Od roku 2004 existujú niektoré druhy príjmov, ktoré platiteľ pred výplatou alebo pripísaním k dobru (na účet a pod.) musí zdaniť (19-percentnou daňou). Tento spôsob zdaňovania príjmov čiastočne nahradil zdaňovanie príjmov osobitnou sadzbou dane (od 5 do 25 %), ktoré bolo platné do konca roku 2003. Rozdiel je však v tom, že príjmy zdaňované osobitnou sadzbou sa neuvádzali do daňového priznania (s výnimkou podnikateľov pri úrokoch na bežných účtoch) a ani do ročného zúčtovania. V podstate sa ani nemohli do daňového priznania a ani do ročného zúčtovania započítať, čo bolo v niektorých prípadoch nevýhodné.
Ak pôjde o bežných občanov, tak platí jednoducho to, že ak nebudú robiť nič, tak je daň z týchto príjmov vyrovnaná. Nemusia príjem uviesť do daňového priznania. Tieto príjmy sa nezapočítavajú do 43 968 korún, ktorá je hranicou na podanie daňového priznania. Platiteľ je povinný z ustanovených príjmov zrážku dane vykonať, je za to zodpovedný. Ak nevykoná zrážku dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, bude sa od neho vymáhať rovnako, ako ním nezaplatená daň (nie od príjemcu). Ak sa teda stane, že platiteľ daňovníkovi oznámi, že daň nezrazí, nech si príjem zdaní sám, daňovník nie je povinný tak spraviť. Je to problém platiteľa.
Na druhej strane sa daňovník môže rozhodnúť, že príjem, ktorý bol zdanený zrážkou, si dobrovoľne uvedie do daňového priznania, do príslušného čiastkového základu dane, podľa druhu (napríklad úrok z úsporného vkladu zdanený bankou medzi príjmy z kapitálového majetku alebo peňažnú cenu z verejnej súťaže vyššiu ako 5-tisíc korún medzi ostatné príjmy). Tu nejde o príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli v priebehu roku 2005 zdaňované, pretože tieto boli zdaňované preddavkami na daň (nie daňou).
Kedy je výhodné príjem zdanený zrážkou uviesť do daňového priznania?
Má to význam vtedy, ak mal daňovník nízke príjmy alebo nižšie ako nezdaniteľná časť základu dane (87 936 korún plus na manželku plus do 12-tisíc korún kvôli plateniu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a poistné na životné poistenie). Zahrnutím príjmov zdanených zrážkou do základu dane (do daňového priznania) sa potom prakticky vyčerpá nezdaniteľná časť základu dane aj na tieto, už zdanené príjmy. Výsledok je ten, že vybratá daň sa bude považovať za preddavok na daň. Tento preddavok sa započíta na celkovú vypočítanú daň a zrazená daň alebo jej časť daňovníkovi vráti formou preplatku na dani.
V niektorých prípadoch je osobitný postup (podnikatelia, niektoré právnické osoby).[1]
-----------------------------
Ktoré príjmy boli v roku 2005 zdanené zrážkou dane?
Ide o príjmy, ktoré plynuli zo zdrojov na území SR. V niektorých prípadoch musíme rozlíšiť, ktorému daňovníkovi plynuli, koho sa týkali. Uvádzame len tie, ktoré sa týkali fyzických osôb (u podnikateľov je osobitný postup).
Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. týka sa všetkých daňovníkov), nasledujúce príjmy boli v roku 2005 zdanené zrážkou pred výplatou vo výške 19 %:
-- úrok, výhra alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov,
-- výnos z podielových listov, z vkladových certifikátov a z vkladových listov;
-- peňažná výhra v lotériách a iných podobných hrách (ak nie sú prevádzkované na základe povolenia, kedy ide o príjmy od dane oslobodené);
-- peňažná výhra z reklamnej súťaže a žrebovania (do 5-tisíc za cenu alebo výhru ide o príjem od dane oslobodený);
(ak ide o nepeňažnú zdaniteľnú výhru nad 5-tisíc, jej hodnotu je potrebné uviesť do daňového priznania);
-- peňažná cena z verejnej súťaže, zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže a zo športových súťaží (okrem cien od dane oslobodených do 5-tisíc);
-- dávky z doplnkového dôchodkového sporenia;
-- plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku;
-- príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon a
-- výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.
Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (ktorý nemal na území SR trvalý pobyt, ani povolenie na trvalý pobyt, ani sa tu obvykle nezdržiaval [2], tomuto sa príjem zdanil zrážkou (pred výplatou)19 % v prípade, ak išlo o tieto príjmy:
-- zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,
-- z činností umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu,
-- z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ktorí majú na území SR trvalý pobyt alebo sídlo alebo sa tu obvykle zdržiavajú[3] a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú:
-- odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),
-- odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuznému autorskému právu a
-- výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.
Ak sa daňovník rozhodne príjem uviesť do daňového priznania, musí ho uviesť v brutto výške. V niektorých prípadoch sa pred zdanením príjem zníži -- napríklad pri príspevkoch autorov do novín, časopisov, rozhlasu a televízie o paušálny výdavok a čistá odmena aj o 2-percentný príspevok do umeleckých fondov, pri dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia o zaplatené príspevky.
------------------------------------
[1] § 4 a § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
[2] § 2 písm. e/ a g/ zákona č. 595/2003 Z. z.
[3] § 2 písm. d/ a f/
StoryEditor