V slovenskej ekonomike tiká časovaná bomba. Je ňou nedostatok pracovnej sily na trhu. Ona by vlastne aj bola, len sa nevyužíva. Pre zamestnávateľov nie je akosi atraktívna.
Ide o skupinu občanov nad 45 -- 50 rokov.
Výhody, nie nevýhody
Táto skupina je z hľadiska personálnych agentúr neatraktívna, lebo nemá dostatočnú kvalifikáciu alebo preto, že nezvláda nové náročné technológie. Najčastejším argumentom je neochota vzdelávať sa. Ďalším argumentom agentúr, nie menej dôležitým, je výkonnosť. Podľa predstaviteľov personálok táto skupina je málo výkonná a v pracovnom tempe "nestíha" mladších kolegov.
Viaceré takéto argumenty sú však iba mýty. Ba práve naopak, táto kategória môže byť pre spoločnosť prínosom.
Napríklad rakúska štúdia Vzťah medzi demografickými zmenami a ekonomickým rastom v Európskej únii (The Relationship between Demographic Change and Economic Growth in the EU), uverejnená v rakúskom denníku Die Presse, uvádza: Veková skupina 50- až 64-ročných najviac prispieva k hospodárskemu rastu.
Je to pochopiteľné. Práve oni poznajú dokonale firmu a jej výrobný postup. Majú grify, ako riešiť krízové situácie a neponáhľajú sa domov. Ich ďalšou a nie zanedbateľnou výhodou je lojálnosť k podniku, ktorá nesúvisí len s nostalgickým lipnutím na pracovisku, na ktorom zamestnanec odrobil časť svojho života.
Aj napriek spomenutým výhodám sa zamestnávatelia aj inde v Európe zbavujú tejto skupiny ľudí najradšej.
Najhoršie čísla v Bratislave
Podľa štatistických zisťovaní Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR je v evidencii najviac uchádzačov o zamestnanie na Slovensku vo všetkých sledovaných skupinách z kategórie "nad päťdesiat rokov". V kategórii dlhodobo nezamestnaných občanov (nezamestnaní viac ako dva roky) dosiahli viac ako štvrtinu z ich celkového počtu, čiže 25,5 percenta. Trochu nižší je podiel päťdesiatnikov u krátkodobo evidovaných nezamestnaných. V tejto skupine ide takmer o pätinu z ich celkového počtu -- 18,6 percenta.
Najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných nad päťdesiat rokov v rámci jednotlivých okresov sa zaznamenal v okresoch Bratislava I (59,3 percenta) a Bratislava V (53,1 percenta). Najnižší podiel bol v okresoch Vranov nad Topľou (18,2 percenta) a Kežmarok (18,5 percenta). V okresoch s vysokou nezamestnanosťou sú si občania vedomí, že ponuka voľných pracovných miest na trhu práce je obmedzená, preto mnohí z nich odchádzajú za prácou do zahraničia či napríklad pracujú v sivej ekonomike.
Profesionalita či vlastné záujmy?
Ako vyplýva zo štatistik, je zrejmé, že na zamestnanosť má vplyv vzdelanie. Najviac sa v evidencii vyskytujú nezamestnaní s nižším vzdelaním. Paradoxom je, že najviac nezamestnaných s najvyšším vzdelaním sa vyskytuje v bratislavskom regióne v porovnaní s celou republikou. Dá sa to vysvetliť tým, že práve Bratislava je centrom biznisu a na pracovnom trhu je dostatok mladých ambicióznych absolventov so vzdelaním, po ktorých personálne agentúry siahnu radšej ako po staršom a skúsenom odborníkovi.
Tento postoj podporuje aj prax personálnych agentúr. Ich praktiky sú podriadené vlastným záujmom a snahou dosiahnuť rýchly efekt. Lovci mozgov uprednostňujú spôsob, ktorý je síce rýchlym riešením, ale pre objednávateľa znamená skôr či neskôr opakovanú hrozbu nedostatku stabilnej pracovnej sily.
"Šikovnosť" agentúr
Ako sa to neraz v praxi robí? Agentúra si vytvorí databázu perspektívnych čo najmladších kádrov. Pri najbližšej príležitosti ponúkne "svojho človeka" na riadiacu pozíciu. Ten sa vo firme uchytí a zvyšuje si svoj kredit a cenu. Domovská agentúra mu časom ponúkne nové lepšie platené miesto. Adept ho prijme a zamestná sa v novej spoločnosti na vyššej pozícii s vyšším ocenením, ale s minimálnymi skúsenosťami. Agentúra je rada, lebo svojho človeka znovu predala a opäť zaňho inkasovala. To môže opakovať niekoľkokrát.
Firma nového vedúceho pracovníka síce získala a preplatila, ale nemá istotu, či u nej vydrží dosť dlho, aby sa investícia vrátila. V tom lepšom prípade síce nový mladý vedúci pracovník vydrží na svojom poste, ale pre nedostatok skúseností je jeho výkon diskutabilný. No dobre zaplatený. Paradoxne stratí na tom spoločnosť, ktorá ho zamestnáva. Pri tom na trhu je dosť schopných ľudí, ktorí nie sú na začiatku svojej kariéry, ale majú aj dlhoročné skúsenosti. Neovládajú možno cudzí jazyk, ale o probléme vedia dlho a fundovane rozprávať. Nemajú diplom zo zahraničnej vysokej školy, ale vedia, ako veci fungujú a dokážu problém definovať a riešiť. No nie sú perspektívni.
Mimochodom, pri dobrej motivácii sa cudzí jazyk dá naučiť za niekoľko mesiacov. Na získanie pracovných skúseností nestačí ani niekoľko rokov.