1. Neraz sa zdá, že sa na Slovensku viac cení ten, kto všade rozpráva o tom, koľko má práce, robí okolo seba rozruch, ako ten, čo naozaj pracuje...
2. Má vôbec význam snažiť sa o zvýšenie platu, ak človek nepatrí medzi šéfových obľúbencov, ak na ňom šéf "sedí"? Nie je lepšie hľadať si miesto v inej firme?
Patrik Tóth
psychológ, lektor a projektový manažér poradenskej spoločnosti FBE
1. Imidž prepracovanosti je jednou z taktík, ako si zvýšiť hodnotu, zaujať pozornosť a vyvolať ilúziu vlastnej nenahraditeľnosti. U niektorých šéfov to môže zabrať. Na druhej strane môže taký zamestnanec len pôsobiť dojmom, že nemá základy time managementu.
Dobrý šéf by mal mať prehľad o svojich zamestnancoch a odhaliť skutočnú aktivitu a predstieranú prepracovanosť.
2. Žiadať o zvýšenie platu máte vždy. V spomínanej situácii je šanca na úspech menšia. Preto je dôležité držať sa vecných argumentov a dôkazov o vašom pracovnom nasadení.
Eva Gollvitzerová
riaditeľka poradenskej spoločnosti HayGroup
1. Nie je pravda, že len na Slovensku. Všeobecne je to signál, že niečo vo firme nefunguje. Ak všetko funguje, je to len krátkodobá záležitosť.
2. Áno, asi je lepšie odísť, ale to nerieši situáciu, ak ide o človeka, ktorému sa nechce robiť nič. Neobľúbenosť u šéfa znášajú ľudia lepšie, ak majú svoju prácu radi. Šéf, ktorý stavia obľúbenosť svojich podriadených pred ich výkonnosť, by nemal mať dlhú životnosť.
Alexander Gerič
riaditeľ AG Štúdia Gerič
2. Žiaľ, tento jav stále existuje a akoby nemal riešenie. V prípade, že sa človek orientuje len na svoju profesionalitu a prácu, môže sa stať, že v ňom šéf vidí nebezpečnú konkurenciu a svoje vonkajšie znaky moci ešte zdôrazní. V prípade, že pracovník zvolí metódu "radšej si zahryznem do jazyka a možno prežijem", je často pre nadriadeného len dôkaz jeho strachu a agresiu ešte stupňuje.
Je to smutné, ale univerzálne použiteľná rada neexistuje. Vždy ide o veľmi individuálny prípad a musí sa riešiť individuálne.
Martin Čambor
riaditeľ úseku ľudských zdrojov Slovenskej sporiteľne
1. Nie je to len na Slovensku a nie je to celkom tak. Faktom je, že nestačí iba produkt vyrobiť, ale práve dobre cielená reklama ho začne predávať. Toto pravidlo platí aj pri pracovných výsledkoch. Niektorí zamestnanci pri produkovaní výsledkov nezabúdajú ani na PR svojej práce, čo znásobí ich hodnotu, niektorí zasa produkujú výsledky a dúfajú, že si to ostatní všimnú.
2. Ktokoľvek má takýto pocit, môže urobiť dve veci. Po prvé odhodlať sa na rozhovor, povedať šéfovi svoje pocity a overiť si, či sú na racionálnom základe a ako to zmeniť. Pokiaľ prvá alternatíva neprichádza do úvahy, mal by prestať hrať rolu obete a porozhliadnuť sa po niečom inom. V mnohých prípadoch zamestnanci volia metódu ľahšieho odporu a začnú si potichu hľadať nové miesto. Až vtedy, keď ho majú, podajú výpoveď a rozprávajú sa so šéfom, neraz prídu na to, že v mnohom ich pocit bol veľmi zle pochopený a dalo sa mu zabrániť.
Katarína Brončeková
Riaditeľka divízie ľudských zdrojov spoločnosti T-Mobile Slovensko
1. Táto situácia je menej pozorovateľná vo firmách orientovaných na výsledky - výkony, kde presadzovanie vlastného PR na úkor práce sa skôr alebo neskôr otočí do konkrétnej otázky - splnil alebo nesplnil stanovené ciele? Ak spomínaný prístup funguje dlhodobo, je obrazom zlého riadenia organizácie a ľudí.
2. Žiaľ, ešte stále je dosť šéfov, ktorí posudzujú zamestnancov na základe iných kritérií než dosiahnutých výsledkov. Pracovať pre nich nie je vôbec jednoduché. Ak zamestnanec nepatrí k tým, ktorí sa nadriadenému vtierajú do priazne, skôr alebo neskôr sa dostane mimo hry. Vtedy je lepšie poučiť sa a nájsť si takého šéfa, ktorý bude hodnotiť zamestnancov na základe spravodlivých a objektívnych kritérií.