Avignonské slečny (1907) sú jedným z najznámejších diel veľkého španielskeho výtvarníka Pabla Picassa (1881 -- 1973). Mnohí umelci sa zubami-nechtami držia prívlastku "nezaraditeľný", Picasso ho získal celkom prirodzene. Avignonské slečny vznikli ako výsledok mnohých prípravných štúdií. Autor vtedy už tretí rok trvalo býval v Paríži, kde okrem iného navštívil výstavu afrického umenia. Práve vplyv primitívneho sochárstva odrážajú aj postavy (najmä dve vpravo) na obraze. V Avignonských slečnách položil Picasso základy nového umeleckého smeru -- kubizmu. Po prvýkrát úmyselne nezobrazil figúry na plátne podľa logických zákonov optiky, ale kaleidoskopicky "rozhádzané" do plošných hranatých tvarov -- akoby osekané sekerou. "Slečny" podliehajú radikálnej geometrizácii, ich telá tvoria údy zobrazené z niekoľkých zorných uhlov súčasne. Modelovanie svetlom a tieňom je hudbou minulosti, dominuje plošnosť. Keď obraz uvideli Picassovi priatelia a prívrženci, medzi nimi Guillame Apollinaire či dokonca Georges Braque, odmietli ho. Až neskôr sa Braque podieľal na sformulovaní nových maliarskych princípov, aby v roku 1908 oficiálne vznikol kubizmus. Sám Picasso tento smer po čase opustil -- skúšal a ovplyvňoval iné umelecké chodníky. Avignonské slečny kúpilo v roku 1937 Museum of Modern Art v New Yorku za 24-tisíc dolárov. Iné diela španielskeho génia predstavuje v týchto dňoch výstava Picasso -- maľovanie proti času, vo viedenskej Albertine.