Pekné ženy. To je hlavný ťahák turistov, ktorí sa rozhodnú navštíviť Filipíny. Na sedemtisíc sto malých ostrovčekov ležiacich v južnej časti Tichomoria to nie je práve najpozitívnejšia bilancia. Ak sa pritom neberie do úvahy umenie filipínskych ľudových doktorov či nový Celebrity Camp, ktorý so slovenskými hviezdami, naháňajúcimi zašlú slávu, o niekoľko dní spúšťa televízia Joj.

Hompáľajúci sa Ježiškovia
Filipíny sú najväčším územím na ázijskom kontinente, kde je dodnes rozšírené kresťanstvo. Sedemdesiat miliónov obyvateľov ostrovov berie katolicizmus veľmi vážne. Svedčia o tom nápisy z Biblie na autách a autobusoch či sošky Ježišov a Márií hompáľajúcich sa na zrkadlách taxíkov. "Na Vianoce sa tu predá viac vianočných gúľ ako v Nemecku. Filipínci sú absolútni fanatici čo sa týka náboženstva. Tiež preto sa sem nedá cestovať počas Vianoc či Veľkej noci," hovorí riaditeľ cestovnej kancelárie Bubo Ľuboš Fellner. Svedčí o tom aj iný rekord. V roku 1995 celebroval v hlavnom meste krajiny Manila pápež Ján Pavol II. najväčšiu katolícku omšu v histórii katolíckej cirkvi. Zúčastnilo sa na nej vyše štyroch miliónov Filipíncov.

Prevalcovaní
Snom každého Filipínčana je dostať sa do zasľúbenej zeme - Ameriky. Jej obyvatelia objavili ostrovy na konci 19. storočia. Podľa niektorých historikov ich od španielskej vlády odkúpili za dva milióny dolárov. Krajina síce získala nezávislosť v roku 1946, miestnu kultúru to však nezachránilo - amerikanizácia ju úplne prevalcovala. (Neoficiálne sa tvrdí, že krajina získala slobodu až v roku 1992 po odchode amerických vojsk.) "Na Filipínach je viac fastfoodov ako v samotných Spojených štátoch. Na stometrovej uličke v bezvýznamnom mestečku na ostrove Luzon nájdete tri McDonaldy," hovorí riaditeľ Buba. "Rovnako ako každý druhý Filipínčan sa volá Roland."
Okrem hamburgerov, mien a basketbalových košov zostalo po Američanoch ešte niečo. Podivuhodné dopravné prostriedky, tzv. jeepney. "Predstavte si starý vojenský americký džíp, ktorému predĺžili podvozok na dvojnásobok, vsadili doň dve lavice pre desať ľudí, namaľovali ho všetkými farbami dúhy, pridali čo najviac húkačiek, svetiel, tucet spätných zrkadiel, namontovali kazeťák so širokou paletou filipínskeho rocku, na kapotu namontovali chrómovaného koňa, resp. celé stádo. V Ázii som už videl všeličo, ale jeepney vedie."

Ôsmy div sveta
Osmy div sveta. Aj tak prezývajú mnohí cestovatelia ryžové terasy vysoko vo filipínskych Kordillerách. Vytvorili ich členovia kmeňa Ifago počas posledných 3 000 rokov. O ryžových políčkach sa hovorí, že keby sa poukladali za seba, pomyselná čiara by obopla polovicu zemegule. Obyvatelia venujú pestovaniu ryže celý život. Technika pestovania ostáva po stáročia nezmenená. Na zavlažovanie slúži premyslený systém kanálov napúšťaných z horských potôčikov.
Napriek tomuto unikátnemu ľudskému výtvoru, Filipíny nepatria k vychyteným destináciám. Na svedomí to má nielen vzdialenosť, ale aj potláčaná miestna kultúra, drahé letenky a americkí turisti, ktorí zvyšujú miestne ceny. "Na Filipíny ide človek, ktorý už bol v Thajsku, Malajzii či vo Vietname a ostávajú mu ešte Filipíny," hovorí Ľuboš Fellner. Spomína si na zážitok, keď pri cestovaní po ostrovoch stretol miestne obyvateľstvo, ktoré sa síce oblieklo do miestnych krojov, zatancovalo, ale ihneď potom sa opäť aj vyzlieklo... Krajinu považuje za atraktívnu pre krásne more a podmorský svet. "Nepovažujeme ich však za top," uzatvára. Populárnosť Filipínam nepridávajú ani problémy s moslimskými militantnými skupinami, ktoré sú nebezpečné najmä na severe. "Nemusíte byť ostražití ako napríklad v Mexiku či Brazílii. "Ak sa však nevyznáte a idete niekde na sever, neokradnú vás, ale rovno zastrelia."