojročná pauza, pričom v budovaní ISS sa bude pokračovať najskôr v budúcom roku.
Oddychový čas využila NASA na rozhodnutia, ktoré znamenajú rýchly koniec programu. Lety raketoplánov sa skončia najneskôr do roku 2010, po splnení všetkých amerických záväzkov voči ISS. V roku 2014 vzlietne nová loď Constellation a o tri roky neskôr Američania opustia ISS. Jej ďalšia prevádzka zostane na bedrách medzinárodných partnerov -- Európanov, Japoncov, Kanaďanov a Austrálčanov.
Raketoplány teda čaká ešte 28 letov, ale nový šéf NASA Michael Griffin nevylučuje, že program sa skončí skôr a pilotované lety nahradia klasické rakety.
Ani Constellation nemá istotu
Otázne zostáva, akú efektívnosť dosiahne novo projektovaná loď Constellation. Program STS pánovačov NASA poučil, že rentabilitu nedosiahnu bez dlhej životnosti raketoplánov (podmienkou je aspoň päťstonásobná použiteľnosť) a dostatočnej frekvencie letov. Tá však okrem dostatku financií závisí aj od spoločenskej objednávky. Americká kozmonautika nemala ani pre kapacitu space shuttle dostatočné uplatnenie -- nikdy nevyužila jeho maximálnu kapacitu 24-tisíc kilogramov, rovnako ani maximálny pobyt na obežnej dráhe 30 dní (priemerný let trval 9,14 dňa).
Rovnaké poznatky ponúka aj ruský raketoplán Buran, ktorý sa dostal na obežnú dráhu len raz -- v novembri 1988. Rusov stál jeho vývoj takmer 30 miliárd dolárov, no veľké plány zamaril ekonomický kolaps krajiny v deväťdesiatych rokoch. Dnes Buran slúži ako turistická atrakcia v jednom z moskovských parkov.
Americké vesmírne ambície sa pritom netočia okolo Zeme. Bushov program výskumu hovorí, že do roku 2020 sa americkí astronauti vrátia na Mesiac, čo bude prvým krokom k letu ľudskej posádky na Mars niekedy okolo roku 2030. Úloha raketoplánov, určených pre dráhy okolo Zeme, je v tom zatiaľ nejasná.

Hviezdne chvíle
Apríl 1981 -- Columbia sa vracia z prvého letu.
December 1993 -- Posádka Edeavouru opravila Hubbleho vesmírny teleskop. Odstránila "kiks" za 1,5 milirady dolárov.
Jún 1995 -- Atlantis sa prvýkrát spojil s ruským Mirom.

Katastrofy
Január 1986 -- Challenger vybuchol pri štarte. Zahynuli všetci siedmi austronauti. Nasledovala takmer trojročná prestávka.
Február 2003 -- Columbia sa rozpadla pri pristátí. Sedemčnená posádka haváriu neprežila. Raketoplány nelietali dva a pol roka.

Pramene:
Letectví + kosmonautika, ročníky 1976 až 2005
www.vesmír.sk
www.nasa.gov