Rodičia sa už počas života rozhodnú rozdeliť byt, pôdu, ale aj hnuteľné veci, napríklad automobil, podiel v podniku medzi svoje deti. Aké situácie môžu vzniknúť a ako sa riešia v praxi, aby nebolo ukrátené ani jedno z detí? „Každý rodič by mal mať jasno v tom, čo chce delením svojho majetku dosiahnuť. Predovšetkým by mal zohľadniť, čo ktoré dieťa už od neho dostalo, čo chce dať tomu, kto sa o neho postará v chorobe a starobe. Pretože po ich smrti sa často súrodenci ako spoluvlastníci nevedia dohodnúť na veľkosti svojho podielu. Byt, dom, či pozemok sa stáva predmetom dlhoročných sporov. Vhodné a veľakrát aj potrebné je vyhľadať pomoc notára alebo advokáta," odporúča notár Pavol Dorič.

Starostlivosť detí
Právna úprava nepozná rozdiel medzi pomáhajúcim potomkom a potomkom, ktorý sa o rodiča nezaujíma. Najlepšie urobí rodič, ak spíše závet. V ňom odkáže väčšiu časť dedičstva dieťaťu, ktoré mu pomáha. Ďalšou možnosťou je, že na neho prevedie majetok už počas života darovacou zmluvou. Ten zo súrodencov, ktorý sa staral o rodičov, sa môže počas dedičského konania domáhať, aby sa mu to zohľadnilo aj v dedičskom podiele. Zákon však na túto situáciu nepamätá. Povedzme, že sa o rodiča staralo len jedno z troch detí. Po smrti rodiča počas dedičského konania sa to v zákonných dedičských podieloch nezohľadňuje.

Kameňom úrazu je, ak spolu žijú dvaja ľudia bez toho, aby uzatvorili manželstvo. Nadobúdajú majetok, platia spoločne účty. Akú dohodu by mali uzatvoriť aj pre prípad, že dôjde k sporom alebo k úmrtiu jedného z nich? Keďže u nás neexistuje iný podobný majetkový režim partnerov ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v zásade platí, že ak neuzatvoria manželstvo, obaja nadobúdajú veci, či už hnuteľné alebo nehnuteľné, do podielového spoluvlastníctva. Preto je dobré, ak veci kupujú, majú doklady a prípadne podpíšu dohodu, kto čo ...