Pri delení majetkov často nepozná brat brata. Aby sa rodinné vzťahy rôznymi spormi nenaštrbili, mali by ste pouvažovať nad darovacou zmluvou či závetom. Pri závete môže ktokoľvek z dedičov proces napadnúť. To, či je vhodnejšie siahnuť po darovacej zmluve alebo po závete, závisí od viacerých okolností.
„Pre budúcich dedičov nie je darovacia zmluva takou istotou do budúcnosti, akou je závet. Darovanie môže darca napadnúť. Na základe niektorých skutočností má totiž právo žiadať vrátenie daru,“ vysvetľuje Martin Vasiľ z advokátskej kancelárie Vasiľ, Šimonovič & Partners. Ak potencionálny dedič neposkytne poručiteľovi pomoc pri zhoršení zdravotného stavu, v starobe alebo v inom závažnom prípade, môže si podľa zákona poručiteľ nárokovať vrátenie darovanej veci. Môže tak urobiť aj vtedy, ak ho obdarovaný zanedbával alebo oňho vôbec neprejavoval záujem. Pre budúceho poručiteľa je pri darovaní majetku výhodou fakt, že ešte počas života dokáže pohodlne vysporiadať všetky svoje nehnuteľnosti a záväzky. Predíde tak najmä nezhodám a konfliktom medzi svojimi dedičmi po smrti.

Majetok odkázaný podľa vlastnej vôle
Okrem darovania majetkov podľa vlastného uváženia môžete v rámci dedenia majetku siahnuť aj na závet. Ide o jednostranný právny úkon poručiteľa pre prípad smrti. Jeho účinky začnú platiť momentom jeho smrti. Podstatné náležitosti, ktoré musí závet obsahovať, definuje Občiansky zákonník. Dôvodom spísania závetu býva vôľa poručiteľa, aby sa dedilo inak ako podľa zákona. „Často tiež ide o prípady, keď závetca nemá priamych potomkov, teda dedičov prvej dedičskej skupiny, alebo nemá nijakých zákonných dedičov. Rozhodnutím spísať závet môže byť aj vôľa odkázať konkrétnu vec osobe, ktorá nie je dedičom zo zákona,“ objasňuje Barbora Sláviková z ...