Vedeli by ste si predstaviť svoje pôsobenie na ministerstve financií aj za súčasnej vlády?
Papanek: Keď vychádzam z vládneho programu, vo veľa veciach je to negácia toho, čo sme posledné štyri roky budovali. Len niečo rušiť je jednoduché. Nemohol by som preto na ministerstve pôsobil ako interný zamestnanec. Viem si predstaviť externú spoluprácu v úzko špecifikovanej oblasti.
Bruncko: V porovnaní s tým, čo Smer sľuboval, je fungovanie ministerstva celkom slušné a súčasný minister zatiaľ nerobí príliš zlé kroky. Ide však aj o určitú konzistentnosť. Ak som raz robil pre človeka, a tým aj pre stranu, ktorí reprezentujú isté hodnoty a štýl myslenia, takáto zmena by si vyžadovala schopnosť veľmi rýchlo obracať kabáty.
P: Napríklad veľmi ťažko si viem predstaviť, ako by som sa stotožnil a komunikoval smerom navonok zvyšovanie daní, milionársku daň, zníženú sadzbu DPH na lieky, ak som pred tým obhajoval jasné výhody jednotnej sadzby a jednoduchosti systému.
Práve daňová reforma bola výkladnou skriňou bývalého vedenia rezortu financií. Ako vnímate už uskutočnené zmeny, či už dvojitú sadzbu DPH alebo tzv. milionársku daň?
B: Určite tieto kroky nabúravajú to, čo sme robili. Problém však nevidím ani tak na ministerstve financií, skôr je v iných ekonomických rezortoch. Zmeny síce zatiaľ nie sú dramatické. Nikto neprišiel a obrazne nezvalil dom, ktorý tu bol postavený. Je to skôr vyťahovanie jednotlivých tehál, niekde celých blokov. Ak sa ich vytiahne príliš veľa, ten dom spadne. A to platí aj pre daňovú reformu.
P: Treba oceniť, že ministerstvo si ponechalo na dôležitých pozíciách kvalitných ľudí. Chýba mi však pri ňom jednoznačná stratégia, a to sa týka aj celej vlády. Nie je vôbec čitateľné a jasné, kam chce rezort financií smerovať, čo chce pre ľudí urobiť.
Obávali ste sa teda, že tie zmeny budú rýchlejšie, výraznejšie?
B: Sme len tri mesiace po voľbách. Hodnotenie bude objektívnejšie pri odchode tohto kabinetu.
P: Zlé sú unáhlené a "ľúbivé" kroky, len rušiť a meniť zákony bez analýz a stratégie, akože pre ľudí. Napríklad ministerstva zdravotníctva, a to zrušenie 20-korunáčok a následné zvýšenie jeho rozpočtu na štyri mesiace s tým, že potom sa uvidí. A pritom neexistuje žiadne konkrétne riešenie, žiadna stratégia boja proti rastúcej zadlženosti zdravotníctva.
B: Často vidíme síce pekné úmysly, ale ako sa hovorí, cesta do pekla je dláždená peknými úmyslami.
Vláda schválila štátny rozpočet, ktorý spĺňa kritérium deficitu potrebné na prijatie eura. Považujete napriek tomu náš vstup do eurozóny v januári 2009 za ohrozený?
B: Pri takej rozbehnutej ekonomike, ako je v súčasnosti na Slovensku, by mal byť deficit rozpočtu ešte nižší. V opačnom prípade vládna spotreba pôsobí veľmi proinflačne. Preto vnímam ako reálne riziko nesplnenie inflačného kritéria.
P: Pán premiér pri vyjadrení, že guvernér Národnej banky hodnotí rozpočet ako dobrý, nepovedal aj bod B. A síce, že je nutné pozorne sledovať aj infláciu a znižovať vládnu spotrebu.
Podarí sa centrálnej banke aj bez prípadnej podpory od rezortu financií zvládnuť infláciu?
P: Kroky Národnej banky boli zatiaľ profesionálne, čas ukáže, či dokáže obhájiť svoju pozíciu a úlohy. Odborne na to má kapacity.
B: Ministra financií by mala okrem deficitu verejných financií trápiť aj inflácia, lebo aj samotný rozpočet ju ovplyvňuje. Nepochybujem o tom, že centrálna banka je rozhodnutá aktívne zvyšovať úrokové sadzby, aby udržala infláciu v prípade, že si to bude vyžadovať fiškálna politika. Otázne je, či sa ich efekt prejaví už v období, keď bude Slovensko hodnotené aj z hľadiska plnenia inflačného kritéria.
NBS však stále nemá obsadený kľúčový post viceguvernéra zodpovedného aj za vstup do eurozóny. Bývalý štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška, obrazne povedané, stroskotal v prezidentskom paláci.
B: Je doslova škandalózne takýmto spôsobom pristupovať k vymenovaniu viceguvernéra. Celá argumentácia prezidenta republiky je absolútne neakceptovateľná a postavená na vode. Je evidentné, že za tým bol tvrdý tlak a lobing zo strany Smeru. Tvaroška je podľa mňa jeden z najlepších odborníkov na túto oblasť.
P: Treba to už vnímať ako fakt. Verím, že do funkcie bude navrhnutý a zvolený skutočný odborník. Dúfam, že teraz po schválení rozpočtu sa k tomu aj súčasná vláda postaví aktívnejšie.
Obaja po odchode z ministerstva pôsobíte v tej istej firme. Je to náhoda?
B: Vždy som bol presvedčený, že kľúčoví sú ľudia, s ktorými robíte. Myslím si, že sa celkom dobre dopĺňame.
P: Nebola to náhoda. Spolupracujeme už viac ako tri roky. Ako partneri uvažujeme rovnakým smerom, dokážeme nájsť spoločné témy a vieme pri riešení problémov využiť plusy jednej aj druhej osoby.
Pomohlo vám pri výbere nového zamestnania aj to, že ste boli mediálne známe tváre po boku Ivana Mikloša?
B: Ja verím, že pomohli najmä výsledky mojej práce.
P: Úprimne povedané, na škodu to určite nebolo. Ponuky boli, viaceré reflektovali práve na činnosť, ktorú som vykonával na ministerstve. Ale AJG bola najlepšia.
Bola medzi tými ponukami aj ponuka na vstup do aktívnej politiky? Uvažovali by ste vôbec o nej?
P: Závisí to od toho, ako chce byť človek aktívny, či mu naozaj záleží aj na celospoločenských témach a chce sa k nim aj aktívne vyjadrovať. V súčasnosti však chcem dosiahnuť úspech v súkromnej sfére a postupom rokov možno príde aj čas, chuť, možnosť zapojiť sa do straníckej politiky.
B: Politika je stále vnímaná ako vlastná ziskuchtivá aktivita a často to, žiaľ, tak aj je. No osobne ju vidím skôr ako spôsob presadzovania istých hodnôt a názorov. Je to pre mňa viac o pocite potreby meniť veci k lepšiemu. Tú potrebu stále pociťujem, takže ak raz zase bude tá správna príležitosť, zrejme by som sa jej chytil.
Bola za tie roky pôsobenia medzi politikmi aj taká situácia, že ste si povedali, to je už priveľa, na tom sa ja nechcem podieľať, idem preč?
B: Bude to znieť ako do novinového rozhovoru, ale mal som šťastie, že Ivan Mikloš mal víziu a vždy považoval za potrebné presadzovať veci, ktoré na základe faktov hodnotil ako správne.
P: Navyše neboli sme tlačení do straníckej politiky. Od nás sa očakávali odborné argumenty a fakty.
Takže ak sa po najbližších voľbách Ivan Mikloš stane opäť ministrom financií a zavolá vám, že potrebuje dvoch poradcov na plný úväzok, vezmete to?
P: Určite bude závisieť od konkrétnej ponuky, cieľov a plánov. V tomto prípade však platí to známe, nikdy nehovor nikdy.
| Kto je Peter Papanek Peter Papanek sa stal siedmym partnerom Amrop Jenewein Group pôsobiacej v dvoch hlavných poradenských oblastiach Executive Search & Human Capital Consulting and Strategy Advisory & Lobbying Services. V AJG zodpovedá za oblasť Public Affairs & Strategic Communication. Nadväzuje tak na svoje pôsobenie na ministerstve financií, kde pracoval ako poradca a hovorca podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša. Predtým bol generálnym riaditeľom a prokuristom PR agentúry Donath-Burson Marsteller SK. Peter Papanek je absolventom Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave. |
| Kto je Martin Bruncko Nový partner Amrop Jenewein Group Martin Bruncko je spoluautorom viacerých významných hospodárskych reforiem minulej vlády a hlavným autorom vládneho programu Minerva zameraného na rozvoj znalostnej ekonomiky. Pred príchodom do AJG pôsobil ako hlavný ekonomický poradca ministra financií Ivana Mikloša. V minulosti pracoval aj pre OECD, Svetovú banku a americkú poradenskú firmu WKI. Martin Bruncko je absolventom Stanford University (B.A.) a Harvard University (M.P.A.), pričom jeho špecializáciou sú financie a ekonomická stratégia. V AJG zodpovedá za celkovú stratégiu firmy a rozvoj aktivít v oblasti znalostnej ekonomiky. |