Aká je úroveň znalosti cudzích jazykov našich absolventov vysokých škôl vo všeobecnosti?
Koncepcia výučby cudzích jazykov v rámci štátom riadeného školského systému je u nás nastavená tak, že absolvent s pozitívnym absolvovaním maturitnej skúšky by mal aktívne vedieť komunikovať v cudzom jazyku. To znamená, že základ jazykového vzdelávania by mali dostať študenti na základnej a strednej škole. Prax však ukazuje, že absolventi stredných škôl často toho nie sú schopní a očakávame, že ich to naučí vysoká škola.
A naučí?
Od štúdia na vysokej škole by sa principiálne nemalo očakávať, že nás naučí jazyk samotný, napríklad gramatiku, ale aktívne ho uplatňovať vo vyštudovanom obore. Ak študujete marketing, musíte vedieť odprezentovať marketingovú stratégiu pre nejaký produkt, ak medicínu, mali by ste vedieť vyšetriť pacienta a podobne. Toto súčasné vysoké školy nevedia spoľahlivo zabezpečiť. Študenti však majú možnosť súkromne sa jazykovo dovzdelávať či už na Slovensku alebo v zahraničí. Aj v tomto segmente súkromný sektor supluje to, čo by mal poskytovať štát. Ak študent nie je počas štúdia aktívny, necestuje do zahraničia, neabsolvuje výmenný semester alebo študijnú prax v zahraničí, vysoká škola ho v dnešných podmienkach nevie pripraviť tak, aby vedel kompetentne komunikovať so svojím zahraničným šéfom. To platí pre všetky slovenské vysoké školy, s výnimkou tých, ktoré ponúkajú štúdium v cudzom jazyku. Cudzí jazyk sa máte principiálne naučiť pred prijatím na vysokú školu, a na nej už len dolaďovať váš odbor. Toto sa darí lepšie školám v zahraničí, ako tým našim.
Slovensko a európske krajiny – v čom vidíte najväčšie rozdiely v oblasti vyučovania cudzích jazykov?
Ak chceme objektívne porovnať učenie cudzích jazykov na Slovensku a v zahraničí, treba rozlíšiť súkromné a verejné školstvo. Na štátom financovaných školách zápasia riaditelia všetkých úrovní škôl s absenciou skúsených pedagógov. Tento problém je najvypuklejší v Bratislave, kde ľudia ovládajúci cudzie jazyky majú lukratívnejšie alternatívy uplatnenia sa na trhu práce. Zároveň veľa učiteľov cudzích jazykov – ak sú aj zamestnaní na štátnej škole – majú často dva až tri vedľajšie úväzky. Samozrejme, že im nezostáva objektívne čas na adekvátny fokus na študentov u svojho hlavného zamestnávateľa. Zo slovenského pohľadu chýba ucelená strategická koncepcia rozvoja vzdelávania cudzích jazykov. Zároveň v strednom, ako aj vo vysokom školstve absentuje aktívne prepojenie teórie s praxou, ako je to napríklad v škandinávskych krajinách. V oblasti jazykov nemajú študenti možnosť si osvojovať teoretické poznatky a aplikovať v praxi. Na vysokých školách v zahraničí je momentálne trendy vzdelávanie celého študijného smeru v anglickom jazyku. Ide najmä o master programy, ale čoraz častejšie ich je v ponuke viac ako bakalárskych programov. Tento trend ponúka nielen alternatívu k materinskému jazyku, ale tieto programy venujú viac pozornosti medzinárodným aspektom daného odboru. Väčšinou ich rozpoznáme tak, že majú dôvetok „international“. V súkromnom jazykovom vzdelávaní sa približujeme štandardmi európskemu priemeru, stále však ponúkame adekvátnu kvalitu za nižšiu cenu ako v zahraničí.
Učí sa cudzí jazyk na základných a stredných školách dostatočne intenzívne, ale aj vhodnou formou?
Momentálne neexistuje adekvátny celospoločenský dopyt, aby vyučovanie cudzích jazykov bolo na bežných základných a stredných školách prioritou. Aj preto je intenzita aj forma na bežných školách nepostačujúca. Ak majú rodičia záujem o vyššiu kvalitu jazykového vzdelávania, rozhodnú sa presunúť deti do iných škôl, prípadne investujú do doučovania v lokálnej jazykovej škole alebo jazykového pobytu v zahraničí. Zároveň však existujú základné aj stredné školy so zameraním na cudzie jazyky a podľa mojich skúseností je tam intenzita, forma, ako aj odbornosť na dobrej úrovni.
Jazykové kurzy a školy vyhľadáva veľa dospelých, ale aj mládež. Čo ich k tomu vedie najčastejšie?
Ak chcete dať dieťaťu kvalitný základ znalosti cudzieho jazyka a chcete, aby prah dospelosti prešlo ovládajúc dva cudzie jazyky, nemôžete sa spoliehať na bežne dostupnú formu vzdelania na základnej a strednej škole. Rodičia musia investovať viac času a peniaze, a mnohí to aj – ak týmito prostriedkami disponujú – robia. Dospelí sa učia cudzí jazyk, keď zistia, že ho predsa len potrebujú a v mladosti to z rôznych príčin zanedbali. Je to už podstatne ťažšie, časovo aj finančne náročnejšie a tiež musíte mať aj pevnú vôľu. Značná časť dospelých využíva konverzačné, udržiavacie alebo odborné jazykové kurzy. V posledných rokoch začíname vnímať nový segment na trhu, keď sa ľudia učia cudzí jazyk ako koníček, na vyplnenie voľného času alebo ako možnosť sa socializovať.
Ako a kde teda začať s cudzím jazykom, ale hlavne, ako vydržať?
Najlepšie sa učí cudzí jazyk, ak ste mu maximálne vystavený. To je naozaj v krajine, kde sa ním hovorí. Ak však chcete začať, odporúčam doma s knižkou v ruke a v jazykovej škole za pomoci odborného pedagóga. Najoptimálnejšie je skupinové vyučovanie v kombinácii s individuálnymi hodinami v jazykovej škole. Je nevyhnutné sa obklopiť jazykom v maximálnej možnej miere, motivovať sa, odmeňovať sa a tešiť sa z každého krôčiku. Môžete si byť istý, že sa to nikdy neskončí, zároveň však vám to bude spôsobovať čoraz viac potešenia a radosti.
Potrebujú sa ľudia, ktorí sa učili cudzí jazyk, udržiavať „vo forme“, aby nezabudli naučené?
Každú zručnosť, ktorú človek počas svojho súkromného alebo pracovného života získa, si časom zveľaďuje a zdokonaľuje, alebo zanedbáva. Je to tak aj s cudzím jazykom. Ak sa neaplikuje v dennodenných situáciách, aktívnou formou na obchodných stretnutiach alebo v súkromnom živote, postupne strácame schopnosť využívať ho. Preto je dôležité udržiavať sa stále v kondícii. Môžete to robiť aktívnymi formami, ako sú konverzačné hodiny, alebo pasívnymi – tých je viacero: knihy, televízia, sociálne siete, rádio, hudba, koníčky, dovolenka v zahraničí.
Čo by ste poradili, ktoré metódy sú najlepšie?
Optimálne je kombinovať aktívne používanie cudzieho jazyka s pasívnym. Treba na to myslieť stále, napríklad: ak idete na stretnutie so zahraničným partnerom, ktoré má len formálny charakter bez tlaku na výsledok, môžete hovoriť jazykom, v ktorom sa cítite menej zdatný, aby ste si ho precvičili.
Dôležitý je aktívny prístup, záujem a motivácia. Metódy sú rôzne, najťažšie je začleniť ich do denného rituálu. Najefektívnejší je čas strávený v cudzojazyčnom prostredí. Pracovná stáž, pracovné vyslanie, študijný alebo jazykový pobyt. Ak nemáte časové kapacity, vždy môžete hľadať alternatívne riešenie, uprednostniť napríklad lyžovačku v Rakúsku pred Slovenskom alebo Talianskom, a nestratiť kontakt s nemčinou. Veľmi efektívne je naplánovať si kondičné konverzačné individuálne hodiny. Ak máte nabitý pracovný program, optimálne ráno pred začiatkom pracovného dňa. Menej aktívne formy sú bežná kniha, počúvanie audio kníh, obľúbenej hudby, rádiostaníc, alebo podcastov na učenie cudzieho jazyka. To sú finančne nenáročné formy. Ak radi pozeráte správy, skúste to v cudzom jazyku. Alebo si ich pozrite v slovenčine, a potom v cudzom jazyku, a postupne nahrádzajte správy v slovenčine cudzojazyčnými. Optimálny je mix aktívnych a pasívnych foriem. Integrujte cudzí jazyk do denných bežných rituálov. Cieľom je maximálne byť vystavený konzumu cudzieho jazyka a zároveň optimalizovať s tým spojené časové a iné náklady.