Niekoľko vplyvných mužov dokonca prijalo v jeho elitnom občianskom združení čestné členstvo.
Petra Soleja z Medzilaboriec prezýva už dávno zopár politikov mladý Masaryk, niektorí mu dokonca veštia prezidentský stolec. Iba 20-ročný Medzilaborčan totiž stačil napísať štyri odborné publikácie, ktoré reprezentujú Slovensko vo svete, prostredníctvom svojho združenia zase usporiadal niekoľko významných podujatí, ktoré zviditeľnili jeho rodisko... "Nemôžeme len čakať, kým nám niekto postaví fabriku, iný ju zafinancuje a prezident pripne niekomu na prsia ako odmenu medailu," zvykne mladý Medzilaborčan začínať každý rozhovor na "vyššej" úrovni.

Peter medzi rečou hovorí, že je lokálpatriot a práve oslavuje svoje 20 narodeniny. Potom však už na seba nemyslí. "Nechcem použiť termín, že môj kraj je stále zaspatý, len do neho ešte nedorazil rozvoj a kapitalizmus," usmieva sa zo svojho koženého kresla v študentskej izbe. Jeho izba je zariadená ako každá iná študentská izba - dve postele, jedna Petrova, druhá brata Ivana, písací stôl, počítač, dve skrine, haldy kníh...

Na konci sveta
Od bežných izieb sa Petrov príbytok predsa len trocha odlišuje. V kúte stoja dve belasé štandardy občianskeho združenia, ktoré - samozrejme - vymyslel Peter. V tejto izbe sa občas objavia aj štátnické návštevy, napríklad exprezident Michal Kováč s manželkou alebo miestny vysoký cirkevný hodnostár. Peter s nimi vedie nekonečné diskusie, o akých sa jeho rovesníkom z vysokoškolských lavíc môže asi len snívať. Peter dôkladne pozná diplomatický protokol, vie, ako správne reagovať v každej situácii, v každom okamihu. Takto diplomaticky reaguje na situáciu vo svojom rodisku.
Medzilaborce sú vraj na konci sveta, navyše na Slovensku existuje stále mnoho ľudí, podľa ktorých si treba na úspech počkať minimálne do päťdesiatky.
Mladík, ktorého meno už stačili zaradiť do encyklopédie obsahujúcej životopisy významných vedcov, politikov a umelcov (Who Is Who), sa preto rozhodol, že všetky podobné predsudky postupne zbúra. A začal písaním kníh.

Dieťa a slovenská mena
Spisovateľ Solej začal písať knihy preto, lebo mu jednoducho chýbali, a tiež preto, že chýbali na domácom knižnom trhu. Prvú knihu Prehľad slovenskej meny 1993 - 2001 napísal ako 13-ročný žiak základnej školy. Publikáciu vydal však "až" ako deviatak na tej istej škole a zrazu vhupol rovnými nohami do veľkého sveta dospelých.
"V tom čase som nebol síce ani dospelý, ale už ani dieťa," poznamenáva akoby mimochodom.
Zo sveta dospelých, ktorý ho začal akoby zázrakom akceptovať, sa do toho svojho však už nevrátil. O deväť mesiacov neskoršie totiž vydal svoju druhotinu - Prehľad medailérskej tvorby Kremnickej mincovne. Generálnu záštitu nad knihou prevzal dokonca vtedajší prezident Rudolf Schuster a slávnostne bola uvedená do života pri príležitosti 10. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Za knihu získal už ako gymnazista celosvetovú cenu Andyho Warhola.

Made in Slovakia
Svoju tretiu knihu, Liturgické predmety gréckokatolíkov na Slovensku, napísal v spoluautorstve s dekanom Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove, profesorom Vojtechom Boháčom. K osemnástym narodeninám si však venoval knihu Slovenské platidlá znova "sólo".
Tá vzápätí po svojom vydaní získala štatút doplnkovej literatúry pre vyučovanie šiestich všeobecne vzdelávacích a ekonomických titulov na základných a stredných školách. Okrem toho ju slovenskí diplomati na čele s vtedajším ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom odporučili na reprezentáciu Slovenska za hranicami.

Mimo "Guinnessovky"
Podľa literárnych odborníkov ide o diela, ktoré sú jedinečné vo svojom druhu. Aj preto boli Solejove knižky uvedené do života, ako sa patrí - na vysokej akademicko-štátnickej úrovni. Solej v súčasnosti pracuje na piatej knihe, tentoraz pod záštitou ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, pričom tiež bude slúžiť na reprezentáciu Slovenska. Publikácia nadväzuje na druhú knihu o medailách a so súhlasom cirkvi bude venovaná trom návštevám Jána Pavla II. na Slovensku, pričom v obálke bude pozlátená strieborná minca s pápežskou podobou.
Napriek tomu, že Peter je literárne aktívny od svojich trinástich rokov, do Guinnessovej knihy rekordov, ako najmladší autor na Slovensku, sa nedostal. Na slovenský podnet o zápis medzi rekordmanov z Londýna odpovedali, že zápis nie je možné vykonať, keďže podobnú kolónku jednoducho v tejto knihe zatiaľ nemajú. Peter si túto "skrivodlivosť" patrične vynahradil v názve svojho občianskeho združenia.

NAPS
Ide o občianske združenie NAPS, ktoré Peter založil medzi vydaním tretej a zatiaľ ostatnej knihy. Niekomu môže názov pripadať mierne exhibicionistický. V skutočnosti aj je, pretože iniciálky združenia znamenajú Najmladší autor Peter Solej. Medzilaborčan si čiastočný exhibicionizmus v názve chlapsky priznáva.
"Nešlo však o mňa, skôr o to, aby prostredníctvom môjho združenia mohli domáci a zahraniční štátnici spoznať aj tento kút Slovenska a zároveň sme chceli umožniť mladým ľuďom v regióne uplatniť svoje schopnosti," vysvetľuje.
Vďaka tomuto občianskemu združeniu pricestovalo do Medzilaboriec už mnoho významných osobností: napríklad na ekumenické koncerty sakrálnych spevov, ktoré podľa Petra spájajú mladých ľudí. Umožňujú im viesť medzináboženský dialóg, byť k sebe navzájom tolerantní. Pochopiteľne, nejde len o ekumenické koncerty, ale aj o mnohé iné kvalitné podujatia - zaujímavé besedy so zaujímavými ľuďmi alebo tábory pre postihnuté deti...

Prezidentova suita
Peter je, samozrejme, prezidentom združenia. Jeho starší brat Ivan - mimochodom, poradca ministra obrany Františka Kašického - je viceprezidentom a Marcela Fabianová, šéfka kancelárie toho istého ministra, členka rady. Peter tvrdí, že viac členov v združení nepotrebuje. Okrem nich však v združení figuruje ďalších päť elitných čestných členov - prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, s ktorým ma Peter vynikajúci vzťah ako vnuk a dedko, minister vnútra Robert Kaliňák, šéf Strany maďarskej koalície, poslanec NR SR Pál Csáky, Christian Suppanz, bývalý člen predstavenstva a výkonný riaditeľ HVB Bank Czech Republic, a. s., ktorý momentálne pôsobí v Uni Credit Bank v Prahe, a Ján Mathes, bývalý vrchný riaditeľ Peňažného ústavu Národnej banky Slovenska.
Prezident Solej rád hovorí, že to je ten muž, ktorého podpis nechýba na žiadnej bankovke.
Peter Solej tvrdí, že všetkým ponúkol čestné členstvo v združení nezištne, ako prejav najvyššieho ocenenia, a všetci majú jedinú povinnosť - šíriť jeho dobré meno. Toho občianskeho združenia, aby sme si rozumeli. "Sú to ľudia, s ktorými som pracoval päť až sedem rokov, a ktorí niečo aj dokázali," hovorí tento 20-ročný chlapík z východu.

Šanca od Pavla Ruska
Mnohým nežičlivcom nedávajú úspechy mladého Medzilaborčana spokojne spávať. Vytrvalo hľadajú, kto za ním stojí, kto ho posúva ďalej. Za muža, ktorý prvý vystrelil zo štartovacej pištole na kariérnej dráhe mladíka, možno považovať bývalého generálneho riaditeľa TV Markíza a bývalého ministra hospodárstva v druhej vláde Mikuláša Dzurindu - súčasného predsedu ANO Pavla Ruska.
Peter mal trinásť rokov, keď napísal svoju prvotinu a sníval, ako Slovensko padne zadok, až uzrie jeho dielo. Ibaže na vydanie prvotiny chýbali peniaze. Začínajúci spisovateľ zúfalo hľadal sponzora, napísal asi štyristo listov s prosbou o pomoc a preplakal niekoľko nocí. Siedmakovi zo Základnej školy v Medzilaborcoch však žiadny prípadný mecén neveril.
"Pavla Ruska som absolútne nepoznal, vedel som len toľko, že vytvoril nadáciu, ktorá podporuje šikovných ľudí. Napísal som mu, koľko mám rokov a že chcem vydať svoju prvú knižku. O dva mesiace ma pozval na stretnutie. Keď som za ním išiel, celý som sa triasol. Tento muž mi však uveril, dal mi šancu, nesmierne si ho preto vážim a som hrdý, že som s ním mohol spolupracovať," spomína Peter s odstupom času.
Peter je síce hlboko veriaci gréckokatolík, Ruskov liberalizmus však nepovažoval ani nepovažuje za antimoralizmus. Ani jednému z nich "iné" vierovyznanie neprekážalo v spolupráci. Petrovi pripadalo skôr nemorálne, že ho už ako žiaka začleňovali do Ruskovej ANO. Ale toho sa nikdy nezbavil. Keď začal spolupracovať s ďalším exprezidentom Rudolfom Schusterom, tiež sa ho snažili zaškatuľkovať. Najnovšie vidia Petra v straníckych štruktúrach vládneho Smeru.

V.I.P. v izbe
Najmladší spisovateľ na Slovensku alebo budúci diplomat či prezident sa však veľmi rád prezentuje v spoločnosti "vrchných desaťtisíc" - významných politikov, cirkevných hodnostárov a posledných potomkov starých šľachtických rodov. V ich spoločnosti sa cíti ako ryba vo vode. "Niekedy idem domov so strachom, koho si Peter zase priviedol na návštevu," usmieva sa jeho matka. Peter reaguje rovnako, s úsmevom. "Spolupracujem so všetkými, s ktorými sa dá spolupracovať na dobrých veciach."
Petrovi vo svojom okolí ľudia žičia, nájdu sa však aj takí, ktorým výslovne prekáža. Údajne mu vyčítajú spoluprácu s mnohými politikmi, niektorí ho dokonca nabádajú, aby sa konečne vyprofiloval a pracoval len s niektorým, hľadajú chyby. Jednoducho úspech sa na Slovensku ešte stále neodpúšťa.
"Lidé jsou různí a jiní," parafrázuje českého klasika. Ako však hovorí, snaží sa im porozumieť.
Jeho protokolárna konzulka mu vraj v tejto situácii poradila: "Peťko, si o triedu vyššie, musíš im rozumieť."

Stop na modrom zozname
"Posledné dva roky Dzurindovej vlády som sa už nechytal na žiadne granty," tvrdí. Podľa jeho slov ho "modrí" vyčiarkli zo zoznamu pre nich zaujímavých ľudí. Podľa Soleja im prekážala jeho údajná spolupráca so Smerom. V tom čase už do združenia patril vtedy ešte opozičný politik Robert Kaliňák a jeho asistentka Marcela Fabianová.
"Niekedy sú vplyvní ľudia naozaj na príťaž, niekedy však aj na osoh," priznáva. Peter však medzitým nielen získal do svojho združenia vplyvných ľudí, ale aj stratil. Napríklad z Pála Csákyho, vicepremiéra pre ľudské práva a národnostné menšiny (Solej sa hlási k rusínskej národnosti), sa stal "iba" poslanec Národnej rady SR. Aj keď sa, prekvapujúco, stal zase predsedom SMK na úkor Bélu Bugára.

Ségra od Kašického
Solej si z toho ťažkú hlavu nerobí. Marcelu naďalej nazýva ségra a Kaliňáka si ľudsky váži. Či momentálne patria k mocným, ktorí majú páky na riadenie štátu, a do akej strany patria, to ho až tak nezaujíma. "Ja spolupracujem so štátnikmi, nie straníkmi," hrdo hlása.
Zároveň však netají, že z každého politika by niečo užitočné chcel mať: Dzurindovu výrečnosť, charizmu zosnulého pápeža Jána Pavla II. a Michala Kováča, byť vytrvalý a prívetivý ako Robert Kaliňák, uznávaný ako Václav Havel, šoumen ako Rudolf Schuster a mať peknú manželku, ako má poľský prezident Andrej Kwašnievski. Bohužiaľ, na dievčatá mu zostáva len veľmi málo času.

Prezidentom už som
Veľvyslanec USA na Slovensku Rodolphe Vallee, s ktorým si Peter rád z času na čas poklebetí o všeličom možnom, položartom-polovážne poznamenal, že v Medzilaborciach vyrastá pre Slovensko nový prezident. Aj Rudolf Schuster si myslí, že Solej to raz môže dotiahnuť na hlavu štátu - bude však mať už väčšie kompetencie a právomoci ako on. Jozef Kardinál Tomko, rodák od Medzilaboriec, drží Petra pri zemi a radí mu, aby na sebe ďalej vytrvalo pracoval a obohacoval svet a seba.
"Neviem, čo zo mňa bude," priznáva mladý muž, ktorý istý čas koketoval s myšlienkou stať sa duchovným gréckokatolíckej cirkvi.
Odhovorila ho matka, ktorá chcela, aby jej syn okúsil aj svetský život. Keď sa Petra Soleja pýtam, či sa chystá na dráhu prezidenta Slovenska, vyhýbavo odpovedá: "Ja už prezidentom som".

Čo povedali o Petrovi Solejovi

- Ivan Mikloš, poslanec NR SR (SDKÚ) a bývalý minister financií:
"Stretol som sa s Petrom pred dvoma rokmi. Je to veľmi ambiciózny a cieľavedomý mladý muž, môže sa presadiť."

- Pavol Rusko, bývalý bývalý generálny riaditeľ Markízy a exminister hospodárstva (ANO):
"Veľmi dobre si na Peťka spomínam. Prišiel za mnou, porozprával mi o svojom projekte na vydanie knihy a ja som mu pomohol. Myslím si, že toho chlapca z východu som odhadol správne, na rozdiel od svojich politických súpútnikov. Ak nepoľaví, niečo určite dosiahne."

- Marcela Fabianová, šéfka Kancelárie ministra obrany:
"Mladý vekom, nie povahou. Solej patrí medzi mladých manažérov, ktorých keď vyhodíte oknom, prídu dverami. Všetko dosiahol vlastným rozumom a húževnatosťou. Ak by mal niekomu vďačiť za to, čo dokázal, sú to predovšetkým jeho rodičia."

AKO TO VIDÍ PSYCHOLÓG

Ján Varmuža: Možno predpokladať, že ide naozaj o veľmi talentovaného až geniálneho mladíka, ktorého akceptovalo okolie vplyvných a uznávaných osobností. Tento chlapec si zrejme svoju budúcu životnú dráhu vybral sám, nebol do žiadnych "dospeláckych" aktivít dotlačený rodičmi. Je pravdepodobné, že svojich rovesníkov jednoducho intelektovo prerástol, a tak si hľadal vlastnú cestu sebarealizácie. Do akej miery bude v ceste pokračovať, je zatiaľ vo hviezdach, všetko záleží iba na ňom.