Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania predstavila minulý týždeň metodiku na posúdenie dosahov prijímanej legislatívy na podnikateľské prostredie. Na odbornú konferenciu a workshop si pozvala pracovníkov ústredných orgánov štátnej správy, zástupcov podnikateľských organizácií i iných odborníkov.
Metodológia vychádza z desaťročných holandských skúsenosti. Jej vznik finančne podporila holandská vláda. "Cieľom spoločného holandsko-slovenského projektu je prispieť k skvalitneniu budúcej legislatívy. Už pri tvorbe zákonov by malo byť jasné, aké budú mať napríklad finančné, sociálne a iné dosahy. Dôležité je tiež predchádzať zbytočnej byrokracii," vysvetľuje generálny riaditeľ agentúry Bystrík Berthoty.
Viac alternatív
Agentúra podľa generálneho riaditeľa nemá kapacity na posudzovanie dosahov pripravovaných zákonov. Kto by ich teda podľa odporúčania záverov projektu mohol robiť? Podľa Berthotyho prichádza do úvahy viacero alternatív. Analýzu dosahov by mohla mať na starosti napríklad malá analytická jednotka vytvorená na každom ministerstve, alebo len jedno miesto na niektorom z nich, alebo iné, prípadne novovytvorené centrálne analytické miesto.
Tieto úvahy sú však ešte predčasné. Na nových pravidlách budúceho posudzovania - ako uviedol riaditeľ odboru hospodárskej stratégie ministerstva hospodárstva Peter Ondrejka - sa ešte len pracuje. Podľa májového uznesenia vlády sa pripravujú nové metodické pokyny na tvorbu legislatívy. Okrem holandského prístupu prichádza do úvahy ešte aj britský model vyčísľovania dosahov na podnikateľské prostredie. Popri projekte národnej agentúry sa snaží túto oblasť riešiť aj projekt rezortu financií a Svetovej banky.
Črtá sa prvé využitie
Budúci systém by v najbližšom čase mala vybrať slovenská vláda. Okrem dosahov na podnikateľské prostredie sa podľa Ondrejku budú analyzovať aj vplyvy na iné oblasti života. Prípravou s tým súvisiacej metodiky sa zaoberajú iné rezorty. "Dôležité je, aby sa posudzovanie začalo systematicky robiť. Najmä pri dôležitých materiáloch. Nie všetky zákony majú vplyv na podnikateľské prostredie," dopĺňa Berthoty.
Do konca roka podľa jeho slov chce agentúra spracovať finálnu verziu metodiky. Ako ukázala diskusia účastníkov konferencie, využitie holandskej metodiky možno zváži Národná banka Slovenska pri vyčísľovaní dosahov zavedenia eura. Ak by k tomu došlo, bola by to podľa Berthotyho dobrá referencia pre tento systém.
Dve fázy postupu
Čo je podstatou holandskej metodológie? Ako uviedol poradca generálneho riaditeľa národnej agentúry Juraj Poledna, posudzovanie sa delí na dve fázy. Prvou fázou je rýchly test (Quick Scan), druhou je vlastné -- dôkladné posúdenie legislatívy -- Business Impact Assessment -- BIA.
Rýchly test sa niekedy tiež nazýva predbežné BIA. Má pomôcť účelnosti a efektívnosti budúceho posudzovania. Rýchly test by mal pomôcť určiť, ktoré dosahové analýzy je potrebné vykonať a tiež, na ktoré otázky bude treba odpovedať.
Kontrolný zoznam vlastného testovania BIA obsahuje osem základných otázok. Vo všeobecnosti, čím rozsiahlejšie sú očakávané vplyvy na podnikateľské subjekty a na sociálny a ekonomický vývoj, o to prísnejšie by mali byť požiadavky na testovanie. Vo väčšine prípadov pravdepodobne bude stačiť zjednodušený kontrolný zoznam BIA. Pri "podrobnom" je predpoklad, že sa príslušný rezort obráti na externých konzultantov.
Ako upozorňuje Juraj Poledna, pri BIA teste treba dávať pozor a rozlišovať dosahy týkajúce sa nového právneho predpisu od dosahov existujúcich právnych predpisov. Platí to najmä tam, kde je zladenie praxe s existujúcimi právnymi predpismi nedostatočné. Totiž hrozí, že sa nevyhodnotí správne časové rozlíšenie nákladov na realizáciu opatrení nového právneho predpisu a existujúcich právnych predpisov.
Osem základných otázok testovania pripravovaných predpisov:
Otázka č. 1:
Pre ktoré kategórie podnikateľských subjektov môžu mať pripravované právne predpisy vplyvy na ich podnikanie?
Otázka č. 2:
Koľko podnikateľských subjektov bude v skutočnosti ovplyvnených?
Otázka č. 3:
Aký je najpravdepodobnejší charakter a rozsah nákladov a prínosov navrhovaného právneho predpisu na podnikateľský subjekt?
Poznámky majú obsahovať:
a) či sú vplyvy štrukturálne alebo jednorazové
b) finančné vplyvy, vplyvy z dôvodu zladenia a administratívne náklady
c) veľkosť nákladov aj prínosov a hranice neurčitosti
d) vyváženosť rozdelenia vplyvov medzi (kategórie) podnikateľských subjektov
Otázka č. 4:
Aká je schopnosť znášať náklady? Porovnanie nákladov a prínosov pripravovaného právneho predpisu so zdrojmi ovplyvnených podnikateľských subjektov.
Otázka č. 5:
Aká je situácia v oblasti testovaných právnych predpisov v krajinách, ktoré sa môžu považovať za najväčších konkurentov pre ovplyvnené slovenské podnikateľské subjekty? (Test voči zahraničiu)
Otázka č. 6:
Obsahuje navrhovaná legislatíva nejaké pravidlá, ktoré by mohli spôsobiť, že
-- bude kladených viac požiadaviek alebo prísnejšie požiadavky na prístup k podnikateľskej činnosti a jej prevádzkovaniu ako v smerniciach EÚ
-- alebo bude kladená väčšia záťaž na podniky vo vykonávaní určitých činností ako je stanovené v smerniciach EÚ. Ak áno, aký je pre takúto záťaž dôvod?
Otázka č. 7:
Aké sú dosahy pripravovaného právneho predpisu na fungovanie trhu?
Otázka č. 8:
Aké sú sociálne a ekonomické dosahy pripravovaných právnych predpisov (na zamestnanosť, výrobu atď.)?
Zdroj: NARMSP