Z vidieckej predajne sa prepracovala na najvyšší post vo firme, ktorá zastrešuje takmer sedem desiatok obchodov.
Keď sa pred 13 rokmi stala riaditeľkou spotrebného družstva v Brezne, sotva jej niekto závidel šéfovskú stoličku. Budúcnosť bola neistá, družstvo vinou nahromadených dlhov bojovalo o prežitie. Aj jej zásluhou sa napokon dostalo z najhoršieho.
Predsedníčka predstavenstva spotrebného družstva COOP Jednota Brezno. Eva Kolajová.

Začiatky za pultom
Zaujímal ju cestovný ruch, možnosti študovať však boli pred rokom 1989 dosť obmedzené. Vybrala si gymnázium a po jeho absolvovaní Obchodnú fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave.
Aj keď mala pred menom inžiniersky titul, jej prvým pôsobiskom bola malá predajňa v dedinke Gašparovo, ktorú spravovalo breznianske spotrebné družstvo. Nastúpila tam ako predavačka a mesiac obsluhovala spoza pultu.
Neskôr sa presunula na plánovacie oddelenie do Brezna. Začínala ako pomocná plánovačka, cez finančnú a úverovú referentku postupovala až k miestu vedúcej sekretariátu predsedu. Obraz o ekonomickom fungovaní družstva si utvárala postupne. Krok za krokom sa oboznamovala aj s jeho prevádzkou.
Po revolúcii v roku 1989 sa presunula do Podbrezovej, aby tam šéfovala obchodnému domu spotrebných družstiev. Mohla si rozvíjať vlastnú kreativitu i otestovať manažérske schopnosti. Dva roky totiž nielen riadila ľudí v obchodnom dome, ale zabezpečovala aj tovar. O niečo neskôr dostala na starosť i vedenie obchodného domu v Brezne.

Danajská funkcia
V roku 1994 družstvo hľadalo kandidáta na post riaditeľa. Zrejme málokoho zo znalcov miestnych pomerov prekvapilo, že sa o šéfovskú stoličku nezviedla bitka. Družstvo sa ekonomicky potácalo na hranici bytia a nebytia. Záujemcov o vedenie podniku, ktorý bolo treba vytiahnuť z problémov, nebolo veľa. Vlastne iba jediný. Eva Kolajová.
Okrem technického úseku prešla v družstve všetkými oblasťami. "Bol to dosť dobrý predpoklad, aby som vedela kvalifikovane rozhodovať."
Keď sa uchádzala o post, bola v Kristových rokoch. Dnes priznáva, že šéfovať firme nad priepasťou a rozhodovať o stovkách ľudí si trúfla aj vzhľadom na nízky vek. Verila tiež, že družstvo má šancu zachrániť len človek, ktorý má skúsenosti s prevádzkou rôznych úsekov i osobný vzťah k firme.
Keď v lete 1994 nastupovala do funkcie, spotrebné družstvo Jednota Brezno malo dlhy po lehote splatnosti 65 miliónov korún. Z minulosti za sebou ťahalo bankové úvery v objeme 47 miliónov. Jeho mesačný maloobchodný obrat síce dosahoval 11 miliónov, každý mesiac však končilo so stratou v priemere 2,3 milióna.

Návod na prežitie
Rázne kroky boli potrebné hneď. Každý deň navyše znamenal krôčik k záhube. Situáciu šéfka prirovnáva k vlaku idúcemu po podmytých podvaloch a rozrušených koľajniciach. Podobne ako rušňovodič musela v poslednej chvíli hľadať výhybku a presmerovať firmu na inú trasu.
Prvé momenty vo funkcii označuje za najkritickejšie. Zodpovedala za miliónové dlhy, ktoré nespôsobila, ale musela nájsť kľúč na ich vyrovnanie. "Zrušili sme neefektívne prevádzky, tie, čo ostali, sme naplnili tovarom. Predávali sme nepotrebný majetok družstva, ktorý neprinášal osoh. Tým sme pomaly pokrývali staré dlhy."
Likvidácia stratových predajní a odbúravanie neefektívnych činností sa neobišli bez prepúšťania. Po dvoch rokoch sa hospodárenie družstva podarilo vyrovnať a využitím zákonných možností stabilizovať firmu.
Hľadalo breznianske družstvo pomoc aj v partnerských družstvách? "Metodicky nám pomohlo trebišovské družstvo, ktoré podobné zmeny urobilo ako prvé. Ale dnes už samostatne neexistuje, je súčasťou spotrebného družstva COOP Jednota Nitra." Trebišovské družstvo pritom nie je jediným príkladom toho, že boj o prežitie napriek snahe všetkým nevyšiel. Keď Jednota Brezno v roku 1994 figurovala na chvoste družstevnej ligy, tesne nad sebou mala osem družstiev. Dnes už ani jedno z nich neexistuje.

Priestor pre výrobu
Možnosti na rast družstva sú limitované. Počet obchodných prevádzok sa mení len mierne, všetky lokality, kde by sa družstevný obchod dokázal uživiť, sú už obsadené. Navyše, kúpna sila v regióne nie je vysoká, ľudia sa sťahujú za prácou inam.
Do okresu prenikla i nadnárodná konkurencia. Šéfka breznianskeho družstva spotrebiteľom nezazlieva, že vyhľadávajú nové reťazce aj iné druhy predajní. Uvedomuje si, že dlhé desaťročia nemali na výber. Teší ju, že sa vracajú aj do "jednoťáckych" obchodov.
Zástupcovia COOP Jednota Slovensko sa netaja tým, že iba družstevný obchodný systém si môže dovoliť na slovenskom trhu prevádzkovať predajne v malých obciach. Pre breznianske družstvo by to však bol luxus. Svoje kroky po skúsenostiach z minulosti zvažuje veľmi opatrne. "Neefektívne prevádzky si nemôžeme dovoliť. Musia byť minimálne na nule."
Tak ako môže družstvo ďalej rásť? Jednu z ciest vidí šéfka v modernizácii a rekonštrukcii predajní. Treba sa však zamerať aj na iné aktivity. Jednota má aj vlastnú pekáreň a lahôdkarskú výrobňu. Tie dokázali vďaka zamestnancom prežiť uplynulé roky bez investícií. "Ak by si žiadali počas stabilizácie družstva investície, museli by sme ich zrušiť. Neboli peniaze." Tento rok však už družstvo do výroby investovalo.

Boj o prežitie
Je jednou zo štyroch žien, ktoré u nás stoja na čele spotrebných družstiev, zameriavajúcich sa na obchodnú činnosť. Mužov je až 24. Svedčí to o ich väčšej dravosti, alebo o malých ambíciách nežného pohlavia? Prikláňa sa skôr k dravosti. Šéfky v Leviciach, vo Veľkom Krtíši i v Trstenej sa na čelo dostali za podobných okolností ako ona. Až keď bolo s družstvom zle. "Ženy sú trpezlivejšie a dôslednejšie. Dokážu pracovať aj s vedomím, že to nemusí dopadnúť dobre." Na mužoch obdivuje, že dokážu ostať nad vecou. Nezaťažujú sa problémami ako ženy.
Nehanbí sa, že sa stále učí od iných. "Múdre veci si rada vypočujem. Aj si ich osvojím. Nech sú od kohokoľvek."
Svoju vzdialenejšiu budúcnosť si vie predstaviť v cestovnom ruchu. Rada by pomohla pri propagácii a rozvoji regiónu. Sféra turizmu bola vždy jej veľkým snom. "Nie všetky sny si musíme splniť okamžite. Niektoré si môžeme nechať aj na neskôr."
Svoju úlohu zatiaľ ešte stále vidí v družstve, ktoré musí denne zápasiť s konkurenciou. V istom zmysle to teda stále považuje za boj o prežitie, aj keď už na inej úrovni, než keď bojovalo o holú existenciu.
Zároveň je členkou predstavenstva systému COOP Jednota Slovensko. Vidí ešte v hierarchii spotrebného družstevníctva možný postup nahor? Napríklad na post predsedu či podpredsedu systému? "Na to ešte ani v mojich úvahách nedozrel čas."