Analytika IDC CEMA Thomasa VAVRU sme požiadali o rozhovor, aby analyzoval a zhodnotil problematiku podnikových informačných systémov a aplikácií na slovenskom trhu, tendencie a nové momenty, tak ako ich vníma IDC.

Mohli by ste na úvod definovať, čo predstavuje ERP podľa metodológie IDC?
-- IDC definuje sadu podnikových aplikácií (EAS) ako aplikácie s trojvrstvovou architektúrou, ktoré poskytujú integrované funkcie prinajmenšom pre nasledujúce štyri oblasti: finančné aplikácie, obstarávanie, spracovanie objednávok a skladové hospodárstvo. Ich súčasťou môžu byť tiež nasledujúce doplnkové moduly: * Personálne riadenie, * Mzdy, * Riadenie činnosti podniku, * Projektové riadenie, * Správa podnikových aktív, * Logistika, * Plánovanie dodávateľskej siete, * Riadenie servisných činností, * Výroba, * Riadenie vzťahov so zákazníkmi (CRM), * biznis analýza /biznis inteligencia.

Aký je vývoj v uplatňovaní ERP v spoločnostiach?
-- Toto je široká otázka, avšak dynamika je zrejme jasná, pričom táto zahŕňa:
vyššiu mieru zavádzania EAS v segmente malých a stredných podnikov (MSP) -- tak, ako je podrobnejšie uvedené nižšie. A tiež vyšší záujem o technológie: napriek tlaku na ceny smerom dolu, ktorý je citeľný pri vyššej konkurencii na strednom trhu, slovenskí klienti prejavujú silnú tendenciu vyhľadávať pre svoje podnikateľské potreby tie najlepšie technológie. Na rozdiel od niektorých susedných krajín, kde u klienta na strednom trhu takmer vždy vyhráva najnižšia cena, slovenské MSP preukázali, že keď sa raz rozhodnú zaviesť štandardné integrované riešenie pre plánovanie podnikových zdrojov (ERP), predajca technológií musí preukázať, prečo je jeho technológia pre potreby klienta vhodnejšia než technológie jeho konkurentov. Takže slovenskí zákazníci, ktorí majú vôľu aj možnosť nasadzovať riešenia EAS, získali povesť neúprosných kritikov technológií a klientov schopných rozlišovať medzi rôznymi silnými a slabými stránkami jednotlivých predajcov.

Teda, predpokladám, že kritický postoj užívateľov vyplýva z lepších znalostí vlastných potrieb...

-- Mnohí dokázali prekonať hlavné faktory brániace rastu na trhu EAS na Slovensku. A to tým, že si uvedomili nutnosť implementácie podnikových aplikácií a jej výhod a na tento účel vyčlenili finančné prostriedky na realizáciu.

Spozorovali ste nejaký nový moment či tendenciu, ktoré tu neboli doteraz prítomné?
-- Áno. Ďalší rozmer na vyspievajúcom trhu v oblasti EAS predstavuje opätovná orientácia na vertikálne riešenia a odbornosť. Klienti venujú vyššiu pozornosť relatívnym charakteristikám konkurenčných technológií a predajcov a zároveň kladú dôraz na ich vhodnosť pre konkrétne priemyselné odvetvia. Perspektívni klienti okrem vhodnosti ponúkaných špecifických modulárnych produktov a vývojových možností dodávateľskej firmy pre dané odvetvie posudzujú aj kompetentnosť implementujúcich partnerských firiem v týchto odvetviach. Preukazovanie skúseností na danom konkrétnom trhu a tiež zdrojov vyčleňovaných na špecifickú podporu pre dané odvetvie sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou ponuky na nasadenie kompletného systému. Diverzifikácia portfólia partnerov predstavuje jeden zo spôsobov, akým predajcovia k tomuto problému pristupujú. Okrem toho je viditeľný aj stúpajúci trend smerom k vyššej flexibilite partnerov z hľadiska vývoja prídavných a vkladaných modulov so špeciálnymi funkciami špecifickými pre konkrétne odvetvia.

Môžete opísať situáciu na trhu v oblasti ERP v strednej a vo východnej Európe a osobitne v Slovenskej republike?
-- Z údajov IDC vyplýva, že slovenský trh informačných technológií dosiahol v roku 2003 medziročný nárast o 9,8 %, na hodnotu 676,61 mil. USD. Aj keď bol tento trh tradične prevažne hardvérovo orientovaný, počas niekoľkých posledných rokov pomer softvéru a služieb voči hardvéru prudko stúpol. V minulom roku kategória softvéru a služieb dosiahla takmer 48 % z celkových výdavkov na IT. Predbežné výsledky za rok 2004 naznačujú nárast trhu IT o 10,4 %, pričom výdavky stúpli na takmer 750 mil. USD.
Aj keď je slovenský trh IT vo všeobecnosti považovaný za menej vyspelý ako trhy v susedných krajinách, začal sa meniť. Pozornosť sa vo väčšej miere zameriava na softvér a služby, ktorých podiel na celkových výdavkoch na IT stúpa a blíži sa k 50-percentnému podielu na trhu. Pokiaľ ide osobitne o ERP, aj tu je vývoj veľmi povzbudivý.
Slovenský trh s EAS zaznamenal v roku 2003 pozoruhodný nárast o 27,5 % a jeho hodnota dosiahla 21,78 mil. USD. Významná časť výdajov za tento rok pochádzala od klientov s už existujúcimi inštaláciami. Spoločnosť IDC však zaznamenala vyššiu dynamiku aj v rýchlo sa rozširujúcom sektore MSP, na ktorý v súčasnosti pripadá vyšší percentuálny podiel z hodnoty trhu v tejto krajine. Vďaka výraznému rastu, ku ktorému tieto faktory prispeli, sa Slovensko v roku 2003 dostalo na poprednú pozíciu v rámci regiónu strednej a východnej Európy z hľadiska expanzie trhu s EAS. Výsledky za rok 2004 ešte nie sú dokončené, avšak zjavný nárast v podnikovom segmente zaznamenaný v roku 2004 spolu s expandujúcim stredným trhom sú nepochybne zárukou budúceho rastu na slovenskom trhu s EAS v nadchádzajúcich niekoľkých rokoch.
Slovensko sa začalo posúvať smerom k ére, keď bude možný rýchly prienik aplikácií EAS, a to najmä na strednom trhu. Doteraz bolo zavádzanie integrovaných balíkov EAS obmedzené. Vzhľadom na ekonomický rast a stúpajúci objem priamych zahraničných investícií, ako aj na zmenu postojov u manažérov, sa balíky EAS využívajú v čoraz širšej miere a v čoraz väčšom počte rôznych odvetví a segmentov. Už nastáva vypĺňanie dlhodobo známej "medzery vo vyspelosti v oblasti IT" medzi Slovenskom a jej najbližšími susedmi. Toto platí pre všetky oblasti IT, nielen pre EAS. Avšak dôsledky tejto skutočnosti sú obzvlášť pozitívne práve v tomto segmente trhu IT.

A v ktorých oblastiach nie je až taká dynamika?
-- IDC dosiaľ zaznamenala len mierny dopyt po špecifických aplikáciách so špičkovými rozšírenými funkciami v oblasti CRM, SCM, elektronického obchodovania a obchodnej analýzy. Dôvody sú zjavné. Ako sme už uviedli, Slovensko zaostávalo za svojimi susedmi v rámci strednej a východnej Európy v zavádzaní EAS riešení na báze štandardných balíkov a až teraz sa tu začínajú prejavovať zmeny v postojoch v tomto ohľade. V dôsledku toho sa v mnohých slovenských spoločnostiach a organizáciách základné architektúry pre back office ešte len budujú. O prídavné funkcie je len malý záujem a nebude pre ne v týchto spoločnostiach miesto dovtedy, kým nebudú spomínané základy úplne dokončené a prevádzkyschopné. Až potom budú mať zmysel úvahy o rozšírených funkciách. Okrem toho sa často stáva, že funkcie obsiahnuté v rámci integrovaného balíka EAS -- najmä pre CMR a obchodné analýzy -- sa ukážu ako viac než postačujúce pre naplnenie existujúcich potrieb tých niekoľkých spoločností, ktoré ich požadujú.

A čo malé spoločnosti? Aký je trend v nasadzovaní ERP medzi nimi? Nakoľko významná je cena? Sú tieto spoločnosti pripravené zavádzať štandardné balíky ERP od nadnárodných softvérových firiem alebo uprednostňujú miestne firmy?
-- Ako sme už uviedli, zjavne dochádza k nárastu v uplatňovaní štandardných balíkov ERP medzi malými a strednými spoločnosťami. MSP zavádzajú balíky tak od zahraničných, ako aj od domácich firiem a každý z nich získa z budúceho vývoja v tomto trhovom segmente. Aj keď sa dá povedať, že menšie spoločnosti majú väčší záujem o rýchlu implementáciu s nižšou náročnosťou na údržbu po realizácii, pravdou zostáva, že kľúčový význam má uvedomenie si nutnosti zavádzania štandardizovaných aplikácií. Slovenské firmy už zistili, že na zvládnutie zmien v ekonomickom a podnikateľskom prostredí, pred ktorými teraz stoja, potrebujú nasadenie štandardných systémov. Takže tak zahraničné, ako aj mieste softvérové firmy sú víťazmi. Jediný, kto na tomto trhu "stráca", sú vlastné systémy vyvíjané samotnými podnikmi, ktoré nedokážu držať krok s týmito meniacimi sa potrebami trhu.
Ďalší rozmer v tejto dynamike predstavuje to, že mnohé softvérové firmy sa snažia vyvíjať zjednodušené produkty určené pre stredný trh, ktoré sú spojené s prísľubom rýchlej inštalácie a nízkej náročnosti na údržbu po nasadení.

Čo považujete za hlavný problém úspešného nasadzovania ERP v organizáciách?
-- Spoločnosti by si mali rozhodne uvedomiť, čo chcú z nasadenia systému ERP získať. Na druhej strane dodávatelia by mali jasne vysvetľovať, čo ponúkajú a ako bude ich produkt spĺňať potreby koncového užívateľa. Kľúčom k úspešnej inštalácii ERP je súlad medzi očakávaniami klienta a schopnosťami dodávateľa.

Povedzme, nastal ten správny čas pre outsourcing aplikácií pre ERP?
-- IDC ešte len čaká na výraznejší pohyb smerom k outsourcingu ERP či iných aplikácií na slovenskom trhu. Vzhľadom na to, že Slovensko nastúpilo na cestu do éry rýchlejšieho zavádzania ERP.
Vo všeobecnosti masový outsourcing IT na Slovensku ešte stál takmer neexistuje. V krajine existujú rôzne organizačné, psychologické aj fyzické bariéry voči outsourcingu, ktoré bránia jeho rozsiahlejšiemu nástupu v porovnaní so susednými krajinami v regióne strednej a východnej Európy. Spoločnosti presadzujúce outsourcing na slovenskom trhu stále len ťažko prekonávajú rôzne prekážky ako sú obavy o bezpečnosť, veľké vlastné firemné IT oddelenia, konzervatívny manažment a mnohé iné. Napriek tomu však nedávno oznámené významné kontrakty predstavujú prvé známky zmien.
Prísľub príchodu vyššieho objemu zahraničných investícií a manažmentu na Slovensko zrejme prispeje aj k rozširovaniu outsourcingových činností. Z krátkodobého hľadiska návratnosť investícií proklamovaná zástancami a poskytovateľmi outsourcingu pravdepodobne neovplyvní zahraničných manažérov, ktorí zdedili rozsiahle infraštruktúry IT, predtým nadobudnuté slovenskými firmami, ktoré odkúpili. Pravdepodobnejšie je to, že skôr investori do nových podnikov budovaných "na zelenej lúke" budú považovať outsourcing za atraktívnejšiu možnosť v porovnaní s budovaním rozsiahlej a drahej infraštruktúry IT od samého začiatku.
Trh pre outsourcing aplikácií, ak aj pre ostatné kategórie outsourcingu, je na Slovensku aj naďalej malý. Len relatívne malý počet spoločností vôbec ponúka takéto služby na Slovensku, čo je potvrdením obmedzenej veľkosti súčasného trhu pre služby správy aplikácií. V skutočnosti mnohí predajcovia naznačujú, že zmluvy o nepretržitom servise a údržbe sú koncovými užívateľmi akceptované v čoraz širšej miere. Aj keď toto nespadá pod definíciu outsourcingu správy aplikácií podľa IDC, pre koncového užívateľa to predstavuje komfort bez toho, aby sa musel vzdať kontroly. Takéto riešenie sa považuje za alternatívu kompletného outsourcingu aplikácií a v najbližšej budúcnosti bude zrejme obľúbenejšie.
(Pripravené v spolupráci s časopisom eFOCUS)