Listáreň

Prenajatý automobil
Podnikateľ SZČO si prerušil živnostenské oprávnenie na obdobie od 1.1. do 31.12.2004. V majetku určenom na podnikanie mal osobný automobil, ktorý k 1.1.2004 vyňal z podnikania a prenajal inému podnikateľovi na obdobie jedného roka. Môže si od príjmov z prenájmu uvedeného automobilu -- v daňovom priznaní ich uviedol ako príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) -- odpočítať ako výdavok jeho odpisy, prípadne ďalšie priame náklady súvisiace s prevádzkou auta, zákonné a havarijné poistenie, opravy, cestnú daň, diaľničnú známku? Za akých podmienok by bolo možné v takomto prípade uplatniť paušálne výdavky 25 %?
-- Podnikateľ prerušil svoju činnosť, čo sa posudzuje rovnako ako skončenie činnosti. Z ustanovenia § 17 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) totiž vyplýva, že za skončenie podnikania sa považuje okrem iného aj prerušenie podnikania. V tom prípade je podnikateľ povinný uzavrieť svoje účtovníctvo a ak účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) ZDP. Jeho obchodný majetok zaniká a predmety, ktoré účtoval ako dlhodobý hmotný majetok, sa stávajú predmetmi v jeho osobnom užívaní. Za také sa považujú aj vtedy, ak s nimi ďalej nakladá, teda v konkrétnom prípade ich prenajíma. Ak fyzická osoba v roku 2004 nevykonávala podnikateľskú činnosť a prenajala osobný automobil vo svojom osobnom užívaní, správne zaradila príjem z prenájmu medzi "ostatné" príjmy, ktorých zdaňovanie upravuje § 8 ZDP. Ostatnými príjmami podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú okrem iného aj príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Zákon o dani z príjmov pri každom druhu príjmov upravuje tvorbu základu dane. Pre ostatné príjmy v § 8 ods. 2 ustanovuje, že do základu dane sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú však výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. V konkrétnom prípade príležitostného prenájmu osobného automobilu nemôže prenajímateľ v žiadnom prípade uplatniť odpisy, pretože tie sa nepovažujú za výdavok na dosiahnutie príjmov, ale za výdavok na zabezpečenie príjmov. Okrem toho podľa ustanovenia § 22 ods. 1 ZDP daňové odpisovanie spočíva v postupnom zahrňovaní odpisov do daňových výdavkov toho majetku, ktorý je účtovaný a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Okolnosť, že automobil sa už naúčtuje ako obchodný majetok, je ďalší dôvod, pre ktorý nemôžu byť uplatnené odpisy.
Pokiaľ ide o iné výdavky, ich uplatnenie závisí od obsahu nájomnej zmluvy. Ak prenajímateľ prenajal automobil s tým, že bude naďalej platiť cestnú daň, diaľničnú známku, poistné a pod., potom musí tieto výdavky zahrnúť do nájomného, ktoré sa tým zvýši a zvýši sa aj jeho zdaniteľný príjem. Na druhej strane má potom možnosť uplatniť tieto výdavky ako výdavky na dosiahnutie príjmu, ak vie preukázať, že ich skutočne zaplatil. V každom prípade sa zdaňuje len tzv., "čisté nájomné". Podobná situácia sa v praxi často vyskytuje pri príležitostnom prenájme bytu (napríklad pri dočasnom pobyte jeho majiteľa v zahraničí), keď sa môžu partneri dohodnúť len na "čistom" nájomnom s tým, že poplatky za energie, telefón, poistenie a pod. bude platiť nájomník, alebo dohodnú vyššie nájomné vrátane všetkých poplatkov. Dôvodom býva, že prenajímateľ nechce u všetkých dodávateľov energií a služieb meniť meno partnera. I keď Občiansky zákonník nevyžaduje pri nájomnej zmluve bezpodmienečne písomnú formu, je užitočné, ak sa aj pri príležitostnom prenájme písomná zmluva uzavrie a hlavne sa v nej presne špecifikuje, kto bude znášať prevádzkové výdavky, kto bude ručiť za riziká a čo zahŕňa cena nájomného.
"Paušálne" výdavky, správne výdavky určené percentom z príjmov, nie je možné uplatniť pri ostatných príjmoch, ale len pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu. Príjmy z prenájmu, ktoré sa zdaňujú podľa § 6 ZDP nie sú príležitostné príjmy z prenájmu vecí hnuteľných. Ustanovenie § 6 ods. 3 a 4 ich vymedzuje ako príjmy z prenájmu nehnuteľností, prípadne príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľností. Ak by išlo nie o príležitostný prenájom vecí hnuteľných, ale o sústavné prenajímanie (napríklad športových potrieb, lodiek v rekreačných strediskách, stavebného náradia a pod.), potom sa to posudzuje ako živnosť na základe príslušného živnostenského oprávnenia a príjem z tejto činnosti je príjmom z podnikania, nie príjmom z prenájmu.