Islamské zóny s vlastnými zákonmi, štvrte, do ktorých chodia aj sanitky pre ťažko chorých a zranených výlučne v sprievode policajtov, horiace automobily v uliciach a barikády, ktoré rozdelili Slovákov na krvilačných moslimských teroristov a mierumilovných kresťanov. Niečo také v najbližšom období na Slovensku asi nehrozí. Islam nebol nikdy na Slovensku oficiálne zrušený. Existoval už počas Rakúsko-Uhorska. Podľa vykladačov slovenského práva bol však zrušený v roku 1991 podľa prijatého zákona, ktorý prísne vymedzil náboženstvá, ktoré sú u nás doma oficiálne. Vtedy sa nenašiel odporca, ktorý by tvrdil, že sa neprerušila kontinuita a že na Slovensku žije aj komunita moslimov. Osudy štyroch z nich vám teraz prinášame...

IMÁM V SIETI
Mohamad Safwan Hasna
šéf Islamskej nadácie na Slovensku, neoficiálna hlava islamu na Slovensku

Moslimovia na Slovensku žijú v neistote a strachu. Mnohí nevylučujú, že figurujú na policajných zoznamoch a sú ostro sledovaní. Najmä po útoku na World Trade Center a časť Pentagónu. Mohamad Safwan Hasna, šéf Islamskej nadácie na Slovensku a islamský duchovný, sa sťažuje: "Mnohí kresťania nás považujú za krvilačných teroristov." Vzápätí však priznáva -- medzi moslimami sú extrémisti, ktorí si vykladajú Korán podľa vlastných predstav a najmä potrieb. "Pre svoje ciele zneužívajú chudobných veriacich, ktorých učia, že zabiť neveriaceho je najlepšia cesta do raja. Islam je však v prvom rade mier, pokora a odovzdanosť Bohu."
Mohamad Hasna prišiel na Slovensko zo Sýrie v rámci kultúrnej výmeny a pôvodne mal byť lekárom. V štvrtom ročníku však medicínske štúdium ukončil a začal sa naplno venovať výlučne náboženskej agende. Prevádzkuje internetové stránky, cestuje na prednášky a slúži omše v provizórnej mešite na bratislavskej Patrónke. Hasna, ktorý neštudoval islamskú teológiu (jeho náboženstvo to priamo nevyžaduje), tvrdí, že úlohou imáma nie je niekoho súdiť, prijímať spovede a dávať rozhrešenia, prípadne rozdeľovať ľudí podľa viery na dobrých a zlých. "Každý nesie svoj hriech na vlastných pleciach a musí si ho odčiniť dobrodením, nie spoveďou," hovorí neoficiálna hlava islamu na Slovensku.

Mám manželku,
nie výcvikový tábor
Mohamadova manželka je Slovenka, vyštudovala obchodnú akadémiu a ešte donedávna viedla textilnú prevádzku. Teraz je doma a stará sa o syna. Moslimkou sa stala sa vo svojich šestnástich rokoch, dávno predtým, ako spoznala Mohamada. Mohamad svoju manželku v ničom neovplyvňoval, neuznáva totiž nadriadenosť muža nad ženou, hovorí, že podobne sa doma, v Sýrii, správal aj jeho otec a všetci známi.
Dokonca ani nenútili svoje ženy, aby si zahaľovali vlasy a tvár šatkou. Nevylučuje však, že v niektorých moslimských krajinách to podobne nefunguje. Údajne to však nesúvisí s ich náboženskou doktrínou. "Na Slovensku je každá piata žena týraná svojím manželom a nikto to nedáva do priameho súvisu s náboženstvom," hovorí mierumilovne.
Mierumilovnosť moslimov však podľa ich odporcov priamo úmerne narastá s ich počtom na štvorcový meter. Mohamad myká nad podobnými úvahami plecami. Pre každého moslima je to citlivá téma. Potom však bez úsmevu hovorí: "Ako rodený moslim žijem na Slovensku vyše 15 rokov, nemám žiadnu tajnú organizáciu, výcvikové tábory pre teroristov, ani nepripravujem atentáty. Mám tu manželku a syna, je to môj druhý domov."

Mešita v nedohľadne
Aj keď je Slovensko jedinou krajinou v Európe, kde moslimovia nemajú mešitu, ich rady sa neustále rozširujú. Momentálne je na Slovensku asi 5-tisíc moslimov, zväčša tých, ktorí konvertovali na islam, teda Slovákov. Postaviť u nás mešitu je holá nemožnosť. lslamská komunita sa o to pokúsila niekoľkokrát. Bratislavskí úradníci sú vytrvalí a neoblomní. Podľa Mohamada si kládli vždy nové a čoraz nezmyselnejšie podmienky. Raz sa im nepáčilo, že plánovaná stavba mala veľa orientálnych prvkov; keď orientálne prvky odstránili, prekážala im výstavba mešity, ktorá už vlastne ani nebola mešitou, pretože nezapadá do plánu výstavby v danej lokalite vizuálne.
"Vždy si kládli nové podmienky, ak sme splnili jednu, hneď vyrukovali s druhou," sťažuje sa imám, moslimský duchovný. Pritom počty moslimov a ich sympatizantov stúpajú aj na katolíckom Slovensku, a Mohamad odmieta tvrdenie, že by práve na Slovensku konvertovali kresťania pod nátlakom alebo vplyvom módnej vlny. "Tí ľudia svoj prechod veľmi zvážili a niekedy išlo o veľmi dlhodobý proces." Mohamad je presvedčený, že ten, kto raz vstúpil do islamu, už nikdy neodíde. A nie je to preto, že by ho za zradu viery mal stihnúť hrdelný trest. Imám neverí, že najbližších desať rokov sa situácia na Slovensku radikálne zmení v prospech moslimov. Podobne ako pri pokuse postaviť si v hlavnom meste mešitu, zažili fiasko aj pri prvom pokuse o registráciu svojho náboženstva.

POČUL SOM SLOVO ALAH
Karin Palubiak
bývalý katolík, praktikujúci moslim

"As-salamu alajkum," zdraví 22-ročný Karin Palubiak z Popradu svojho priateľa moslima na rušnej ulici v meste. Tento mladý muž, pochádzajúci z katolíckej rodiny, začal byť praktizujúcim moslimom (Karin neuznáva slovko konvert, tvrdí, že každý človek sa narodil ako moslim) pred tromi rokmi, aj keď sa najskôr poriadne vyľakal, že sa bude musieť päťkrát za deň modliť. Modliť sa pred svitaním, zastaviť sa pri modlitbách štyrikrát počas dňa a poďakovať Alahovi, to nie je vôbec jednoduché.
"Človek sa stáva pravým moslimom vtedy, keď uzná jedného Boha a jeho proroka Mohameda," vysvetľuje potom. Karin vraj jedného dňa celkom jasne počul slovo Alah! Tvrdí, že to bolo niečo, ako keď človek pocíti ukrutný smäd a niekto mu podá pohár čistej vody. Predtým navštevoval päť rokov cirkevnú školu, dvakrát do týždňa mal pravidelne hodiny náboženstva a od katachetu dostával z hodín náboženstva známky. Ako napríklad z matematiky alebo chémie.

Pod dozorom
Sedíme v útulnej kaviarničke v centre Popradu, kde majú svoje kaviarničky a cukrárne Albánci a Macedónci, všetko Karinovi spoluveriaci a -- dobrí obchodníci. Aj Karin vyštudoval hotelovú školu, ovláda nemčinu a francúzštinu a pripravuje sa odísť do zahraničia. Možno do Švajčiarska. "Na Slovensku sa za mojou ženou na ulici všetci otáčajú, lebo nosí šatku, vo svete nás vnímajú pozitívnejšie. Žije tam početnejšia moslimská komunita a lepšie sa tam zarobí," dodáva najprozaickejší dôvod exodu mnohých Slovákov za hranice.
Chcel by som viac mať, aby som viac mohol dať, hovorí Palubiak. Inými slovami, chce viac zarobiť, aby mohol viac rozdať. Karin totiž znamená po arabsky dar. Štedrosť je tiež jeden moslimský rozmer, ktorý kresťan v SR nepozná. Palubiak priznáva, že mu budú chýbať Tatry, ale on je odmalička sveták a na Slovensku ešte dlho potrvá, kým si našinci zvyknú. Tu by sotva mohol pôsobiť vo verejnej službe alebo v službách štátu, ako môže moslim hocikde v zahraničí.
Karin dokonca nevylučuje, že je tak trocha pod dozorom verejnosti.
"Všetci si myslia, že každý moslim je zákonite aj potenciálny terorista, my však nezabíjame, to je omyl, inak by sme neovoňali vôňu raja." Sám priznáva, že je iba silnejší a odolnejší. Vyrovnal sa so svojou smrťou a so smrťou svojich blízkych, pretože vie, že v prípade, ak dodrží Korán, pôjde do raja.

Obrad u nás,
svadba vo Švajčiarsku
Karin sa nedávno oženil. So slovenskou moslimkou. Zosobášil ich práve bratislavský imám Mohamad Safwan Hasna. Obrad bol jednoduchý. Prítomní boli ženích, nevesta a dvaja svedkovia, ktorí vyhotovili dohodu o nevestinom vene. Imám sa ženícha aj nevesty, každého osobitne, spýtal, či sú ochotní spolu žiť. Keď obaja prikývli, potvrdil veno nevesty a pred Alahom boli mladomanželia svoji. Úradnú svadbu budú mať až v novej domovine, pravdepodobne vo Švajčiarsku.
Moslim však môže mať aj viacero žien, pred príchodom proroka Mohameda mali najbohatší muži aj tisíc konkubín, s ktorými splodili desiatky detí. Po prorokovom príchode sa počet žien zredukoval na štyri -- päť. Karin však o ďalších ženách neuvažuje. Podľa Koránu má každý moslim pred Alahom povinnosť, že všetky svoje ženy bude rovnako milovať, ctiť a finančne ich rovnako zabezpečí. "Ak moslim kúpi napríklad jednej žene trojizbový byt, má rovnakú povinnosť aj voči ostatným manželkám, ak kúpi jednej žene auto, musí aj druhej, tretej, prípadne štvrtej... Nemôže jednu pred druhou znevýhodňovať. Okrem toho prvá manželka musí súhlasiť so sobášom s tou druhou, druhá manželka s treťou..." Karin si myslí, že o živote moslimských žien sa popísali tony papiera plné nezmyslov. "Mnohé kresťanské ženy sú omnoho viac utláčané ako naše, a nikto o tom nehovorí." Karin pohotovo vyratúva vymoženosti islamu pre ženy.

Nedotknuteľná žena
"Moslimka môže pracovať, ale nemusí, nikto jej v tom nebráni. Peniaze, ktoré si zarobí, sú iba pre jej potešenie, nemusí ich odovzdať do rodinného rozpočtu. Živiteľom je totiž muž. V niektorých moslimských krajinách ženy, ktoré robia na skrátený pracovný úväzok, dostávajú plnú mzdu. Žena sa dokonca ani nemusí modliť, ak má zdravotné a ženské problémy. Môže sa podľa ľubovôle zdobiť zlatom (muži sa zdobia striebrom) a dokonca vôbec nemusí chodiť zahalená, a už vôbec nie v čiernom rúchu a so šatkou na hlave. Nikto ich nenúti. Je to len zvyk podľa krajiny, v ktorej žije," hovorí Palubiak na jeden nádych.
Karin nehovorí o obriezkach moslimiek, ktoré sa bežne praktizujú dodnes v Egypte, Etiópii a časti Afriky. Muži týmto spôsobom znižujú svojim manželkám sexuálnu citlivosť a túžbu po sexe. Ani o rozvodoch či znásilňovaní moslimských žien v Egypte, kolíske islamu, Karin nehovorí.
Ani o tom, že ak by chcela takáto žena obviniť muža zo znásilnenia, musí si zabezpečiť štyroch vierohodných svedkov, ktorí dosvedčia, že špička mužovho penisu smerovala do jej otvoru. Úspech znásilnenej ženy pred moslimským sudom je rovnaký ako snaha moslima postaviť v Bratislave mešitu. Karin však pokračuje: "Žena je nedotknuteľná, je zakázané ju udrieť. Korán však zakazuje biť aj manžela."

RAMADÁN V TRNAVE
Jozef Lenčo
vysokoškolský profesor, praktikujúci moslim

Život vraj možno prirovnať k supermarketom. Vstúpite dnu, dostanete manuál, ako sa máte správať, chodíte medzi regálmi, pričom vás neustále obiehajú ľudia s vlastnými manuálmi a vyberajú si podľa toho svojho tovar. Jediná istota je, že na konci prechádzky po supermarkete je pokladnica, pri ktorej vás bez ľútosti zoderú z kože. Jozefovi Lenčovi z Trnavy takto vysvetľoval Korán brniansky imám.

Púť do Mekky
Tento mladý muž koketoval s islamom počas vedeckej činnosti na vysokej škole. Napriek tomu, že nebol moslim, z vedeckých dôvodov dodržiaval ramadán -- pôst. Dvadsaťdeväť dní sa postil a večer jedol iba striedmo. Za mesiac schudol 15 kilogramov. Až neskoršie v bratislavskej mešite povedal v prítomnosti dvoch svedkov šahadu (oddanosť viere) a začal sa riadiť piatimi piliermi viery, ktoré treba dodržiavať. Päťkrát denne sa modliť, dodržiavať pôst počas ramadánu, dávať zakát (náboženská daň alebo preukázanie vďačnosti za to, čo získal, podľa islamského práva to je dva a pol percenta z ročného zisku, na Slovensku sto korún mesačne), absolvovať púť do Mekky a dodržiavať šahadua -- úprimnú vieru. Vysokoškolský profesor z Trnavskej univerzity, vyštudovaný politológ, vstáva pred úsvitom, aby odriekal úvodnú súru z Koránu, vyhýba sa konzumovaniu bravčovému mäsu a snaží sa o bezúhonný život.

Malý džihád
Prorok Mohamed však neučí svoje ovečky len pokore. V prípade, že moslim dostane zaucho, neučí ho nadstaviť druhé, ale úder vrátiť. Vo vojne treba aj zabiť... Korán túto povinnosť označuje ako malý džihád (veľký džihád je podľa učenia Mohameda boj o vlastné zdokonaľovanie), ktorý je vysvetľovaný ako násilné konanie voči niekomu iba v prípade ohrozenia islamu. Mal by byť vedený v súlade s božím právom. "Na malý džihád dáva súhlas matka, bojovník za vieru nesmie mať napríklad dlhy, pretože by sa nedostal do neba," vysvetľuje Lenč."Podľa môjho názoru sa však môže uplatňovať iba na moslimskom území alebo v prípade, že sa bránia pred votrelcami."
Všetko ostatné je čisto politický boj a v rámci neho je viera obyčajného moslima zneužívaná.
Ak je džihád uplatňovaný na cudzom území, ide podľa politológa o agresiu, a to nie je v poriadku. To je hriech.

V KOLÍSKE DEMOKRACIE
Sofia (priezvisko po dohode nezverejňujeme)
ekonómka, moslimka, žije v USA

Sofia bolo dievča vychované v prísnom kresťanskom duchu v malom mestečku na západe Slovenska. Pred niekoľkými rokmi sa však vydala za moslima z Maroka. Spoznali sa na vysokej škole, zamilovali sa do seba a vzali sa. Momentálne bývajú v San Franciscu, v Amerike.

Láska bez rozdielov
Kolísku demokracie si mladomanželia vybrali pravdepodobne kvôli tolerantnosti, aj keď si práve v tejto krajine navzájom moslimovia a kresťania najviac ublížili. Za veľkou mlákou je asi 1 200 mešít, v krajine žije približne šesť miliónov moslimov z rôznych krajín sveta. Američania tvrdia, že medzi moslimami a "neveriacimi" neexistuje žiadny konflikt záujmov. Aj keď staré kresťanské a možno i islamské pravidlo hovorí, že láska je slepá, ale svadba otvára oči, moslimka Sofia podľa svojej matky nič neľutuje.
"Je šťastná, a to je aj dôležitejšie."

Po útoku na "dvojičky"
"Môj zať je skvelý človek. Mal síce menšie problémy bezprostredne po teroristickom útoku na World Trade Center, ako asi každý moslim na svete bezprostredne po útoku, s ktorým nemal nič spoločné, ale inak je všetko v poriadku," hovorí spokojne Sofiina mama, kresťanka zo Slovenska. "Bola som za dcérou, žila som s nimi mesiac, dokonca priamo počas ramadánu. Nikto ma do ničoho nenútil, bola som iba prekvapená, že matka môjho zaťa nenosí ani šatku."
Jej dcéra si však halí vlasy do šatky dobrovoľne. Ani ju nikto nenúti. Aj moslimov možno deliť na dobrých a zlých.
Ako sa slovenskí kresťania vyrovnali s náboženskou orientáciou svoje dcéry a vnukov? Hlboko veriaca katolíčka hovorí: "Moja dcéra nikomu neublížila, iba žije podľa vlastného presvedčenia."

Demografický džihád
V roku 2000 predstavovala katolícka, pravoslávna a protestantská cirkev 30 percent svetovej populácie a moslimská 19. Predpokladá sa, že už do roku 2025 bude na svete 30 percent moslimov a "iba" 25 percent kresťanov. V moslimských krajinách dochádza totiž k populačnej explózii, v kresťanskom svete k útlmu.

Rozvod po islamsky
Keď povie moslim svojej žene: "Rozvádzam sa s tebou," od toho okamihu začne plynúť tzv. čakacia lehota. Pre správneho moslima je táto lehota tri menštruačné cykly, aby sa ubezpečil, že jeho manželka nie je tehotná. Toto obdobie je zároveň priestorom pre manželov na zváženie, či naozaj chcú rozvod. V rozvode moslimov nevystupujú právnici ani sudcovia, ktorí situáciu obom manželom iba zhoršujú.