Vďaka tomu, že na DVD vychádza u nás dosiaľ neveľmi známy film Casino Royale z roku 1967, si slovenskí priaznivci agenta 007 Jamesa Bonda budú môcť konečne skompletizovať jeho dobrodružstvá. Casino Royale vzniklo v časoch najväčšieho bondovského boomu, ako veľmi voľná adaptácia prvého románu Iana Fleminga. Na jeho réžii sa postupne vystriedali John Huston, Ken Hughes, Robert Parrish, Val Guest, Joseph McGrath, Joe McGrath a podľa scenára ôsmich (!) autorov, medzi ktorými boli aj Billy Wilder a Joseph Heller, natočili paródiu na obľúbený žáner. Film je skutočne nádhernou, aj keď trochu zmätenou ukážkou ošiaľu konca šesťdesiatych rokov. Kto má rád poslednú vlnu skutočne veľkých filmových hviezd: Petra Sellersa, Ursulu Andress, Orsona Wellesa, Georga Rafta, Deborah Kerr a Jeana Paula Belmonda, nemal by si túto fascinujúcu fantazmagóriu nechať ujsť. Bondov je tu hneď niekoľko a jedného si s chuťou zahral aj začínajúci Woody Allen. Aj keď sa názov filmu bude onedlho mýliť s dvadsiatym prvým pokračovaním oficiálnej bondovskej série s Pierceom Brosnanom, ostáva pôvodné Casino Royale skutočnou lahôdkou pre filmových fajnšmekrov.
Najväčšou hviezdou tejto trblietavej komediálnej mozaiky bol David Niven -- vynikajúci herec a brilantný spisovateľ, muž, ktorý dokázal vrátiť pojmu džentlmen jeho skutočný význam. V našich zemepisných šírkach sa spája hlavne s postavou Veľkého šéfa -- geniálneho zločinca z taliansko-francúzskej komédie Gérarda Ouryho z roku 1968.
Muž, ktorý vymyslel a pomáhal zorganizovať jednu z najefektívnejších maskovacích operácií druhej svetovej vojny, krycí manéver pred Inváziou do Normandie -- James David Graham Niven, sa narodil v Škótsku 1. marca 1910. Jeho otec, kapitán Britskej armády, zahynul v bitke pri Gallipoli v roku 1915. Otcova vojenská reputácia pomohla Nivenovi k prijatiu na Strednú kráľovskú vojenskú školu, ktorú ukončil v hodnosti poručíka.
Nikdy nejavil prílišný záujem o profesionálne herectvo a ak si odmyslíme stredoškolské divadelné predstavenia, ktoré patrili k spoločenskému bontónu, k profesii hollywoodskej hviezdy ho priviedli až jeho priateľky, ktoré naň na večierkoch naliehali, aby svoj šarm uplatnil vo filme. V Hollywoode tridsiatych rokov boli britské typy v kurze a Niven začal spolu so svojím spolubývajúcim Errolom Flynom hľadať prácu. Netrvalo dlho a producent Samuel Goldwyn s ním podpísal exkluzívnu zmluvu. Svoj filmový krst si odbavil po boku Clarka Gabla a Charlesa Laughtona vo Vzbure na Bounty v roku 1935.
Vo filmoch spoločnosti MGM hral Niven zväčša iba vedľajšie úlohy britských dôstojníkov a džentlmenov z vyššej spoločnosti, teda sám seba, ale dokázal sa rýchlo učiť a v roku 1936 ho Samuel Goldwyn "požičal" novému štúdiu. V štúdiách 20th Century Fox vytvoril hlavnú úlohu vo filme Vrelá vďaka Jeeves. Roku 1939 hral v snímke Raffles -- vlamač amatér a Goldwyn, ktorý stále nebol spokojný, ho poveril, aby spolupracoval s novým scenáristom. Tak sa spriatelil s Francisom Scottom Fitzgeraldom.
V tom čase už bola Veľká Británia vo vojne s Nemeckom a Niven netrpezlivo čakal, kedy dokončí film, aby sa mohol prihlásiť ako dobrovoľník. Krátko po premiére sa vracia do Anglicka a v hodnosti plukovníka nastúpil do služieb Intelligence Service. Ako svojho vojenského sluhu si vybral Petra Ustinova.
Po vojne nachádza filmovanie a keď v roku 1958 odmietol Laurence Olivier úlohu starnúceho britského dôstojníka vo filme Separate Tables, zhostil sa jej Niven tak, že mu vyniesla Oscara za najlepšiu mužskú hlavnú úlohu.
V jeho filmografii je 89 filmov. Medzi najznámejšie patria Cesta okolo sveta za 80 dní, Delá z Navarone, Ružový panter a Casino Royale.
Niven však nebol iba úspešným hercom. Napísal dva bestsellery -- spomienkové knihy. Mesiac je balón je nesmierne vtipnou autobiografiou a Priveďte prázdne kone opisuje zlaté časy Hollywoodu v rokoch 1935 -- 1960.
Roku 1982 Niven zistil, že trpí Lou Gehringovou chorobou. Ešte si stihol zahrať v spomienkovom filme na Petra Sellersa Stopa Ružového pantera, ale jeho texty už musí nadabovať americký komik Rich Little. Po tom, ako si sám odstránil podporné lekárske prístroje, zomrel 29. Júla 1983 v kruhu svojej rodiny vo svojom sídle vo Vaud vo Švajčiarsku.