Autorský honorár a daň z príjmov
Robil som preklad knižky. Honorár mi bol vyplatený bez zdanenia, len po odpočítaní príspevku do umeleckých fondov. Bolo to správne? Nemal mi byť zdanený 19 % daňou, a tak vysporiadaný? Budem si musieť tento príjem uviesť do daňového priznania a budem musieť z neho platiť poistné (povinné odvody)? Som inak zamestnaný v pracovnom pomere. Kedy sa autorský honorár musí zdaniť pred výplatou? Keď prispievam do časopisu, tak mi odmenu posielajú po zdanení.
-- Príjem za preklad knižky je príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ako príjem podľa autorského zákona). Správne vám bol vyplatený, t. j. bez zdanenia, len po zrážke príspevku do umeleckých fondov. Budete si ho musieť uviesť po skončení roka do daňového priznania s tým, že si môžete uplatniť výdavky v paušálnej výške (25 %), ak si ich neuplatníte v skutočnej a preukázateľnej výške.
Pozor treba dať na to, aby ste do príjmov uviedli príjem brutto, t. j. pred jeho znížením o zrazený príspevok. Tento je súčasťou daňovo uznateľných výdavkov (aj v prípade uplatnenia paušálu), aby teda nebol odpočítaný dvakrát. Pokiaľ ide o platenie poistného, tak do Sociálnej poisťovne išlo by len o dobrovoľnú platbu a do príslušnej zdravotnej poisťovne je potrebné počkať na pripravovanú novelizáciu zákona o zdravotnom poistení, kde sa má problém príjemcov autorských honorárov vyriešiť. Samozrejme, bude platiť, že podať daňové priznanie budete musieť v prípade, ak za rok 2005 dosiahnete zdaniteľné príjmy vyššie ako 43 968 Sk. Do tejto sumy nezapočítate príjmy, ktoré boli zdanené zrážkou (úroky z úsporných vkladov, atď.)
Zrážkou dane vo výške 19 % sa z autorských honorárov zdaňujú len príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak však nejde o umelecké výkony. Základ dane z týchto príjmov sa vypočíta tak, že z hrubého príjmu platiteľ odpočíta 25 % paušálny výdavok. Vyplatí ho autorovi po zrážke dane a príspevku do umeleckých fondov (všeobecne vo výške 2 % z brutto príjmu). Uvedené vyplýva z § 43 cit. zákona.
Tieto príjmy sa do daňového priznania nemusia uvádzať. Sú daňovo vyrovnané s tým, že je na daňovníkovi (autorovi), či ich bude takto posudzovať alebo nie. Môže sa rozhodnúť aj pre alternatívu, že ich do daňového priznania uvedie v rámci čiastkového základu dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu. Zrazená daň bude potom považovaná za preddavok na daň. Túto možnosť iste využijú tí daňovníci, ktorí budú mať za rok 2005 všetky zdaniteľné príjmy nižšie, ako je výška nezdaniteľnej časti základu dane. V podstate si ju na tento druh príjmu môžu vyčerpať.
Dôsledkom toho bude vrátenie zrazenej dane, alebo jej časti. Pripomíname, že za rok 2005 je nezdaniteľná suma základu dane na daňovníka stanovená na sumu 87 936 Sk (resp. u dôchodcu vo výške rozdielu medzi touto sumou a výškou dôchodku za rok), plus na vyživovanú manželku/manžela v rovnakej výške (alebo vo výške rozdielu medzi touto sumou a vlastnými príjmami manželky, ak sú nižšie), plus maximálne 12 000 Sk zo zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a účelové sporenie v zmysle citovaného zákona.
Invalidný dôchodok a nezdaniteľná suma
Má poberateľ invalidného dôchodku nárok na nezdaniteľnú sumu základu dane?
-- Od 1. januára 2005 je v niektorých prípadoch zmena pri posudzovaní poberateľov invalidných dôchodkov. Do konca roku 2004 mali všetci nárok na plnú výšku základnej nezdaniteľnej sumy (na daňovníka). V súčasnosti však vychádzame z ustanovenia § 263 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z., podľa ktorého invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný pred 1. januárom 2004, ktorého poberateľ pred týmto dátumom dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1. januára 2005 za starobný dôchodok.
V nadväznosti na to poberatelia invalidných dôchodkov, majúcich uvedený dôchodkový vek (tento rok muži najmenej 62-roční a ženy 59-ročné), nemajú od roku 2005 nárok na plnú výšku nezdaniteľnej sumy základu dane na daňovníka, ale len na rozdiel medzi ročnou sumou a výškou tohto dôchodku. Títo daňovníci sa považujú automaticky za poberateľov starobných dôchodkov. Poberatelia invalidných dôchodkov v mladšom veku majú nárok na plnú nezdaniteľnú sumu základu dane aj naďalej (bez krátenia).
Dávky z doplnkového dôchodkového sporenia
Zamestnanec si v minulosti platil doplnkové dôchodkové poistenie a taktiež jeho zamestnávateľ, ešte podľa zákona č. 123/1996 Z. z. Pri zrušení poistenia mu bola v roku 2004 celá nasporená suma zdanená 19 % sadzbou dane, rovnako ako výnosy. Bol tento postup správny, nešlo tu o dvojité zdanenie? Ak áno, má zamestnanec nárok na vrátenie dane?
-- Od roku 2004 sa dávky z doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov podľa zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdaňujú 19 % sadzbou dane pred výplatou s tým, že základom dane je príjem (dávka), znížený o zaplatené poistné. Ak ide o vyplácanie dôchodku, rozdelí sa zaplatené poistné na obdobie jeho poberania (odpočítava sa v takýchto prípadoch pomerná vypočítaná suma). Uvedené vyplýva z § 43 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V súčasnosti sa už teda zdaňujú v podstate len výnosy. Zdanenie bolo vykonané správne.
Od roku 2005 sa postupuje podobne s tým, že ide už o dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý uvedený zákon č. 123/1996 Z. z. zrušil. Všetky nároky plynúce z tohto zákona prešli na nové podmienky.
Len do konca roku 2003 sa zdaňovala celá dávka (10 % osobitnou sadzbou dane). Odôvodňovalo sa to tým, že poistné platené zamestnávateľom bolo u zamestnanca príjmom od dane oslobodeným (od 1. januára 2004 sa už zdaňuje) a zamestnancom platené poistné sa odpočítavalo z jeho čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti v čase platenia. To znamená, že v podstate nedošlo ani v minulosti celkom k dvojitému zdaneniu, ale prakticky k dodatočnému zdaneniu vložených prostriedkov od zamestnávateľa. Zvýhodnenie platné v čase platenia bolo v podstate znegované s tým, že príjem bol zdanený výhodnejšou (nie vtedy platnou progresívnou) sadzbou dane.
Keďže sa v roku 2004 ešte príspevky platené zamestnancom odpočítavali do stanovenej výšky z príjmov na účely výpočtu čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, išlo o nesystémový krok, pretože sa vlastne v čase výplaty dávky odpočítavalo pred zdanením druhýkrát. Táto nezrovnalosť bola odstránená od roku 2005, kedy sa toto poistné už na uvedené účely z príjmov zamestnanca (ani podnikateľa) v čase platenia neodpočítava.