Európske univerzity majú veľký potenciál, ktorého veľká časť sa však pre nepružnosť a rôzne prekážky nemôže využiť. Uvoľnenie značného zdroja znalostí, talentu a energie si vyžaduje okamžitú, hĺbkovú a koordinovanú zmenu, ktorá siaha od spôsobu regulovania a riadenia systémov až po to, akým spôsobom sú univerzity spravované.
"Hoci sa v európskych systémoch vyššieho vzdelávania každý rok vzdelávajú a vyškolia milióny ľudí, naďalej sú brzdené množstvom prekážok, z ktorých mnohé existujú už desiatky rokov," konštatoval Ján Figel', komisár zodpovedný za vzdelávanie a odbornú prípravu. "Univerzity sú generátormi znalostí," vyhlásil Janez Potočnik, komisár pre vedu a výskum. Podľa neho je potrebné, aby sa univerzity, rovnako ako iné sektory spoločnosti a ekonomiky, prispôsobili potrebám globálnej znalostnej ekonomiky.
Európska komisia označila deväť oblastí, v ktorých by sa mali uskutočniť zmeny, aby mohli európske univerzity prispieť k vytvoreniu skutočnej znalostnej ekonomiky. Každá inštitúcia by mala nájsť správnu rovnováhu medzi oblasťami vzdelávania, výskumu a inovácií, ktorá najlepšie zodpovedá jej úlohe v danom regióne alebo krajine. To si však vyžiada rozdielny prístup. Európska komisia chce poskytnúť univerzitám rámec na to, aby sa mohli stať silnejšími aktérmi v globálnej znalostnej spoločnosti a ekonomike. Prvotným cieľom musí byť dosiahnutie vynikajúcej úrovne v pedagogických a vo výskumných činnostiach univerzít.
Návrhy komisie na skvalitnenie školstva
-- Zvýšiť podiel absolventov, ktorí najmenej jeden semester absolvujú v zahraničí alebo ako prax.
-- Sprístupniť študentom národné pôžičky a granty, bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ sa rozhodnú venovať sa štúdiu alebo výskumu.
-- Zladiť postupy uznávania akademických kvalifikácií s postupmi uznávania profesijných kvalifikácií a umožniť ľahšie uznávanie európskych diplomov mimo Európy.
-- Zaviesť odbornú prípravu v oblastiach zaobchádzania s duševným vlastníctvom, komunikácie, vytvárania a využívania sietí, podnikania a tímovej spolupráce ako súčasť profesionálnej kariéry výskumných pracovníkov.
-- Preorientovať výučbu s cieľom umožniť vyššiu účasť v neskorších fázach života, čím sa zohľadnia požiadavky na kvalifikáciu pracovných síl v Európe a zabezpečí, aby boli univerzity schopné reagovať na problematiku starnutia obyvateľstva Európy.
-- Prehodnotiť národné poplatky na štúdium a systémy podpory, aby sa tí najlepší študenti bez ohľadu na svoj pôvod mohli zúčastňovať na vyššom vzdelávaní a rozvíjať kariéru v oblasti výskumu.
-- Zrevidovať systémy financovania univerzít s cieľom zamerať sa viac na výsledky a preniesť na univerzity väčšiu zodpovednosť za ich dlhodobú finančnú udržateľnosť, predovšetkým v oblasti výskumu.
-- Udeliť univerzitám väčšie právomoci a väčšiu zodpovednosť, aby mohli rýchlejšie reagovať na zmenu. Môže sa to týkať revízie osnov na prispôsobenie sa novému vývoju, rozvíjania užších vzťahov medzi odbormi a zamerania skôr na všeobecné smery v oblasti výskumu (napr. obnoviteľná energia, nanotechnológia) ako na odbory.
-- Jednotlivé inštitúcie by mohli disponovať väčšími právomocami pri výbere pedagogických a výskumných pracovníkov.
StoryEditor