Kto stojí za rastom na Wall Street?

Ceny zlata na svetových trhoch nepretržite rastú. Niektorí im dokonca v dohľadnom čase predpovedajú posilnenie až k hranici 600 USD za trojskú uncu. Napriek dobrému vývoju na trhu so žltým kovom sa však darí aj akciám. Index Dow Jones sa nedostal pod technickú hranicu 10 400 bodov ani počas vyčíňania hurikánov na juhovýchode USA. Popritom americký dolár od začiatku roka stúpol oproti hlavným menám na devízovom trhu (euro, jen, libra), aj keď obchodná bilancia Spojených štátov sa každý rok zarýva čoraz hlbšie do červených čísel. Analytici John Embry a Andrew Hepburn zo spoločnosti Sprott Asset Management sa nad veľmi neobvyklým neprerušeným rastom uvedených aktív zamýšľajú v štúdii Viditeľná ruka strýčka Sama, v ktorej obvinili americkú vládu z odklonu od princípov trhovej ekonomiky.
Ako tvrdia Embry a Hepburn, vládou a centrálnou bankou podporované súkromné správcovské spoločnosti údajne kooperovali pri intervenciách proti prirodzeným pohybom (prepadom) na trhu, aby nedošlo k destabilizácii ekonomiky v časoch oslabenej pozície USA ako hospodárskeho lídra sveta. Poukazujú pritom na vyjadrenia viacerých autorít z ekonomickej sféry v USA, ktoré sa objavili v tlači od zázračného zotavenia sa burzy na Wall Street po kríze v roku 1987, až do súčasnosti. Kompletnú správu si možno stiahnuť aj na internetovej stránke www.sprott.com.
Ako uvádza Bob Landis z poradenskej spoločnosti Golden Sextant Adviosors, prepad trhu v roku 1987 bol pravdepodobne počiatkom novej éry intervencií na voľnom trhu. V pondelok 19. októbra 1987 index Dow Jones Industrial Average (DJI) prudko klesol o 508 bodov na 1 738,3 bodu. Ako neskôr poznamenal časopis Business Week, zrazu došlo k prudkému rastu o 200 bodov a následnému ďalšiemu poklesu až na úroveň 1 711 bodov. Obchodníci sa stiahli z trhu v očakávaní jeho voľného pádu. Na Wall Street chýbala likvidita, pretože banky nechceli tvorcom trhu požičať peniaze na ďalšie obchody. Federálny rezervný systém, centrálna banka v USA, však zažehnal apokalypsu, keď súkromným bankám dodal potrebný kapitál a tie ho naliali do investičných firiem, uvádzajú autori štúdie. V tomto smere centrálnej banke nič nevyčítajú. Opierajú sa o Pulitzerovou cenou odmenený článok Hrozný utorok (Terrible Tuesday), v ktorom sa uvádza, že prepadu trhu zabránil iba zohraný a koordinovaný program spätného výkupu akcií spoločnosťami obchodovanými na Wall Street a neobvyklý pohyb na futuritnom trhu s akciami. Práve z neho "obviňujú" americkú vládu. V priebehu piatich minút vtedy došlo k vysokému nárastu indexu DJI, ktorý kopíroval futuritný index Major Market Index (MMI), dodnes obchodovaný na burze Chicago Board of Trade. Ako tvrdia autori štúdie, od roku 1987, keď sa osvedčil uvedený intervenčný model, nemožno vylúčiť kontinuálne intervencie vlády cez futuritný trh.