Pri riadení financií platí pravidlo „prikrývaj sa perinou, na akú máš.“ To ale neznamená, že ak chýbajú finančné prostriedky, napríklad na kúpu auta či rekonštrukciu domácnosti, si človek nemôže požičať. V tomto prípade by však príjem mal vykryť mesačnú splátku a malo by zostať aj niečo navyše, čo si možno odložiť bokom.
V zálohe je ideálne mať finančnú rezervu aspoň na 6 mesiacov, ktorá umožní prekonať nepriaznivé obdobie napríklad v prípade straty zamestnania či vážnejšej choroby alebo úrazu. Ak už si Slováci šetria, najčastejšie si podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Sporíme si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy.
„Na to, aby sme mohli optimalizovať, je potrebné výdavky najprv poznať. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. Aj keď značná časť výdavkov je pravidelného charakteru a vieme ich definovať prakticky okamžite, iné sa nevyskytujú až tak často, prípadne ich výška kolíše. Preto je pred samotnou analýzou výdavkov dobré ich sledovať aspoň 2-3 mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a rozdeliť si ich do kategórií bývanie, strava či drogéria,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Následne sa môžeme zamerať na hľadanie úspor. Okrem identifikácie nadbytočných výdavkov je možné následne napríklad stanoviť limity pre jednotlivé skupiny výdavkov a tie dodržiavať. Ušetriť sa dá napríklad zdieľaním vecí s rodinou, priateľmi či susedmi. To dobre funguje najmä pri veciach občasného použitia, ako je napríklad vŕtačka či strešný nosič na auto. Ušetriť sa dá napríklad aj tým, že namiesto stravovania sa v reštauráciách či fastfoodoch si zamestnanci budú nosiť do práce jedlo z domu. Práve varením si doma je možné ušetriť niekoľko desiatok eur mesačne.
Koniec roka je časom zadlžovania
Práve koniec roka je spojený s väčším požičiavaním si. Podľa údajov Národnej banky Slovenska si Slováci v berú najviac spotrebné úvery práve v predvianočnom období, v priemere viac ako 1000 eur. Najčastejšie si ich berú kvôli kúpe auta, rekonštrukcii a refinancovaní iných úverov. Priemerne si ľudia koncom roka požičiavajú prostredníctvom spotrebných úverov do 10- tisíc eur.
„Celkovo vianočné sviatky nahrávajú maloobchodníkom, nakoľko sú ich tržby v tomto období najvyššie počas roka. V priemere sú tržby maloobchodu len počas decembra vyššie oproti ostatným mesiacom roka o zhruba 20 %. Najvyšší nárast tržieb je tradične u predajcov potravín, elektroniky, kozmetiky či športových potrieb. Na druhej strane, po mesiaci žatvy prichádza pre obchodníkov pokles, ktorý prichádza so začiatkom roka, kde majú ľudia tendenciu viac šetriť, a to práve po mesiaci hojnosti. Vtedy sa tržby obchodníkov znižujú v priemere o 10 %, a to aj napriek tomu, že v tomto čase štartujú aj januárové výpredaje,“ vysvetlila Buchláková.
Slováci by pri požičiavaní si nemali prestreliť svoje schopnosti splácať. Doba životnosti resp. využívania produktu by nemala presahovať dobu splatnosti úveru (telefón, TV, dovolenka). Ľudia by úverom nemali financovať bežnú spotrebu, radšej je potrebné hľadať spôsob, ako ušetriť. Najskôr je nutné vyskúšať si niekoľko mesiacov šetriť sumu zodpovedajúcu splátke.
K zodpovednému prístupu k financiám treba viesť aj deti od útleho detstva. Už pri nástupe do prvého ročníka základnej školy dávajte dieťaťu pravidelné týždenne vreckové, v hodnote zhruba 4 eur na mesiac.
„Dieťa je potrebné zapojiť do aktivít rodinného manažmentu peňazí, nechať ho aj spolurozhodovať o rodinnom rozpočte. Práve rodičia by mali byť pozitívnym príkladom a viesť si zoznam mesačných príjmov a výdavkov, a k tomu nabádať aj svoje deti. Potrebné je učiť ich aj sporiť, aby svoje peniaze nemíňali na nepotrebné veci, ale použili ich rozumne. Ponechať im istú mieru zodpovednosti, no občas skontrolovať ich narábanie s peniazmi,“ doplnila Buchláková.