Čo je dôvodom misie, ktorú robíte na Slovensku pri príležitosti výročia narodenia profesora Aurela Stodolu?
Študentom chceme ukázať model jeho života. Nielen človeka Aurela Stodolu, ale aj jeho cestu, ako sa dokázal dostať k svojim cieľom.
Čo musia pre to urobiť oni, aby si mohli postupne zabezpečiť takú existenciu, aby to bola skutočne pevná pyramída. Fundament, na ktorom môžu stavať, aby mali zo života aj nejaký prospech.
Najmä však nesmú podľahnúť sklamaniu. Naopak, využiť majú možnosti, ktoré im momentálne ponúkajú ich schopnosti. Dnes môže každý odísť aj do zahraničia, nie je viazaný.
Ak teda nenájdem doma to, čo by som chcel – podobne ako som to nenašiel ani ja, a nenašiel to ani Stodola a desiatky ďalších –, treba využiť iné príležitosti. No rozumne. A treba sa držať morálnej a etickej stránky.
Nedať sa ovládať tým, čo sa deje. Pre mladých je veľmi deprimujúce, keď vnímajú konflikty nielen doma, ale celkovo vo svete.
Nemali by sme sa viac spoznávať, vnímať rôzne kultúry a rešpektovať ich?
Určite, je to veľmi prospešné. Veľmi by som si želal, aby si mladí ľudia z tejto misie aj niečo odniesli.
V Košiciach bolo vyše tisíc študentov, aj stredoškolákov, a mnohí z nich sa prvýkrát stretli s menom Stodolu. Prišli profesori, dekani. Nehovorilo sa pritom o žiadnych technických veciach.
Hovorili sme o Stodolovi ako človeku, ktorý formoval generácie predtým. Chceme ho posunúť vyššie. Ak sa nám podarí preložiť jeho fantastickú knihu, mnohí budú veľmi prekvapení, ako vysvetľuje teóriu relativity.
Jeho filozofické poznámky sú neuveriteľne pravdivé.
V prednáške ste upozornili na zarážajúci fakt, že mnohí – nielen naši študenti – ani nevedia, prečo vlastne študujú svoj odbor. Dôležitá je v tom aj osobnosť kantora typu Stodolu. Ako on dokázal ukázať svojim nástupcom ciele?
Celý vysokoškolský systém na Slovensku je postavený na zlých základoch. Vo Švajčiarsku je jedna elitná univerzita na osem miliónov obyvateľov. Na Slovensku, ktoré má vyše päť miliónov, je ich možno desať, avšak kvalita štúdia absolútne nevyhovuje.
Slovenská technická univerzita sa pred dvomi rokmi nedostala ani do tisícky vybraných univerzít na svete. Preto sa školský systém musí reformovať. Musíte dať možnosť talentom, ktoré opúšťajú Slovensko, aby pokračovali na nejakej elitnej univerzite u vás, aby tu zostali.
Treba vytvoriť priestor aj pre pôsobenie zahraničných profesorov. Chýba mi to tu, vysokoškolský systém sa orientuje na masu, nie na kvalitu. Kvalita štúdia je rozhodujúci faktor pre tých, ktorí si uvedomujú, čo chcú v živote dosiahnuť.
Na Slovensku sa rozbieha to, čo bolo v minulosti predsa len ako tak zabehané. Hovorí sa oveľa intenzívnejšie o prepojení štúdia s praxou. Ako to vnímate vy?
Švajčiarsko môže byť v tomto príkladom, k nám sa chodili ministri učiť. Zoberme si len register firiem, až 92 percent zamestnáva menej ako 20 zamestnancov.
Na malých firmách je postavený úspech krajiny. Len tri percentá sú firmy, ktoré zamestnávajú menej ako 500 ľudí a potom sú tie veľké, ktoré majú viac ako tisíc zamestnancov.
Na Slovensko sa púšťajú zahraniční investori, ktorí sú na niekoľko rokov oslobodení od daní.
Malé podniky však takéto výhody nemajú, naopak, majú nad sebou kontrolu.
Ruky preto treba uvoľniť aj malým firmám. V Zürichu sa vysoké školy podieľajú na zakladaní nových firiem, ktoré niečo vytvárajú.
Ak vyvinú patent, získajú finančné prostriedky. Tu chcem zdôrazniť, že Švajčiarsko patrí medzi krajiny, kde je najviac patentovaných výrobkov a služieb.