„Zamestnávatelia pochopili, že dĺžka a rozloženie pracovnej doby majú významný vplyv na produktivitu a spokojnosť zamestnancov a ovplyvňuje výsledky spoločnosti aj jej postavenie na trhu. Riešenie otázky riadenia a plánovania pracovných síl je jedna z ciest, ako môžu aj firmy u nás zlepšiť pracovné podmienky svojich zamestnancov, udržať si ich a zároveň prilákať nových," tvrdí Nunzio Totaro, riaditeľ spoločnosti Déhora pre Českú republiku a Slovensko.
Práca na zmeny
Vďaka rozvoju automobilového priemyslu máme jedno z popredných miest v práci na zmeny v rámci EÚ. Finstat.sk v štatistike najväčších zamestnávateľov z januára 2019 eviduje len v prvej dvadsiatke najväčších zamestnávateľov šesť spoločností, ktoré majú prevádzku na zmeny.
„Podobne ako v susednom Česku, aj tu prevláda 12-hodinnová zmenová prevádzka a obmedzené možnosti flexibility práce, čo sa môže prejaviť na zdraví zamestnanca v podobe narušeného biorytmu, stresu alebo v trvalej nespokojnosti. Spoločnosti sú tak vystavené vysokej fluktuácii a zbytočným nákladom na zníženú produktivitu. Klientom sme pre zamestnancov dokázali napríklad zaviesť viac voľných víkendov, menej nočných zmien, možnosť voľby dĺžky zmeny - osem alebo dvanásť alebo jedinečnú možnosť naplánovať si vlastný rozvrh zmien, “ vysvetľuje Roman Urban, senior konzultant v spoločnosti Déhora.
Fungovanie samoplánovania
Hlavnou myšlienkou samoplánovania je umožniť zamestnancom, aby sa podieľali na plánovaní pracovnej doby a mohli si nastavovať pracovné zmeny s ohľadom na svoje fyzické možnosti a osobný život. Samoplánovanie efektívne funguje aj vo firmách s veľkým počtom zamestnancov, kde pomáha vytvárať rozvrh vyhovujúci požiadavkám tak zamestnávateľa, ako aj každého zamestnanca. Neznamená však absolútnu voľnosť. Má svoje pravidlá, ktorými sa musia zamestnanci riadiť pri tvorbe vlastného pracovného rozvrhu. Nejde len o želania, ktoré by zamestnanci vyjadrovali a zamestnávateľ pri plánovaní zohľadnil, ale aj o tímový proces a zodpovednosť zamestnancov, ktorí majú záujem túto metódu využívať.
V praxi to znamená, že v prvom kroku plánovania si každý zamestnanec vytvorí svoj vlastný rozpis zmien na ďalší mesiac vrátane voľných dní a sviatkov. Potom sa tímovo riešia prebytočné a nedostatočné kapacity na jednotlivých zmenách. Napríklad, ak sú štyri požiadavky na dennú zmenu a len jednu na nočnú, tak sa niekto musí presunúť, čo je vec dohody medzi zamestnancami. Rozvrh zmien je v poslednom kroku finalizovaný v prípade nevyriešených rozdielov plánovačom, respektíve vedúcim zamestnancom.
Prax ukazuje, že až 95 percent zmien je obsadených individuálnym a tímovým konaním samotných zamestnancov, pričom nutnosť zásahu plánovača či vedúceho zamestnanca je minimálna.