Poradňa
Príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie
Podľa schválenej novely zákona o dani z príjmu si zamestnávateľ bude môcť odpočítať z daňového základu do 6 % z hrubej mzdy len na doplnkové dôchodkové sporenie. Ak účastník, ktorý si uplatnil príspevky na životné poistenie alebo účelové sporenie za rok 2005 teraz po zmene podmienok takýto produkt ukončí z dôvodu neprispievania zo strany zamestnávateľa, bude musieť uplatnenú úľavu na dani za rok 2005 vrátiť? Je možné zo strany zamestnávateľa pokračovať v príspevkoch na takýto typ produktu napríklad z povinne vytvoreného sociálneho fondu? Je takýto príspevok zo sociálneho fondu považovaný za peňažný príspevok a bude zdaňovaný u zamestnanca?
Je možné vytvoriť sociálny fond aj nad rámec stanovený zákonom o dani z príjmov (napríklad vo výške 10 % z objemu miezd), a ten použiť na príspevky zamestnancom na životné poistenie alebo účelové sporenie?
-- Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane z dôvodu platenia príspevkov na životné poistenie a účelové sporenie musia byť splnené zákonné podmienky (napr. dohodnutá poistná doba, výplata v roku dožitia aspoň 55 roku života). Pri predčasnom zrušení týchto produktov, ak predmetné podmienky dodržané nebudú, budú títo zamestnanci povinní zvýšiť základ dane o uplatnené sumy do troch rokov od skončenia roku, v ktorom došlo k porušeniu podmienok. To znamená, že ak sa napríklad životná poistka zruší v roku 2007, povinnosť dodaniť sumu bude potrebné najneskôr do konca roku 2010. Nebude to možné v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ale len v daňových priznaniach.
Použitie sociálneho fondu sa realizuje v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Na uvedené plnenie je možné ho použiť v rámci tzv. podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Bližšie § 7 tohto zákona.
Tento príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zamestnanca (nie je podstatné, či je peňažný alebo nepeňažný). Tvorba sociálneho fondu je určená v zákone o sociálnom fonde. Len do tejto výšky je daňovo u zamestnávateľa uznaná. Ak je vytvorený nad zákonom stanovený rámec, hradený je z nedaňových výdavkov (nákladov) zamestnávateľa, bez ohľadu na ďalší účel jeho použitia.
Príjem z prenájmu nehnuteľnosti
Prenajímam nehnuteľnosť v spoluvlastníctve s matkou. Matka je dôchodkyňa a ja trvalo pracujem v krajine EÚ, kde mi zamestnávateľ odvádza povinné dávky a zdaňuje príjem.
Ako zdaňovať príjem z prenájmu doma v SR?
Môže každý z nás samostatne zdaňovať svoju polovicu? To je z polovice príjmu odpočítam 40 % paušálnu daň a z hrubého zisku si ja odpočítam daňový bonus a z čistého zisku zaplatím 19 % daň a matka samostatne to isté?
-- Bez ohľadu na to, či máte aj príjmy zo zahraničia alebo nie, príjem z prenájmu nehnuteľností sa u vás zdaňuje rovnako. Podľa § 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa príjem dosiahnutý spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci a spoločné výdavky zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov.
To znamená, že každý z vás si do daňového priznania uvedie polovicu zdaniteľného príjmu a k tomu prináležiaci výdavok.
Z hrubého príjmu si každý z vás môže odpočítať časť príjmu, ktorý je od dane oslobodený (podľa § 9 ods. 1 písm. j/ cit. zákona, t. j. do päťnásobku sumy životného minima platného k 1. 1. príslušného roka, t. j. za rok 2007 v sume 24 900 Sk). Až tento rozdiel uvedie každý z vás do príjmov z prenájmu. Ako výdavok si každý z vás môže uplatniť paušálnu sumu vo výške 40 % (ak si neuplatníte preukázateľné daňové výdavky). Neviem, o akom daňovom bonuse v otázke píšete. U nás sa daňový bonus uplatňuje na vyživované deti a odpočítava sa z vypočítanej dane. Možno máte na mysli nezdaniteľnú časť základu dane. Ak ide o tento inštitút, nezdaniteľnú sumu odpočítate od celkového základu dane (na daňovníka za rok 2007 vo výške 95 616 Sk, ak nejde o poberateľa starobného alebo predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku, atď. -- bližšie § 11 cit. zákona o dani z príjmov). Až po znížení o nezdaniteľnú sumu sa vypočíta 19-percentná daň.
Pripomínam, že daňové priznanie za rok 2007 bude povinný podať každý, kto bude mať hrubé zdaniteľné príjmy vyššie ako 47 808 Sk. Do tejto sumy sa zahrnú aj príjmy zo zahraničia (ak ide o daňovníka s tzv. neobmedzenou daňovou povinnosťou, napríklad ktorý má na území SR trvalý pobyt, a pri výpočte daňovej povinnosti sa za účelom zabránenia dvojitého zdanenia aplikuje metóda zápočtu dane zaplatenej v cudzine alebo vyňatia, podľa toho, z ktorého štátu príjem plynie.
Oneskorené podanie daňového priznania
Aký je postup, keď malá firma (s. r. o.) podá daňové priznanie o dva mesiace neskôr z dôvodu práceneschopnosti účtovníka a aký doklad požaduje daňový úrad? Prípadne, aké sú sankcie?
-- Predpokladáme, že ide o daň z príjmov. Všeobecne daňové priznanie je daňovník povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Na žiadosť daňovníka správca dane môže predĺžiť túto lehotu, a to najviac o tri mesiace, avšak len vtedy, je podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím tejto lehoty.
Ak lehota nebola predĺžená, správca dane uloží pokutu. Súčasne vyrubí aj sankčný úrok za oneskorené zaplatenie dane.
Do konca augusta 2007 platí, že správca dane uloží pokutu vo výške 0,2 % z dane uvedenej v daňovom priznaní za každý deň omeškania, až do výšky 10 %. Výška pokuty môže byť najmenej 2 000 Sk a najviac 1 milión.
Ak daňovníkovi nevznikla za zdaňovacie obdobie daňová povinnosť, pokuta je 2 000 Sk.
Od 1. 9. 2007 platí, že z dôvodu oneskoreného podania daňového priznania môže daňový úrad uložiť pokutu až do 500-tisíc. Ak ide o právnickú osobu, najmenej vo výške 2 000 Sk.
Ak daňový subjekt ani po výzve daňového úradu nepodá daňové priznanie v určenej lehote, pokuta je ešte vyššia (do 1,5 milióna, u právnickej osoby najmenej 50-tisíc).
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať.
Správca dane pri uložení tejto pokuty od 1. 9. 2007 bude prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho úkonu.
Za oneskorené zaplatenie dane je ďalšia sankcia -- sankčný úrok z dlžnej sumy, vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby NBS, platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. Vyrubí sa za každý deň omeškania (najdlhšie za štyri roky). Aj proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku sa možno odvolať.
K pokutám (za správne delikty) a sankčným úrokom pozri podrobnejšie najmä § 35 a § 35b zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov... v znení neskorších predpisov, naposledy zákon č. 215/2007 Z. z.).
Daňový bonus
Môžem si ja, otec dieťaťa, ktoré má dvadsať rokov, a ktoré má ukončené stredoškolské vzdelanie a nemá prácu a ani žiadny príjem, uplatniť daňovú úľavu, keď bývame v spoločnej domácnosti?
-- Zrejme v otázke ide o uplatnenie daňového bonusu. Ak vaše dieťa ďalej neštuduje, nemáte už nárok na daňový bonus. Nestačí podmienka, že žijete v domácnosti a že dieťa nemá žiaden príjem. V podstate platí, že na uplatnenie daňového bonusu musí dieťa spĺňať podmienku tzv. nezaopatrenosti. Je potrebné, aby po skončení povinnej školskej dochádzky, najviac do veku 25 rokov, buď ďalej študovalo (sústavne sa pripravovalo na povolanie štúdiom, ktoré sa berie do úvahy) alebo by bol nárok na daňový bonus v prípade, ak dieťa nemôže študovať alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Do 18 rokov veku je to v prípade, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné študovať alebo vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšie podmienky tzv. nezaopatrenosti vyplývajú zo zákona o prídavku na dieťa.
Z otázky nie je zrejmé, kedy toto dieťa skončilo strednú školu. Ak to bolo skôr, ako tento rok, tak nárok na daňový bonus nie je. Ak však skončilo strednú školu tento rok, tak nárok na daňový bonus by ste mali až do konca augusta, ak by dovtedy nebolo evidované na úrade práce alebo nezačalo byť zárobkovo činné (okrem dohody mimo pracovného pomeru). Ak by toto dieťa tento rok po maturite išlo ďalej študovať na vysokú školu, tak by sa bonus uplatňoval naďalej bez ďalších podmienok aj cez prázdninové letné mesiace. Iná daňová úľava u nás neplatí.
Úmrtie daňovníka a daňové priznanie
Slobodný, bezdetný, bývajúci u rodičov, 56-ročný živnostník, zomrel 5. 4. 2007. Kto a dokedy musí podať daňové priznanie za neho?
-- Daňové priznanie za príslušnú časť roka v prípade, ak daňovník zomrie, je povinný podať dedič. Uvedené vyplýva z § 49 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Daňové priznanie v takýchto prípadoch sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka. Správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred jej uplynutím.
Ročný daňový bonus u dôchodcu
Zamestnávateľ mi pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň uviedol v tlačive (bod 05) nárok na daňový bonus 540 Sk, pričom syn bol celý rok nepretržite študentom strednej školy -- potvrdenia som zamestnávateľovi odovzdávala aj som dostávala prídavky na dieťa, avšak daňový bonus mi zamestnávateľ neposkytol ani v jednom mesiaci s odôvodnením, že som pracujúca dôchodkyňa (pracovná zmluva na dobu neurčitú) a nemám naň nárok. Pri telefonickom dotaze mi pracovníčka, ktorá ročné zúčtovanie vykonala, uviedla, že nárok na daňový bonus mám, ale že mi ho doplatí daňový úrad. Je to správny postup? Nemal mi byť doplatený daňový bonus zamestnávateľom ako preplatok dane?
-- Zamestnávateľ nepostupoval správne, ak vám v ročnom zúčtovaní neuplatnil daňový bonus v plnej (ročnej výške). Podporne vychádzame z § 36 ods. 4, § 38 ods. 4 a ďalších ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podmienkou však bolo, že ste mali hrubé príjmy zo závislej činnosti za rok 2006 aspoň vo výške 42 450 Sk (šesťnásobok minimálnej mzdy). Ak ste spĺňali podmienky v priebehu celého roka 2006 (uplatnenie vo vyhlásení na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a predloženie potrebných dokladov) a každý mesiac ste mali zdaniteľné príjmy aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy, tak ste mali nárok už v priebehu roka na výplatu mesačných daňových bonusov. Poberanie starobného dôchodku s uplatňovaním daňového bonusu nemá nič spoločné (§ 33 cit. zákona o dani z príjmov). Zrejme zamestnankyňa zamestnávateľa stotožňuje uplatňovanie nezdaniteľnej sumy s poberaním daňového bonusu, čo nie je správne.
Ak teda bola spravená chyba v ročnom zúčtovaní, tak v zmysle § 40 cit. zákona o dani z príjmov má zamestnávateľ povinnosť daňový bonus vám vyplatiť dodatočne v trojročnej lehote. Nemáte povinnosť o doplatok žiadať daňový úrad. Naopak, podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.... sa môžete na tento postup u správcu dane sťažovať. Postup vyplýva z § 49 tohto zákona.
Príjem z USA a daňové priznanie
Rád by som sa opýtal, či študent musí podať daňové priznanie na Slovensku, ak počas vysokoškolských prázdnin pracoval v Amerike (pričom na Slovensku počas roka nesplnil podmienku pre podanie daňového priznania, nezarobil 40 000 Sk)?
-- Odpoveď závisí od toho, koľko študent za rok zarobí dokopy, to je z celosvetových príjmov. Hranica príjmov za rok 2006 bola stanovená na účely povinnosti podať daňové priznanie v sume 45 408 Sk. Pre rok 2007 je to 47 808 Sk. Platí to pre všetky fyzické osoby, rovnako aj na študentov. Daň zaplatená v USA sa započíta na celkovú daňovú povinnosť u nás, v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá platí medzi SR a USA. Odporúčame v tejto súvislosti pozrieť aj čl. 21 tejto zmluvy, kde sú uvedené podmienky na niektoré príjmy študentov od dane oslobodené.
Predaj rozostavaného domu
Mám rozostavaný rodinný dom. Od začiatku realizácie stavby uplynulo viac ako 5 rokov. Teraz chcem stavbu predať. Kolaudácia ešte nebola. Podlieha príjem z predaja zdaneniu? Ak áno, môžem si uplatniť skutočné výdavky na stavbu a zdaniť rozdiel? Patrí to do § 8? Alebo je to príjem oslobodený od dane, keďže stavba je staršia ako 5 rokov?
-- Od dane je oslobodený príjem z predaja domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov za predpokladu, ak v ňom ma predávajúci trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Keďže dom nebol skolaudovaný, podmienku na toto daňové oslobodenie nespĺňate. Avšak podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je od dane oslobodený predaj nehnuteľnosti v prípade, ak uplynulo aspoň päť rokov odo dňa jej nadobudnutia. Medzi nehnuteľnosti patria aj pozemky a stavby. Závisí teda daňové oslobodenie od toho, koľko rokov ste vlastníkom pozemku, na ktorom je dom rozostavaný. Ak je táto doba dlhšia ako päť rokov, ide o príjem od dane oslobodený. Ak je táto doba kratšia, musíte ho uviesť do daňového priznania. Ide o ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Ako výdavky (na účely zníženia zdaniteľného príjmu) môžete uplatniť výdavky uvedené v § 8 ods. 5, 6 a 8 cit. zákona (napr. kúpna cena, výdavky na stavbu, atď.). Nie je to však hodnota vlastnej práce.
StoryEditor