Na špici v inováciách sme zrejme len v oblasti kyberbezpečnosti, myslí si Jaroslav Lupták, investičný manažér spoločnosti Neulogy Ventures. Na Slovensku sa podľa neho nájde aj niekoľko príkladov excelentnosti v iných odvetviach, ide však prevažne o ojedinelé prípady, najmä o ľudí, ktorí pôsobili v zahraničí v popredných výskumných inštitúciách. „Problémom slovenského inovačného ekosystému sú určite slabo fungujúce inštitúcie najmä v oblasti výskumu a vývoja, ktoré produkujú len veľmi málo komerčne úspešných inovácií schopných absolventov,“ vraví Lupták. Veľký problém pre rozvoj technologických firiem podľa neho predstavuje aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. „Problémom Slovenska je aj krátka história inovatívneho podnikania. V rozvinutých ekosystémoch je bežné, že úspešní podnikatelia investujú časť svojho kapitálu do nových nádejných projektov a pomáhajú mladým podnikateľom nielen finančne, ale aj svojimi skúsenosťami a obchodnými kontaktmi.“ Na Slovensku takáto recyklácia kapitálu a know-how podľa Luptáka zatiaľ funguje veľmi slabo a úspešní podnikatelia radšej investujú do realít.

Zamestnanecké akcie
Štát sa do veľkej miery sústreďuje na podporu inovatívnych firiem formou príspevkov, grantov, daňových úľav či vzdelávacích aktivít. Startupom by však podľa Luptáka oveľa viac prospela aktivita v oblasti novej legislatívy, debyrokratizácie a dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily. „Náš právny poriadok nerozpoznáva množstvo inštitútov, ktoré inovatívne firmy a investori rizikového kapitálu vo svete bežne využívajú. Ako príklad môžem uviesť zamestnanecké akcie, ktoré sú pre inovatívne firmy extrémne dôležité z hľadiska motivácie kľúčových zamestnancov, no na Slovensku je problematické ich implementovať. V portfóliu máme niekoľko firiem, ktoré spoluzaložili cudzinci a ktoré na svoje fungovanie nevyhnutne potrebujú zamestnancov so špecifickými jazykovými či technickými znalosťami. Pre tieto firmy je stále extrémn...