Uplynulé týždne opätovne potvrdili, že vývoj na finančných trhoch je nevyspytateľný. Tentoraz však udalosti hrali v prospech Slovenska, resp. celého regiónu strednej Európy. Testovanie nedávnych lokálnych najslabších hodnôt domácej meny v prvej polovici júla, ktorú musela zachraňovať centrálna banka, sa stalo minulosťou (ktorá sa však môže vrátiť). Pri ignorovaní domácich makrodát tak hrá rolu postoj investorov k domácim politickým rizikám a vplyv regionálneho sentimentu.
Začiatkom augusta po viac ako dvoch rokoch nezvýšil americký Fed na svojom zasadaní úrokové sadzby, a tak sa pozornosť portfóliových investorov odvrátila od dolára k ostatným menám. Pri zníženej atraktivite držby americkej meny tak investori nachádzajú príležitosti s vyšším výnosom (ale aj vyšším rizikom) aj na rozvíjajúcich sa trhoch vrátane strednej Európy. V obavách o spomalenie najväčšej ekonomiky sveta či dokonca v obave o tzv. tvrdé pristátie ani vyššie riziko nie je prekážkou. Slovenská koruna sa tak zhodnotila zhruba o 3,7 percenta od svojho 8-mesačného najslabšieho kurzu v polovici júla s následnou miernou korekciou. Ťahúňom regiónu však bola predovšetkým mena za riekou Moravou, ktorá si pripísala oproti euru novú historicky najsilnejšiu hodnotu pod psychologickou hranicou 28 CZK/EUR.
Vyhraté však nie je. Ani jedna z krajín Vyšehradskej štvorky nestojí na pevných nohách. Kombinácia obáv z politického vývoja, netrhových zásahov vlád a neochoty pokračovať, či dokonca vôbec začať aplikovať potrebné systémové reformy na zníženie nerovnováh zhoršujú výhľad fiškálneho vývoja v jednotlivých krajinách. A vrhajú tieň na termín prijatia eura. Maďarsko si po opustení roku 2010 nový termín radšej ani nestanovuje tlačiac pred sebou zväčšujúci sa balík dlhov. Česko začína potichu priznávať, že termín 2010 je len zbožné želanie, keď politická konštelácia je zrejme naklonená predčasným voľbám. A Slovensko? Napriek jednoznačnému záväzku novej vlády vo vládnom programe potvrdzujúcom pôvodný rok 2009 pre prijatie eura to akosi nejde ruka v ruke s napĺňaním predvolebných sľubov, ktoré sú hojne zastúpené aj v spomínanom vládnom programe.
Dobrou správou pre Slovensko sú aspoň vládou schválené mantinely vo výške fiškálneho schodku, ktorý v skutočnosti vychádza z viacročného rozpočtu prijatého ešte minulou vládou. Na rok 2007 by deficit rozpočtu verejnej správy nemal prekročiť hranicu rovných 3 percent HDP (vrátane nákladov na dôchodkovú reformu a v metodike ESA95). Ďalšie dva roky by mal klesať vždy o pol percentuálneho bodu až na rovné dve percentá HDP v roku 2009. Napĺňanie predvolebných sľubov si so znižovaním deficitu protirečí. A to ešte má vláda na rok 2007 "vankúš" v podobe vyššieho výberu daní oproti pôvodným odhadom minulej vlády. Na jasnejšie kontúry fiškálnych plánov, a teda miery rizika ohrozenia zavedenia eura v roku 2009 (napriek jednoznačnej rétorike), si budeme musieť počkať zrejme do polovice októbra, keď návrh zákona o štátnom rozpočte musí byť predložený do parlamentu.
Ekonomický rast zlepšuje rozpočet
Vývoju rozpočtu aktuálne pomáha (a ešte nejaký čas aj bude) silný ekonomický rast, a to či už cez vyššie daňové príjmy pri rastúcej ekonomickej aktivite, ale aj v relatívnom prepočte na rastúci objem hrubého domáceho produktu. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu dosiahla domáca ekonomika medziročný rast za druhý kvartál 2006 vo výške 6,6 percenta. Došlo tak k miernemu zrýchleniu oproti 6,3 percenta v prvých troch mesiacoch tohto roka. Keďže detailná štruktúra bude zverejnená až začiatkom septembra, možno len predpokladať, že najmä silné výdavky domácností, ako aj investície firiem stáli za silnou dynamikou ekonomického rastu. Aj vývoj cien v zahraničnom obchode by mohol posunúť čistý export v stálych cenách po dvoch štvrťrokoch do úlohy "podporovateľa" rastu domáceho hospodárstva. Vzhľadom na plánované zvýšenie, resp. začatie nových výrob v automobilovom priemysle (naťahujúc aj produkciu subdodávateľov) sa tempo rastu HDP do konca tohto roka a najmä v roku 2007 ešte zrýchli. Pri raste produktivity práce a zároveň zvýšení potenciálu ekonomiky by napriek zrýchleniu dynamiky rastu HDP mohlo dôjsť k opätovnému obnoveniu zápornej produkčnej medzery, a tým k oslabeniu rizika prehriatia ekonomiky.
Inflačné riziká však pretrvávajú. Za júl sa rast spotrebiteľských cien opätovne trocha zrýchlil, a to na rovných 5 percent po 4,6 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Medzimesačný nárast bol iba mierny (0,2 percenta), ovplyvnený na jednej strane deflačným vplyvom cien potravín (najmä sezónnym poklesom cien zeleniny) a na druhej strane sezónnym zdražení zájazdov. Proinflačne však pôsobili aj drahšie pohonné látky či oneskorené zvýšenie cien tabakových výrobkov. Problémom je, že aj cenový index očistený o vplyv volatilných cien potravín a pohonných látok sa mierne zrýchlil. Dosiahla inflácia už svoj tohtoročný strop? Vo zvyšných letných mesiacoch sa medziročná inflácia zrejme bude držať hranice piatich percent a až v októbri, vplyvom vysokej medziročnej základne, by sa mala postupne spomaliť k hranici štyroch percent. Jednako otázkou zostáva, v akej miere, resp. či vôbec dôjde k nárastu regulovaných cien, čo by mal mať v rukách nezávislý regulačný úrad. Tak či onak, inflácia harmonizovaná s podmienkami EÚ bude na konci tohto roka, ako aj v roku 2007 nad inflačnými cieľmi centrálnej banky, čo napokon aj sama priznala.
Hoci v štruktúre rastu spotrebiteľských cien nie je možno identifikovať jednoznačné dôkazy dopytovo inflačných tlakov, takéto signály poskytujú iné ukazovatele. Domácnosti utrácajú, a tak maloobchodné tržby vykazujú dvojciferný medziročný rast. Rast zamestnanosti (o necelých 50-tisíc miest v druhom štvrťroku) pri hoci len miernom raste reálnych miezd taktiež podopiera disponibilné príjmy obyvateľstva. Zároveň z inej strany mince -- pretrvávajúce vysoké ceny energií zvyšujú pravdepodobnosť, že výrobcovia premietnu zvýšené náklady do svojich cien. Summa summarum, pretrvávajúce proinflačné riziká (či už nákladového charakteru alebo potenciálne prameniace so silného domáceho dopytu) vytvorili na pozadí nie práve silnej koruny priestor na preventívne zvýšenie základnej úrokovej sadzby už v júli.
Národná banka Slovenska napokon trh nesklamala. Banková rada NBS na svojom zasadaní ku koncu júla rozhodla o zvýšení základnej úrokovej sadzby (2-týždňová repo sadzby) o 50 bázických bodov na 4,5 percenta. V tomto roku tak došlo k pritiahnutiu brzdy už o jeden a pol percentuálneho bodu. Vo svojom sprievodnom komentári NBS označila práve zintenzívňujúce sa prorastové riziká v budúcom vývoji inflácie za dôvod na sprísnenie menovej politiky cez úrokové sadzby.
Ďalšie zvýšenie úrokov je za rohom
Rozhodnutie bankovej rady bolo v súlade s očakávaním trhu, preto sa pozornosť sústredila na aktualizovanú inflačnú správu (zverejňovanú pod názvom Strednodobá predikcia). Podľa NBS aktuálnu pozíciu menovej politiky charakterizuje uvoľnené nastavenie menových podmienok. Daný stav bol v priebehu druhého štvrťroka 2006 dôsledkom na jednej strane oslabenia kurzu koruny a na druhej úrokovými sadzbami (napriek ich zvýšeniu) spočívajúcimi pod svojou rovnovážnou úrovňou. Centrálna banka zvýšila svoj odhad koncoročnej inflácie na rok 2006 (na 3,9 percenta), ale aj na rok 2007 (na 2,8 percenta z rovných dvoch percent), t. j. nad inflačné ciele na spomínané roky. Prognóza na rok 2008 zatiaľ zostala nezmenená na dvoch percentách kryjúc sa s inflačným cieľom.
Príčinou vyššieho odhadovaného rastu inflácie je očakávaný vyšší rast regulovaných cien energií a následne ich sekundárnych dosahov na ostatné komodity. Rizikom zostáva ďalší rast svetových cien ropy, ako aj cien potravín. Summa summarum, zvyšuje sa riziko možného zintenzívnenia tak dopytových, ako aj nákladových tlakov. Ako centrálna banka uviedla, takéto prostredie signalizuje potrebu razantnejšieho sprísňovania menovej politiky prostredníctvom zvyšovania úrokových sadzieb. A s najväčšou pravdepodobnosťou sa jej dočkáme ešte tento rok, a to už na jeseň. Trhové odhady hovoria o tom, že na konci tohto roka bude základná úroková sadzba na úrovni rovných piatich percent. Ak koruna nebude smerovať k pokoreniu nových rekordov, zrejme sa pozrieme aj nad hranicu piatich percent.
Zahraničný obchod zatiaľ na svoje viditeľné zlepšenie ešte len čaká, keďže hlboké mesačné schodky (a zároveň medziročne horšie) pokračujú. Zatiaľ. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu dosiahol schodok za jún 6,7 miliardy korún. Záporné saldo za prvých šesť mesiacov tohto roka je na úrovni takmer 47 miliárd korún oproti 31 miliardám v rovnakom období minulého roka. Nie je to ani tak chyba slabého vývozu, keďže medziročná dynamika exportu aj v júni dosiahla vysokú úroveň, a to konkrétne takmer 22 percent. Iba tempo dovozu je ešte o nejaký ten percentuálny bod vyššie. Na strane dovozu naďalej hra prím zvýšený import surovín (na pozadí vysokých svetových cien), ako aj technologických celkov. Slovenský export dostáva len postupnú podporu z nábehu nových automobilových výrob.
Podľa medializovaných správ začal trnavský závod PSA Peugeot-Citroën sériovú výrobu v júni a spustenie výroby v žilinskom závode automobilky Kia je naplánované na december tohto roka. Celoročný výsledok v relatívnom vyjadrení, podporený akceleráciou vývozu, by tak mal priniesť zlepšenie oproti šiestim percentám HDP za prvých šesť mesiacov tohto roka. Obavy o vonkajšiu nerovnováhu tak nie sú na mieste.