Ak chcel daňovník získať súhlas daňového úradu na odklad podania daňového priznaniaza za zdaňovacie obobie 2005, musel tak urobiť ešte pred ukončením zdaňovacieho obdobia, teda pred 31. marcom. Odklad je zadefinovaný v paragrafe 49, ods. 3, zákona 595/2003 o dani z príjmov a je spoločným ustanovením, ktoré rovnako platí pre fyzickú aj právnickú osobu. Na žiadosť nie sú špeciálne formuláre, stačí ju napísať aj rukou.
Podľa riaditeľky odboru služieb verejnosti Daňového riaidteľstva SR Beaty Uhrínovej, najdôležitejšie je v nej uviesť dôvody, pre ktoré daňový subjekt o odklad žiada. Príslušný daňový úrad potom v zákonom danej lehote rozhodne. Lehotu môže predĺžiť o tri mesiace, v prípade daňovníkov, ktorí majú príjmy zo zahraničia je to až o šesť mesiacov. Žiadosti bolo potrebné podať alebo poslať poštou v dostatočnom predstihu. Správca dane má totiž zo zákona na rozhodnutie tridsať dní. Keď dostane daňovník kladné rozhodnutie o odklade aj po 31. marci, podá daňové priznanie do termínu uvedenom v rozhodnutí. Ak však daňový úrad s odkladom nesúhlasí, musí mať daňový subjekt ešte čas podať daňové priznanie do zákonom stanoveného termínu. Ak svoju žiadosť podá neskoro, daňový úrad nestihne rozhodnúť do 31. marca a k tomu dostane zápornú odpoveď, podáva daňový subjekt daňové priznanie vlastne neskoro. Za to mu podľa zákona hrozia sankcie. Prvou je pokuta za oneskorené podanie daňového priznania a druhou za oneskorené zaplatenie dane. Ak daňovníkovi nevznikla daňová povinnosť, pokuta je 2-tisíc korún. V prípade že priznanie podá oneskorene a má aj daňovú povinnosť, správca dane mu uloží pokutu 0,2 percenta z priznanej dane za každý deň omeškania, maximálne 1 milión korún. Medzi najčastejších žiadateľov o odklad podania daňového priznania patria daňovníci pracujúci v zahraničí. V zahraničí sú totiž iné režimy podávania daňových priznaní, aj iné lehoty na vydávanie potvrdení od zamestnávateľov. V tomto roku povolil správca dane viac odkladov ako vlani. Podľa Uhrínovej to súvisí so zvýšeným počtom slovenských občanov, ktorí si našli prácu mimo Slovenska. Ak je daňovník chorý, či vycestoval v zahraničí, môže si ustanoviť pre daňové konanie svojho zástupcu. Na tieto prípady myslí aj zákon, poverenie by však malo byť notársky overené.
Dodatočné daňové priznania sa podávajú vtedy, ak daňový subjekt po lehote na podanie daňového priznania zistí, že jeho daňová povinnosť je vyššia alebo nižšia, ako priznal. Keď je nižšia, daňovník ho nemusí podávať, ak je vyššia, musí podať opravené daňové priznanie, ako aj zaplatiť daň. Je povinný tak urobiť do konca nasledujúceho mesiaca od chvíle, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel. "Hrozí mu však sankcia. Keďže si to priznal a sám chce chybu napraviť, sankcia je v polovičnej výške ako bežne. Je uvedená v paragrafe 35, ods. 3 zákona 511 a vypočíta sa z kladného rozdielu dodatočne priznaného, a to v polovičnej výške súčinu trojnásobnej základnej úrokovej sadzby NBS a zisteného rozdielu", uviedla Uhrínová.