Majetok štátu, ktorý je k 1. januári 2003 v správe verejnej vysokej školy, okrem majetku podľa § 38 ods. 5 a 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prechádza týmto dňom na verejnú vysokú školu. Na nakladanie s týmto majetkom sa vzťahuje osobitný predpis (pozri zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov).

Tvorba majetku a jeho využívanie
Podľa § 17 ods. 1 zákona o vysokých školách majetok verejnej vysokej školy tvorí súhrn majetkových hodnôt nehnuteľných vecí, hnuteľných vecí, pohľadávok a iných práv a hodnôt vyjadriteľných v peniazoch. Z ods. 2 § 17 vyplýva, že verejná vysoká škola využíva majetok, ktorý vlastní, na plnenie úloh vo vzdelávacej, výchovnej, vývojovej, v umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti. Môže ho využívať aj na podnikateľskú činnosť, avšak za podmienok ustanovených v § 18 zákona, ako aj na poskytovanie služieb pre študentov a zamestnancov verejnej vysokej školy (pozri § 94 ods. 3 tretej hlavy zákona o vysokých školách -- "systém sociálnej podpory študentov").

Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku
V intenciách ods. 3 § 17 rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku verejnej vysokej školy vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo forme reprodukcie (pozri § 16 ods. 7 písm. b), výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov a objemom kapitálových prostriedkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých vo forme dotácie podľa § 89 -- "Financovanie verejných vysokých škôl".

Rozhodovanie o nakladaní s majetkom
O nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy (ods. 4 § 17) rozhoduje redaktor (v prípadoch uvedených v § 41 ods. 1 písm. a) až d)) -- "správna rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola a) nadobudnúť nehnuteľný majetok alebo urobiť prevod nehnuteľného majetku, b) nadobudnúť hnuteľnú vec, ktorej cena je vyššia ako päťnásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu (pozri zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jej prevod, c) zriadiť vecné bremeno alebo predkupné právo, d) založiť inú právnickú osobu alebo vložiť peňažný vklad alebo nepeňažný vklad do nej, alebo do iných právnických osôb (pozri ods. 5 § 19)" -- rozhoduje rektor po predchádzajúcom súhlase správnej rady verejnej vysokej školy a akademického senátu verejnej vysokej školy. Pri nakladaní s majetkom, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, rozhoduje rektor po vyjadrení akademického senátu fakulty.

Ochrana majetku verejnou VŠ
Verejná vysoká škola je povinná udržiavať svoj majetok v riadnom stave a využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo odcudzeniu. Ďalej verejná vysoká škola je povinná nakladať so svojím majetkom efektívne, účelne a s maximálnou hospodárnosťou (porovnaj ods. 5 § 17).

Prenájom majetku a zriadenie záložného práva
Zákonodarca v ods. 6 § 17 upravil, že verejná vysoká škola môže svoj majetok, najmä ten, ktorý neslúži na plnenie jej úloh, prenajímať a zriadiť naň záložné právo a majetok, ktorý neslúži a ani pro futuro nebude slúžiť na plnenie jej úloh, predať, pravda, v súlade s týmto zákonom a za primeranú cenu (primeranou cenou je trhová cena, za akú sa v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva alebo prenajíma taká alebo porovnateľná nehnuteľná vec, najmenej však cena podľa cenových predpisov, t. j. vyhlášky Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov). Akcentujeme, že cenu dohodnutú v zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku verejnej vysokej školy je nadobúdateľ povinný zaplaviť najneskôr pri podpísaní zmluvy (porovnaj ods. 7 § 17 zákona o vysokých školách). Žiada sa upozorniť aj na dikciu ods. 8 § 17, podľa ktorej verejná vysoká škola môže svoj nehnuteľný majetok prenechať do nájmu nájomnou zmluvou v súlade s ustanoveniami paragrafov 663 až 723 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Teba tiež vedieť, že verejná vysoká škola nemôže svoj nehnuteľný majetok prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke v intenciách paragrafov 659 až 662 Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Darovanie hnuteľných vecí
Z § 17 ods. 9 zákona o vysokých školách je evidentné, že verejná vysoká škola môže písomnou zmluvou darovať hnuteľné veci, ak ich jednotlivá zostatková hodnota nepresahuje zostatkovú účtovnú hodnotu 20 000 Sk alebo uzavrieť zmluvu o výpožičke (pozri už spomínané paragrafy 659 až 662 Občianskeho zákonníka v platnom znení) so zariadením sociálnych služieb (pozri § 18 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov), zdravotníckom zariadení (pozri § 24 ods. 1 písm. a) až r) zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov), s neziskovou organizáciou (pozri zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov), so školou alebo s inou právnickou osobou, ktorá nie je podnikateľom, ak darované alebo vypožičané hnuteľné veci budú slúžiť na účely súvisiace s hlavným predmetom činnosti obdarovaného alebo vypožičiavateľa.

Obmedzenia nájomcu alebo vypožičiavateľa
Nájomca alebo vypožičiavateľ (ods. 10 § 17) môže majetok verejnej vysokej školy užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou (pozri § 663 až 723 Občianskeho zákonníka v platnom znení) alebo zmluvou o výpožičke (pozri § 659 až 662 Občianskeho zákonníka v platnom znení). Verejná vysoká škola je povinná v nájomnej zmluve a v zmluve o výpožičke dohodnúť, že nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok verejnej vysokej školy do o nájmu, o podnájmu alebo o výpožičky?????????. V kontexte uvedeného treba upozorniť, že nájomca ani vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci, že nájomca ani vypožičiavateľ nemôže zriadiť na majetok verejnej vysokej školy záložné právo ani inak tento majetok zaťažiť.

Vloženie nehnuteľného majetku ako vklad
Verejná vysoká škola môže vložiť svoj nehnuteľný majetok ako vklad na účely uzatvorenia zmluvy o združení podľa osobitného predpisu (pozri § 829 až 841 Občianskeho zákonníka v platnom znení), len ak dohodnutý účel združenia súvisí s činnosťou verejnej vysokej školy (majetok verejnej vysokej školy, ktorého hodnota prevyšuje 200 000 Sk, možno vložiť len so súhlasom správnej rady -- porovnaj ods. 11 § 17 zákona o vysokých školách). Pripomíname, že podľa ods. 12 § 17 zákona verejná vysoká škola nesmie uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve.

Poskytovanie pôžičiek pre študentov
Do ods. 13 § 17 zákonodarca zakotvil zákaz verejnej vysokej škole poskytovať úvery, vydávať dlhopisy a vystavovať, akceptovať ani avalovať zmenky. Verejná vysoká škola však môže poskytovať svojim študentom pôžičky. Podľa § 101 ods. 3 zákona verejná vysoká škola môže svojim študentom poskytovať pôžičky zo štipendijného fondu. Podrobnosti určí štipendijný poriadok vysokej školy (§ 15 ods. 1 písm. i) a § 48 ods. 1 písm. f) zákona).

Povinnosti a oprávnenia verejnej VŠ
Verejná vysoká škola je povinná starať sa o to, aby si dlžník splnil všetky povinnosti včas a riadne, aby sa pohľadávka včas uplatnila na príslušných orgánoch a aby sa rozhodnutia týchto orgánov včas vykonali. Ak je dlžník v omeškaní s plnením svojich záväzkov, verejná vysoká škola je povinná starať sa o to, aby sa úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania včas a riadne uplatnili a vymáhali. Verejná vysoká škola môže z dôvodov účelnosti odplatne previesť vlastníctvo pohľadávky. Ak je cena pohľadávky pri jej prevode menej ako 90 % hodnoty pohľadávky, podlieha tento prevod súhlasu správnej rady (porovnaj ods. 14 § 17). Na písomné požiadanie dlžníka z dôvodu jeho platobnej neschopnosti môže verejná vysoká škola uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia, ak a) dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ak ide o pohľadávku verenej vysokej školy priznanú právoplatným rozhodnutím súdu, b) dlžník pre zhoršenie ekonomických pomerov alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz alebo d) sa dlžník v dohode o splátkach alebo o odklade platenia zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické pomery alebo sociálne pomery (dlžníkovi možno povoliť odklad platenia najviac na jeden rok odo dňa, keď bol splatný jeho záväzok -- porovnaj § 17 ods. 15 zákona). Pri nedodržaní dohody o splátkach alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok (ods. 16 § 17) sa stáva celá dlžná suma splatnou. Pri povolení splátok alebo odklade splátok sa úroky z omeškania neúčtujú, čo dávame do osobitnej pozornosti. Podľa ods. 17 § 17 verejná vysoká škola môže odpísať pohľadávku na vlastný podnet, len ak je pohľadávka nevymožiteľná (nevymožiteľnú pohľadávku, ktorá je u jedného dlžníka vyššia ako 200 000 Sk, možno odpísať len so súhlasom
správnej rady).

Čo sa rozumie pod pojmom nevymožiteľná pohľadávka?
Za nevymožiteľnú pohľadávku sa na účely tohto zákona považuje pohľadávka, ktorú nemožno previesť podľa odseku 14 § 17 a ktorej a) náklady na vymoženie by presiahli výťažok vymáhania, b) vymáhanie by vzhľadom na preukázateľné pomery dlžníka neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky alebo c) vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky (porovnaj ods. 18 § 17). V nadväznosti na napísané poznamenávame, že ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú verejná vysoká škola odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.