Chcela sa venovať psychiatrii, ale v tomto odbore zotrvala iba rok. Ešte ako medička mala po prvej návšteve kúpeľov pocit, že sa môže venovať akejkoľvek oblasti medicíny, len nie tej v kúpeľoch. Pripadala jej príliš bezproblémová, kým ona chcela pracovať v plnom nasadení. Akútnej medicíny si však užila dosť už na prvom pôsobisku v kúpeľoch a kúpeľnej medicíne napokon zasvätila celú odbornú i profesijnú dráhu. Prezidentka Európskeho zväzu kúpeľov a Zväzu slovenských kúpeľov a žriediel. Janka Zálešáková.
Z liečebne do kúpeľov
Nikdy nechcela byť nikým iným než lekárkou. Pri nástupe na Lekársku fakultu v Bratislave v roku 1968 nepochybovala, že po jej skončení rozšíri rady špecialistov-psychiatrov. Aj preto po promócii nastúpila na oddelenie liečby toxikománií v Krajskej psychiatrickej liečebni v Pezinku. Splnil sa jej životný sen, ale zažila veľké vytriezvenie. "Od detstva som potrebovala mať ako motiváciu, či hnací motor aj úspech. V tej dobe a pri vtedajších liečebných možnostiach som nebola veľmi úspešná. Pacienti sa vracali. Aj v prípadoch, keď som bola presvedčená, že zvládnu každú životnú situáciu." To ju deprimovalo. Uvedomila si, že nemôže robiť celý život prácu, ktorej výsledok nevidí. Po roku psychiatriu opustila a presedlala na internú medicínu. Na krátko získala miesto na internom oddelení v Trnave, neskôr odlišla do kúpeľov v Nimnici. V roku 1980 začala pôsobiť v kúpeľoch Trenčianske Teplice, kde mohla pracovať vo výskume i v praktickej medicíne. Tam postupne získala post primárky a lekárskej riaditeľky.
Z ordinácie do firmy
Po roku 1989 sa centrálna riadiaca štruktúra kúpeľov na Slovensku rozbila. Kúpeľné podniky sa zmenili na štátne akciové spoločnosti. Tie mali pôvodne celé ísť do druhej vlny kupónovej privatizácie ako v Česku. Slovensko však zvolilo iný typ privatizácie.
Keď už bolo jasné, akým smerom sa bude vývoj uberať, založili s kolegom firmu a uchádzali sa o ich privatizáciu. Väčšina akcií putovala do odplatnej privatizácie, zdravotná poisťovňa a mesto získali ďalšiu časť akcií bezodplatne. Firma, v ktorej pôsobili, vzala úver, ponúkla za kúpele nadúčtovnú hodnotu a v roku 1995 v nich získala väčšinu. "Nebolo to jednoduché. Kúpele boli dosť zanedbané, hlavne oblasť balneoprevádzky."
Vžívala sa do pozície manažérky a spolumajiteľky kúpeľov ľahko? "Nemohla som už zotrvávať len v medicíne a využívať iba jej odborný potenciál. Musela som si naštudovať veci, ktoré mi predtým boli cudzie." Dnes hodnotí toto obdobie ako jedno z najkrajších a najkreatívnejších.
Spravodlivejší model
S fungovaním i riadením kúpeľov sa oboznamovala i v cudzine. Videla v niektorej krajine vzor pre slovenské kúpele? Najbližšie sú nám české a nemecké, tvrdí. "Snažila som sa u nás presadzovať nemecký model. Ich legislatíva je priehľadná, spravodlivá a vyvážená. Prospešná pre klientov i kúpeľné podniky."
Cesta, ktorú zvolili pri transformácii kúpeľov Česi, bola od našej odlišná. V istých oblastiach nás predbehli. Bol teda model, ktorý vybrali, lepší ako náš? "Možno spravodlivejší. Všetky akcie išli do kupónovej privatizácie, nikto ich nedostal bezodplatným prevodom."
Ich náskok pripisuje aj stabilnej legislatíve a objektívnej tvorbe cien. "Na Slovensku sme vo vzťahu k zdravotným poisťovniam mali roky limitovanú cenu, ktorá nepokrývala ani skutočné náklady. Ešte i dnes kúpele tržbami za iné produkty sanujú straty, ktoré tvoria pri liečbe slovenských poistencov."
Kúpele s dušou
S kúpeľmi v Trenčianskych Tepliciach sa vlani po 26 rokoch rozlúčila. Má pocit, že im pomohla k dobrému menu, zviditeľnila ich v Európe i ako prezidentka Európskeho zväzu kúpeľov. Kúpele potrebovali väčšie investície do rozvoja. Majoritný balík akcií preto firma Slovbad predala finančnej skupine J & T. Vstup finančne silného partnera mal zabezpečiť rozvoj podniku.
Môžu kúpele všestranne rozvíjať investori, hoci finančne podkutí, ale bez skúseností z brandže? Ak chcú seriózne podnikať, potrebujú skúsených odborníkov s praxou. Okrem všeobecných manažérskych znalostí treba v kúpeľníctve vedieť vnímať i klientov a ich očakávania. "Kúpele potrebujú mať dušu, preto musíte počúvať ľudí, ktorí do nich prichádzajú s vlastnými predstavami. Nemôžete im vnútiť len produkty podľa svojich predstáv. Treba si vedieť pripustiť, že sa musia poskytovať i služby, ktoré jednotlivo nie sú ziskové. Ak chýbajú, nebude o vás záujem."
Finančné skupiny, ktoré pochopili, že vo vedení kúpeľov sú potrební odborne skúsení manažéri urobili dobre, myslí si Zálešáková, kto tak neurobil, dáva šancu konkurencii.
Slovenský problém
Je presvedčená, že slovenské kúpele môžu konkurovať európskym. "Kúpele však tvoria aj mestá a infraštruktúra v regióne. Na Slovensku to ešte nie je úplne v poriadku. Mnohé kúpeľné podniky i mestá trpeli pre vzájomnú nevraživosť."
Ani v Trenčianskych Tepliciach spolupráca medzi vedením kúpeľov a samosprávou nefungovala ideálne. V čom podľa nej spočíval problém? V nedostatku financií. "Každý očakával, že druhý toho odfinancuje viac."
Slovensko sa od susedov líši aj slabou propagáciou kúpeľov v zahraničí. Maďarsko ich propaguje na štátnej úrovni. "Nám sa to nikdy nepodarilo, kúpeľné podniky ju museli financovať samé." Nestotožňuje sa s argumentom, že ide o súkromné podniky, preto by sa mali propagovať samé. Sčasti preto, že v mnohých majú podiely zdravotné poisťovne a mestá. Sčasti preto, že v kúpeľoch je asi 10-tisíc lôžok a každé priamo zamestnáva pol pracovníka. Na každé okrem toho pripadá ďalšie miesto v službách v regióne.
Bez jednej lásky
Už niekoľko rokov v kúpeľníctve nefiguruje v pozícii lekára prichádzajúceho do kontaktu s pacientom. Pracuje v poradenskej firme, ako konzultantka pomáha kúpeľom v Lučivnej. Šéfuje slovenskému zväzu kúpeľov, ktorý sa aj jej zásluhou v roku 2000 stal členom európskeho zväzu. Dnes stojí aj na jeho čele.
Keď pred rokmi tvrdila, že treba vytvoriť európske štandardy kvality pre kúpeľné podniky, vyvolala širokú diskusiu. Dnes sa kúpele hodnotia podľa vytvoreného systému certifikácie. "Niekedy aj provokatívne myšlienky, ktoré vzbudia búrlivú diskusiu, nakoniec prinesú ovocie."
Vzťah s praktickou medicínou i s pacientom jej chýba. V istom období však nedokázala zladiť všetky aktivity bez toho, aby tým netrpeli pacienti. "V manažérskej pozícii som musela riešiť náhle situácie. Povedať pacientovi, že nemám čas, som považovala za neetické. Túto jednu lásku som si odoprela." Kontakt so živým kúpeľníctvom úplne nestratila. Na vysokých školách v Bratislave a Trnave prednáša balneológiu, podporuje výskumné projekty.
Vidí pred sebou ešte jednu výzvu. Rada by svojimi skúsenosťami pomohla pri oživení činnosti niektorých zabudnutých slovenských kúpeľov, či pri budovaní nových na zelenej lúke. Či si ju však takáto výzva nájde, bude závisieť od investorov, ktorí by sa rozhodli takýto projekt u nás financovať. Jej skúsenosti dnes využívajú predovšetkým v zahraničí.