Pravdepodobnosť, že prijmeme euro v plánovanom termíne začiatkom roku 2009, je podľa odborníkov oslovených v najnovšom prieskume INEKO najvyššia v histórii. Analytici a ekonómovia šancu odhadujú na 74 percent. Oproti januárovému prieskumu sa tak pravdepodobnosť zvýšila o dve percentá.
Takmer všetci z 21 oslovených analytikov sa zhodli na tom, že Slovensko euro prijme v plánovanom termíne. Našim snahám vstúpiť do eurozóny pomáha najmä vysoký ekonomický rast. "Vyšší ako predpokladaný rast ekonomiky vytvára obrovský priestor na to, aby sa kritérium verejného deficitu splnilo s dostatočnou rezervou a zároveň vytvára dostatočný priestor na to, aby sa deficit verejných financií znižoval," hovorí členka Predstavenstva VÚB Banky Elena Kohútiková. Za pozitívny faktor považujú analytici aj priaznivý vývoj harmonizovanej inflácie.
Medzi možné riziká pri plnení inflačného kritéria však väčšina ekonómov stále zaraďuje riziká vyplývajúce z vývoja cien ropy a zemného plynu na svetových trhoch, vývoja miezd a cien potravín.
Splnenie kritéria kurzovej stability považujú ekonómovia za bezproblémové. Záležať pritom bude najmä na tom, ako sa budú posudzovať kroky Národnej banky Slovenska na devízovom trhu, ktorá v minulom roku do vývoja kurzu slovenskej koruny niekoľkokrát zasiahla. "Centrálna banka tak bude pravdepodobne naďalej musieť manažovať kurz, pričom nie je jasné, aký postoj k tomu zaujme Ecofin, " podčiarkuje analytik ČSOB Marek Gabriš.
Prieskum organizuje Inštitút pre ekonomické a sociálne otázky od septembra 2006 a je zameraný na plnenie troch kľúčových maastrichtských kritérií pre prijatie eura.
Podľa stanovených kritérií členstva v eurozóne nesmie byť deficit verejných financií vyšší ako tri percentá hrubého domáceho produktu, rast cenovej hladiny nesmie prekročiť o viac ako 1,5 percenta priemernú infláciu v troch krajinách Európskej únie s najnižšou infláciou a slovenská koruna sa musí pohybovať v hraniciach stanovených v Mechanizme výmenných kurzov ERM II. Krajina, ktorá žiada o členstvo v eurozóne, taktiež musí splniť kritériá týkajúce sa verejného dlhu a úrokových sadzieb. S týmito podmienkami nemá Slovensko v súčasnosti problém, a preto do prieskumu neboli zahrnuté.